Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

...podobne hesla nas dnes sprivitali po prechode hranic z Peru do Bolivie.
Evo Morales sa chysta vyhostit McDonald aj Coca-cola company z krajiny.
Alternativou bude miestna kola a burgre z alpaky (lama).
Tieto symboly kapitalizmu vraj predstavuju to najvacsie zlo co krajinu vykoristuje.
Coca je ale fajn.Evo ju priniesol dokonca aj na podu OSN, a chcel ukazat ze o nic nejde a nech ju vyskrtnu zo zonamu zakazanych latok.
Coca a Kokain su 2 rozdielne veci-je to ako zemiak a vodka, alebo hrozno a vino.
Aj my uz Cocu žujeme nejaky ten tyzden, popijame mate de coca(kokovy caj) a cmulame kokove cukriky.
pomaha to prekonat neprijemne stavy z nadmorskych vysok tu v Andach.

S vynikmou 1 dna v hlavnom meste Peru-Lima, sa pohybujeme na nasej expediciu cez Juznu Ameriku vo vyskach okolo 3-4 tisic mnm.
Zajtra sa chystame na vyskovy rekord nasej cesty - Chacaltaya (5 421 mnm).
- dnes uz nefunkcne lyziarske stredisko, ktore bolo najblizsim pri rovniku a donedavna aj najvyssie polozenym na svete.
do 5 300 nas pohodlne dovezie landcruiser, ale aj tych 100 vyskovych metrov, ktore potom dame peso, da kazdemu zabrat.ide sa "kruocik po kruocku" ako budhisti so zvoncekom.
potom nas cakaju nas 3 dni v krutej divocine altiplana, prechod cez najvacsiu solnu planinu sveta, minusy, 6-tisicovky okolo, plameniaky, farebne laguny...
...a absolutny odchod z civilizacie, ak sa tento podivne organizovany a popleteny svet andskych "indianov" tak da nazvat.
viete napriklad ze v Lime, na namesti generala SanMartina, je socha zeny symbolizujucej vlast, ktora ma na hlave lamu namiesto korunky z plamenov?
Llama je totiz po spanielsky plamen, ale tu sa tak oznacuje lama. mierne nedorozumenie, medzi zadavatelom a umelcom :)

V Peru -kedysi centre rise inkov, sme zazili neuveritelne veci, ale Highlight cesty bola zatial vcerajsia vecerna rozlucka s Peru pri folkronom veceri v meste Puno na jazere Titi-caca.
Borec ktory hral na bubon, mal v hlave svoje vlastne noty, isiel si permanentne svoju vlastnu pesnicku, bez ohladu na to co hraju ostatni clenovia kapely ak vobec prave hraju,
a co prave tancuju tanecnici odety do krojov vo farbach duhy. Na tvari sa mu sustredenie striedalo s mierne autistickym usmevom.
Od polovice vystupenia nasa skupinka pozorovala len jeho. Plakali sme od smiechu ked zrazu prerazil bubon a palicka sa mu v nom stratila.
ked ju vylovil, tak si znovu hladal vlastny rytmus a miesto na bubne kam by mohol buchnut abu to vydalo nejaky zvuk ,alebo aspon vyzeralo ze hra.
Skusil bubon otocit na bok a zahral si na hranu perkusion solo. potom ho dal naopak, ale zospodu mal tiez dieru-asi z minulej sezony, nevzdaval sa.
isiel dalej. obcas prestal a s otaznikom v ociach pozeral do hladiska ci ma vobec hrat. nakoniec sa vzdy po par sekundach rozhodol spravne a hral dalej.
Niekto na mna vyprskol susto svojej vecere, ked pan bubenik znovu dosiahol dno svojho bubna s palickou, tentokrat sa mu ale podarilo o nu (o tu palicku:)
zamotat svoje poncho, ktore ho mierne pridusilo a skoro celeho vtiahlo do bubna.

