Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

hľadám spolubývajúceho na zájazd Čína pre milovníkov histórie aj spolu Hongkong+Macao v čase
10.5.2010-27.5.2010
Velo! moja adresa veldosv@pobox.sk

A sme v Suriname. Preplavili sme sa cez siroku rieku Marooni na clne, ktory by u nas na Dunaj nepustili, na breh nas vytiahol kupajuci sa cernoch a vstupili sme do Holandskej Guyany. S Europskou uniou sme sa rozlucili v druhom najvacsom meste Francuzskej Guyany St. Laurent du Maroni, pozreli si prijimaci tabor pre trestancov, naposledy spomenuli na Dreyfusa a Motyla a sme prec. Surinam je celkom iny. Je az neskutocne, aky minimalny kontakt maju dve krajiny, ktore su si tak blizko. Jazdi sa vlavo, kreoli ustupili Indom a Indonezanom, no nadalej objavujeme krajiny, o ktorych sa vie tak malo. Na hranici sa nas surinamsky colnik pyta, ci sme vojaci. Dnes na recepcii zasa, ze preco sme z takej dialky prisli prave sem. Preco... Paramaribo je neskutocne. Drevene holandske domceky a medzi nimi atmosfera, ktora chvilami pripomina Javu, inokedy Kalkatu a potom zasa africky trh. Najmensi stat Juznej Ameriky, jediny nezavisly stat na zapadnej pologuli, kde sa hovori po holandsky. Stat, kde maju svoj povod Ruud Gullit aj Frank Rijkaard. Byvame priamo na nabrezi Waterkant, vyjdeme z hotela dolava a sme na Namesti nezavislosti (Onafhankelijksplein) pred prezidentskym palacom a parlamentom. K palmovemu sadu, kam sa chodili prechadzat najbohatsi plantaznici, to mame par krokov. Pevnost Zeelandia, kde Anglicania zaciatkom 17. storocia mesto zalozili a kde surinamsky diktator Desi Bouterse v decembri 1982 nechal zavrazdit trinast opozicnych novinarov a pravnikov, mame cez ulicu. Uzivame si mesto s celkom inou atmosferou ako susedne Cayenne a rozmyslame, komu Paramaribo pripomina co z toho, co videl doteraz. Nikto to zatial nedokazal pomenovat.
Dnes rano sme si presli krasnu mughalsku mesitu (podiel moslimov je v Suriname najvyssi v Novom svete), ktora sa deli o parkovisko so synagogou. Na miestnom trhu pri rieke sme skoro nakupili holuby do polievky, no neodolali rambutanom. Potom lodou cez rieku Surinam do mestecka Novy Amsterdam s pevnostou, ktora kedysi chranila majetok bohatych plantaznikov. Ak v Paramaribe mate pocit, ze cakate dlho na autobus, staci mat cislo na vodica autobusu MHD. Zavolate mu, jeden spoj paramaribcom vynech a sofer vyrazi po vas. Genialne.
Zajtra rano vyrazame do dazdoveho pralesa. Caka nas Brownsberg a centralny Surinam. Tato krajina nas bavi. Pozdravujeme domov, oslavu narodenin zapijame surinamskym rumom a vsetci sa mame dobre. Ozveme sa zas.

Ako sa mate na Slovensku? Je Vam zima? Tu v JAR a v Namibii je uzasne leto, so vsetkym, co k tomu patri. Slnecne okuliare, opalovacie kremy, plaze ako v Riu (skoro) a krajina, ktora sa kazdu chvilu meni. Co viac cakat od dovolenky? Napriklad vyborne jedlo, viac ako pekne Kapske mesto, Mys Burok alias Mys Dobrej nadeje a azuro, ktore nam praje zatial celu cestu. Vykupali sme sa na Copacabane Kapskeho mesta (plaze stvrte Clifton), pozreli centrum mesta a uzili Namaqualandu a cestu do Namibskeho Keetmashoopu so zastavkou pri druhom najlbsom kanone sveta (Fish River Canyon). V lodge sme rano uzili kokerboomy (chcete vediet, co to je? Pridite) za slnkavychodu, potrapili styri gepardy (tri viacmenej divoke a jednu viacmenej ochocenu slecnu) a vymyslali teorie ako sa na seba naukladali kamene na Ihrisku Obrov. Teraz si uzivame v lodge pri najvyssich dunach sveta, pri narodnom parku Naukluft a znamom udoli Sossusvlei. Zajtra niektore z nich zdolame a pozrieme si Deadvlei s jeho akaciami a fotogenickym pozadim.
Je nam tu vyborne, len Ivan na margo porovnania Juhoamerickej expedicie (uz vymyslame dalsiu cestu) a slnka, ubytovania a musiek, ktore otravuju asi iba jeho vyslovil vetu „Na expediciu do Juznej Ameriky? Ledva prezivame komfort“. Napokon ale povedal, ze co viac vlastne chceme, mame bazeny, perfektne vychladene pivo, usmievave majitelky lodgii, klimatizovane auto a skvele cesty, kde sa je na co pozerat. Nic nam nechyba a je nam hej.
Ako Vam je na Slovensku...?