Pochopitelne zazitky ako vychod slnka nad MachuPicchu, plavba po Titi-caca, let kondora par metrov nad hlavou ci pobyt v magickom Cuzcu a posvatnom udoli, museli zostat v tieni
tohto hlbokeho umeleckeho zazitku, po ktorom sme sa "kuoli" svalovici brucha na druhy den rano nevedeli vymanit spod vahy deky z lamej vlny.

Bolívia - poznávacie zájazdy

Cim by som asi tak mal zacat tento prispevok? Tim ze sme v mini lietadielku prelitavali ponad 100ky metrov dlhe obrazce na planine Nazca, ktore dodnes ostavaju zahadou? Nakreslili ich pred viac nez 1000 rokmi a pritom ich sami Nazkovia nemohli vidiet. Alebo tim ze sme videli uskatce, tulene a stotisice morskych vtakov z rychloclnov na ostrovoch Islas Ballestas. Neverite ze stotisice, tak verte. Tieto tvory tu totiz nakladli na niektorych miestach az 50m guana (vykalov), o ktore sa tu dokonca viedli vojny. Guano bolo totiz kedysi vynosnym artiklom, z ktoreho sa vyrabali a aj dnes vyrabaju hnojiva.
Alebo co tak plavajuce ostrovy Uros, na ktorych obyvatelia byvaju a chovaju domacu zver ci ryby. Alebo plavba po Titikake, alebo stometrove utesy peruanskeho pobrezia s piesocnymi dunami na jednej strane a skalami s kriciacicimi uskatcami na druhej.
Mozno by som mal len napisat ze vcera sme si sediac a jediac na nabytku co je u nas len v kostoloch a hradoch a pri svetle sviecok, ozarujucich rezbarske kusky z nejakeho davneho oltara uz neexistujuceho kostola, pochutnavali na lamych reznoch velkosti ludskej hlavy.
Vyskovu chorobu zodpovedne liecime niekolkymi hrncekmi kokoveho caju denne , za co by nas prezident Evo urcite, ako byvali pestovatel tejto zazracnej rastliny, pochvalil. Uz menej ho vsak chvalili 1000ky protestujucich ktore dnes zaplavili La Paz, kvoli projektu cesty cez Amazonsky region Bolivie. Zastavy, piesne, ruky v pasti, bubny, truby, delobuchy, dokonca aj cinsky drak, nuz juhoamericky protest ako sa patri. V Arequipe sme sa nahodou, po ceste od taniera krevetovej polievky velkosti hrnca do nasho 4* hotela, dokonca zapojili aj drzanim tabule proti globalizacii. Teraz asi uz fotka, potvrdzujuca medzinarodnu ucast, visi na nejakej univerzitnej nastenke.
Tak neviem cim teda zacnem ale ukoncim to tim ze sme si dnes spravili vrcholovu fotku na 5400 m vysokej Cakaltaji a pripili Robovi na zdravie domacou slivkou.
Z Bolivie,


Bolívia - poznávacie zájazdy

Juhoamericki maratonci stastne dorazili do najvyssie polozeneho hlavneho mesta sveta La Paz v Bolivii. Zajtra sa miestni dopravcovia chystaju obsadit cesty v dalsom juhoamerickom strajku a slovaci uz dnes obsadili parket na pravej nefalsovanej juhoamerickej tancovacke! A dovod na oslavu mame veru padny! Dnes sa nam totiz po 18tich dnoch prehupol zajazd do svojej druhej polovice, zajtra po dlhej dobe nemusime skoro vstavat, a tak si zazivame na vlastnej kozi aj pravy latinskoamericky temperament a zatial nie je uplne jasne kto koho dnes vecer utancuje – bolivijci slovakov alebo naopak?!?

Za nami je takisto uspesne prvy novodoby div sveta na nasej ceste – Machu Picchu, kde nam lepsie pocasie ani nemohlo vysjst, drava Urubamba nam dovolila navstivit toto stratene mesto Inkov aj sa vratit spat, v Posvatnom udoli sme sa kochali neuveritelnou sceneriou, vyskusali tradicny domaci kukuricny napoj chichu a na pevnosti Quenco sme si na zoznamenie prizuli.

Za sebou mame takisto jazero Titicaca, plavbu na trstinove ostrovy Los Uros a vybornu truchu na brehu jazera a niektorym sa v Pune podarilo zazriet aj nadejnu kandidatku na peruansku prezidentku Keiko, dceru byvaleho prezidenta Fujimoriho.

Ze uz by aj stacilo? Zdaleka nie! V La Paze uz pozname najkrajsi elektricky stlp, carodejnice davaju zlavy pri carovnom slovicku „BUBO“ a uz mame otestovane aj najlepsie dzusy Juznej Ameriky na Novom trhovisku.

V Juznej Amerike uz sme jednoducho ako doma, dokonca aj Lubos s nami pokracuje a pozajtra schadzame z Altiplana na chilske pobrezie.


Bolívia - poznávacie zájazdy

Tesne pred Machu Picchu sme sa ozyvali naposledy, no odvtedy uz vela vody pretieklo dole Urubambou! Hoci lepsie pocasie ako sme mali tentoraz na novodobom peruanskom dive sveta uz sme si ani zelat nemohli.

Z Cusca nasledoval presun do Puna k brehom jazera Titicaca, no postup k najvyssiemu splavnemu jazeru sveta nam trochu okorenil domaci strajkujuci lud. Po cestach necestach, ale predsa sme sa dostali az do centra Puna a vyhli sa tak zatarasam na cestach (este raz dakujem soferovi Gustavovi).
Trucha a cuy - dve peruanske speciality sme si nechali nosit na stoly, aby sme sa este ako sa patri rozlucili s peruanskou kuchynou. Uz teraz mi chyba sopa criolla...

Smerom na Boliviu nastastie domaci nestrajkovali, takze k hraniciam sme sa prepracovali hladko, len sme predtym este vyskusali domace trstinove plavidla etnika Los Uros, co zije na jazere Titicaca.

A Bolivia? Zatial nesklamala. Neskutocny La Paz, ulice plne predavajucich indianov, ulica carodejnic a vysky - uz si ani nepamatame kedy sme boli naposledy pod 3000 m.n.m.
Vlastne pamatame! Poniektori sme sa vybrali oskusat na vlastnej kozi Cestu smrti a aj tu nam pocasie zicilo. Zo sedla vo vyske skoro 4800 m.n.m. sme klesli na 1200 a citit to bolo poriadne. Zrazu okolo nas rastli banany, obrovske paprade a koka. Tu maju domaci v Coroicu nasadenu este aj na hlavnom namesti.

Dnes uz opat vsetci v La Paze, dokupujeme posledne svetre z lamej vlny, aby nas chlad Altiplana neprekvapil. V noci vyrazame do Uyuni k najvacsej solnej planine sveta, kde sa na par dni stratime z dosahu internetu aj mobilneho pokrytia.

Bolívia - poznávacie zájazdy

Lima, mesto vyborneho morskeho jedla, katakomb plnych kosti a pacifickym pobrezim, nad ktorym lietaju v tandeme parasutisti, bolo hlavne mesto uz nasej stvrtej juhoamerickej krajiny. Mate pravdu, sme v Peru, krajine kde sa nas surfisti neuspesne snazili dostat do ladovych vod Ticheho oceanu.
Od Pizarra odpocivajuceho v utrobach domacej katedraly sme preleteli do kedysi hlavneho mesta rise, ktoru sa mu podarilo pokorit – k Inkom do Cusca. Horskeho mesta, stojacom na inkskych zemetraseniu odolnych muroch, no okrem perfekcionizmu inkskych stavitelov sme sa tesili aj pritomnosti domacich lam – aj tych ktore sa este fotogenicky pasli, aj tie ktore uz boli chutne pripravene na tanieri.