V Palenque nas dnes privitali od pralesa vrestany...krasnou prechadzkou cez zarastene pyramidy sme sa dostali az na hlavne namestie...dnes bolo minimum turistov, pyramidy skoro len pre nas...neuveritelne a uchvatne su len slabym odvarom toho, co sme citili, ked sme sa prechadzali po byvalom Pakalovom palaci...
a ceresnicka na torte: kupanie v nadhernych Agua Azul, domorode predavacky s kukuricou na hlave, bananikmi v naruci, velkymi ocami na Vas maysky prehovoria..tak jednoducho neodolate
:)
zajtra uz pozdravime z Meridy

Prvy skutocny den vo Francuzskej Guyane a dnes som od viacerych pocul. Skoda, ze dnesny vylet je tak skoro, bol by super vyvrcholenim cesty. (A to pritom nasa cesta len bude gradovat)
Rano budicek o 5 a pred siestou vyrazame smer Kourou. Cesty su tmave, nikde svetlo, ved ideme po kraji dazdoveho pralesa krajinou, kde na ploche dvoch Slovensk byva 220 tisic ludi. Nasmu soferovi mikrobusu to vsak neprekaza a sinie si to po polnych cestach 140 kilometrov za hodinu, kym patnast kilometrov pred cielom nasej cesty nedostane defekt. Nevadi. Desat minut sa skusa dostat k rezerve, ked sa mu to nepodari, da pokyn „on y va“ a ideme na prazdnej gume. Ved lod predsa musime stihnut, nie? V pristave v drevenej bude o BUBO-group skutocne vedia a dostavame listky.
A stalo to za to. Mesto Kourou je tretim najvacsim mestom Francuzskej Guyana (ma 20000 obyvatelov), zname je jednak europskym kozmodrom, ale najma blizkostou ostrovov, kde si sto rokov odpykavalo trest 70000 vaznov Francuzskej republiky. Ked sa Ludovit XV v polovici 18. storocia rozhodol jedinu francuzsku koloniu na juhoamerickom kontinente osidlit, poslal sem 12000 svojich poddanych. Po niekolkych rokoch ich tu zostalo len par stovak a ti pred nepoddajnymi indianmi, malariou a zltou zimnicou utiekli na tri nadherne ostrovy kusok od pobrezia. Vtedy dostali svoj nazov – Ostrovy spasy. V roku 1851 vsak na ne prisli prvi trestanci a Kralovsky ostrov, Diablov ostrov a Ostrov svateho Jozefa sa na sto rokov stali symbolom neskutocneho ludskeho utrpenia. A my sme videli oboje. Za cely den sme nepoculi iny jazyk ako francuzstinu, v nadhernej prirode ostrovov sme boli zrejme jedini turisti. Rozpadnute priestory niekdajsich samotiek ci vazenskych ciel, ktore dnes prerastene palmami pripominaju Angkor Wat, sme mali sami pre seba. Obed na najvyssom bode Kralovskeho ostrova s vyhladom na Diablov ostrov, na aky sa nezabuda. Opice, papagaje, aguti a sto odtienov zelenej a modrej. Magicky Atlantik, v ktorom sme sa aj okupali. Plaze tu inak za vela nestoja, vo vode sa to hemzi zralokmi, aj preto sa odtialto tak tazko utekalo.
Uz sme spat v nocnom Cayenne. Zajtra o osmej vyrazime smer Saint Laurent du Maroni, do mesta, kadial na podu Francuzskej Guyany vstupil Motyl aj Alfred Dreyfus. Tam sa preplavime cez rieku a prekrocime hranicu francuzskeho a holandskeho sveta. Prve dni su este lepsie, nez sme cakali. Zdravime domov, Bratislavu aj Piestany a zajtra sa ozveme priamo zo stareho mesta Paramaribo, ktore je pod patronatom UNESCO. Po prvych dvoch dnoch si kladieme otazku, preco sem nijaki turisti nechodia...