V Posvatnom udoli sa nam taktickym manevrom podarilo vyhnut navalu turistov a obdivovali sme udolia okolo Pisaqu nikym neruseni a skoro sami. Na potykanie s posilami, ktore dorazili zo Zamoria sme si „prizuli“ kokou, tradicnou andskou medicinou a mozno aj vdaka nej sa zatial vaznejsie prejavy vyskovej nemoci neprejavili.
Aj na Machu Picchu slo tentoraz vsetko hladko, ziadna rozvodnena rieka ani vrtulniky sa tentokrat nekonali a vsetko slo, presne tak ako sme si predstavovali. Jedina vec, co pri ceste vlakom hrozila bolo to, aby nevznikol dalsi pritok Urubamby, ale nastastie sa japonky nerozhodovali prilis dlho :)

Od Machu Picchu sme si to namierili rovno k jazeru Titicaca, obrovskej vodnej ploche, na ktorej dodnes ziju obyvatelia etnika Los Uros na svojich trstinovych ostrovoch a tu sa zo mna skoro stal krstny otec jedneho noveho ostrovneho prirastku. No povedzte, odmietli by ste male indianca za krsna? :)

A vecerna pecena trucha, miestna rybacia specialita? Vyborna, az tak, ze sme sa spat na hotel skoro gulali, take porcie nam nalozili!
Peruansko bolivijsku hranicu sme tiez zvladli bez problemov. A kto by povedal, ze jeden hranicny prechod moze byt takym zazitkom!?! Colnici, policajti, poulicne drevene zmenarnicky, kopcovito nalozene rikse, trubiace auta a tlacenica ako sa patri, kazdy nieco predava a zaroven kupuje – Bolivia nas privitala svojsky od prvych krokov na jej uzemi.

V La Paze nam „nasa“ carodejnica dava zlavu na svoje amulety a elixiry, len staci povedat heslo „BUBO“, otvorili nam tu novu trznicu, takze sme vyborne dzusy skusali tentoraz uz pod strechou a pri prezidentskom palaci sme videli akou rychlostou vedia z aut vystupovat bolivijski statnici. 2 sekundy a je po parade! A na to vsetko dozeral general Murio, ktory vraj (podla niektorych nasich „politologov“:) okrem oslobodzovacich hesiel odkazal Spanielom aj ine – „Aj tak nevyhrate MS vo futbale!“ O chvilu sa dozvieme, ci to bola pravda!
Pozdravujeme z Bolivie, kde na ulici nakupite vsetko od mandariniek, sponiek, anten, mixerov, cukroviniek cierny princ a DVD noviniek... az po susene lamy a furiky! Cestu smrti sme prezili, nasadame na dzipy a vyrazame do hor do Altiplana.


Bolívia - poznávacie zájazdy

..alebo staci sa prevazat par dni autobusom a mozete vidiet vikune, alpaky, lamy, pelikany a dokonca aj kondora! Toho sme sice nevideli z autobusu ale na plavajucich ostrovoch Los Uros na jazere Titicaca. Mame mnoho novych zazitkov, ani nestihame pisat na forum.. Niektori este v Arequipe ochutnali zabi dzus a to teraz myslim doslova...Zabia stava pomaha na bolesti hlavy a na mnoho inych veci, ale kedze sme sa zdrahali vypit rozmixovanu zabku samotnu, primiesali nam k nej do mixera aj nejake to ovocie...Teraz sme vsak uz uuplne inde, presli sme cez altiplano, popri jazere titicaca az do Bolivie. La Paz je jedno velke trhovisko, kde kupite na jednej ulici takmer vsetko. Zajtra uz stupame do zavratnejsich vysok 5300 mnm...uz nam to snad nebude robit problemy vsetku vyskovu chorobu sme si vytrpeli v Pune, a tak nam riedky vzduch uz prestava vadit...Pozdravujeme domov!