Vsetkym zenam posielame dnes krasny pozdrav z Vietnamu a prajeme vsetko najlepsie k MDZ. Tento sviatok je tu stale zivy, na kazdom rohu vidiet predajne stanky s kvetmi, ktore su naaranzovane v roznych farbach a tvaroch, parada. A muzi stoja a vyberaju tie najkrajsie kytice. Tak som si dnes privstal, aby som aj nasim zenam v zajazde s ruzou pripomenul, ze dnes je ich specialny den. A ako sme ho prezili? Bajecne. V meste Nha Trang, kde sa momentalne nachadzame, sme si dali riksa tour, aby sme z tohoto bezneho dopravneho prostriedku spoznali mesto a jeho okolie. Zakoncili sme na trhu a ochutnali durian. Niektori to skusali po prvy krat, ale podla reakcii aj posledny. Ja si dam vsak povedat hocikedy, ked zacitim jeho vonu. Popoludni osviezenie v mori. No a podvecer sme sa zasli skraslit do miestnych bahennych kupelov a horucich pramenov. Vecer rovno na homare, krevety a ine dobroty. Zapijeme vinkom miestnej znacky, alebo slovenskou drienkovicou a krasny den je za nami. Tesime sa na vychod slnka a dalsi den, lebo nas caka vylet lodou s bohatym programom, ale o tom potom.
Pekny den z Vietnamu a este raz vsetko najlepsie k MDZ

Sa pytam seba cely den. Tato opacha sa vcera dovalila do Australskeho Sydney, po Silvestrovskom ohnostroji udalost roka. My sme kotvu v Sydney hodili uz pred par dnami. Narozdiel od Queen Mary 2 nasa postel sa neknise, my byvame v uplnom centre a z 10. poschodia mame urcite lepsi vyhlad. Cez vikend sme stihli srdce Australie, skalu v strede pustatiny, Uluru. Sme opat mudrejsi a Aborigenov vieme rozoznat na 100 metrov potme. Vie toto Queen Mary 2? Dnes sme den stravili v Hlavnom meste Canberre, zasadali v snemovni reprezentantov a senate naraz. Queen mary toto asi nezvladne, v Canberre nemaju pristav :). Vecer vysvietena opera, trhy v stvrti The rock, kupanie na Manly, zazitky do konca zivota. Vsetci sme zdravi a veseli, zajtra posledny vylet do Blue Mountains a dalej smer Brisbane. Na dovazok, Queen mary 2 . 350 m najvacsia vyletna lod sveta , ktora brazdi svetove oceany a raz rocne kotvi v Sydney, ma na palube 3050 ludi. Bubo garantuje mensie skupiny, to si budte isti :). Na Queen Mary 3 bude co zlepsovat. G’day mates.

A sme tu. Nasa cesta po stopach Motyla sa zacala. Uz len z parizskeho Orly do Cayenne vyzera inak. Poloprazdne lietadlo, ani jeden turista a letusky sa vas pytaju, ci idete do Cayenne pracovat. Na palube sme stretli krasnu cernosku z Martiniku, ktora letela do Cayenne propagovat svoj novy album. Zajtra o osmej vecer ma koncert v bare Les Palmistes na najvacsom namesti v meste, 50 metrov od nasho hotela. Pojdeme ju pozriet. Air France ma prijemne prekvapil vyberom filmov, nielen standardna US-ponuka, ale aj Formanov Amadeus a stvorhodinovy zivotopisny film o Gandhim (a dva diely Simpsonovcov). Cayenne ma prijemnejsiu atmosferu, nez sme cakali. Upravene, ciste ulice, pekni ludia a vona jedineho regionu EU na americkom kontinente. Zaciname zostra. O 5:45 nas bude (snad) na recepcii cakat miestny sofer, aby nas zaviezol do Kourou, odkial lodou vyrazime na Ostrovy spasy. Nasa premierova cesta pokracuje. Sledujte nas dalej a drzte palce!

Vsetkym dievcatam do kancelarie posielam pusu aby ste mali pekny medzinarodny den zien. Dnes bude od tych kytic rozvoniavat cela Dunajska. V myslienkach uz kracam do kvetinarstva a kupujem karafiaty...

Este vcera sme sa nechali riadne vycistit zapoteckym samanom v tradicnej saune zvanej temazcal, aby sme dnes obdivovali ruiny pyramid tejto velkolepej civilizacie...ked tak clovek nad tym rozmysla, tak sa mu jednoducho zastavi dych...
niekto ochutnal kura na cokolade, iny stihol indianske trhy, iny pikantne pivo michelada za zvukov miestnej kapelky...Oaxaca ako vzdy uputala farebnostou, hrdymi indianmi hovoriacimi svojimi vyse 200 nareciami...
A dnes sa uz presuvame smer ine civilizacie...zajtra Olmekovia a hned potom sa uz nepustime Mayov...
z horuceho juhu Mexika zdravi cela skupina...