Bolívia - poznávacie zájazdy

Uz je to zopar dni, co sme sa nehlasili z Bolivie, no to iba preto, lebo nebolo odkial :)
Len co sme vyrazili z chilskej Atacamy, namierili sme si to na bolivijsku hranicu, vymenili autobus za dzipy a vydali sa napriec Altiplanom az k Salar de Uyuni.
A tato bohom zabudnuta krajina sa da opisovat iba superlativmi! Drsne, no nadherne su juhoamericke Andy a my sme 2 dni nestretali skoro nikoho okrem pestrofarebnych lagun plnych plameniakov, popasajucich sa lam vsade naokolo a svistajuceho vetra tejto nahornej plosiny. A na treti den putovanim uzemim nikoho sme dorazili az k Salar de Uyuni - obrovskej solnej planine, ktorej biele brehy splyvaju s horizontom a z ktorej len kde tu vykuka ostrov plny obrovskych kaktusov. Tie najstarsie pamataju este minule tisicrocie!
A zo Salaru, ktoreho zasoby soli sa odhaduju na 64 bilionov ton soli a podla ktoreho svetelneho odrazu sa zameriavaju vesmirne druzice, sme dorazili nocnym pustnym autobusom do La Pazu.
Puste kraje Bolivijskeho Altiplana su teda za nami, Miro sice tvrdi, ze je "vytraseny ako detva", ale v skupine vladne spokojnost a vy vsetci doma uz sa mozte tesit na neskutocne zabery, co si z tychto hor odnasame!
Ale ziadne zahalanie - zajtra uz sa budeme rutit po bolivijskej Ceste Smrti!

Bolívia - poznávacie zájazdy

Juhoamericka expedicia sa uz hlasi zo svojej stvrtej krajiny - Bolivie.
Sem sme sa dostali okolo jazera Titicaca, zastali na chvilku v Tiwanaku a po nom uz nas privital La Paz - velkolepo, prekvapivo, hlucne...tak ako to vie len toto mesto. Uz prve vyhlady na tento obrovsky tehlovy kotol boli nezabudbutelne! Sme v jednom z hlavnych miest Bolivie, krajiny Eva Moralesa. Ano, citate spravne - v jednom z dvoch hlavnych miest krajiny. Jedno je La Paz, druhe Sucre - aby sa nahodou nehadali.
Pri La Paze padol aj nas vyskovy rekord zajazdu - 5395 metrov vysoka Chacaltaya, kde nas tentokrat poriadne vyfukalo. Presne ako sa na poriadnu velhoru patri! Ale lamie svetre nesklamali :)
A potom nasledoval zjazd po Ceste smrti. V jeden den sme zisli z piatich tisicov do bolivijskych subtropov. Neuveritelne rychlo sa okolo nas menila krajina, vyprahnute vysokohorske pustatiny vystriedala bujna vegetacia s papradami ako stromami a strmymi zrazmi pod nami!
A to este zdaleka nie je vsetko!!! Hoci sa to moze zdat neuveritelne, na nasej ceste sme este len v polovici, takze expedicia po Juznej Amerike zdaleka nekonci.
Prichadza Chile aj so svojou najsuchsou pustou sveta! Budeme sa hlasit, ci nam nahodou nezaprsi :)

Bolívia - poznávacie zájazdy

Dnes je pohodicka. Z mesta Coroico sme sa vratili pohodovou novou cestou, ktora vsak strhujucimi sceneriami nezostava "starej" Ceste smrti nic dlzna.
A La Paz - to su pre nas hody na ulici: neskutocne chrumkave zemlicky s bravcovym maskom, dzusy pred nami robene priamo z cerstveho ovocia... Ja viem, toto presne sme tu uz pisali.... ale jednoducho nam to neda - ked musis, tak musis :-)
Zajtra prekrocime hranice nasej piatej krajiny - Chile - a namierime si to rovno k Tichemu oceanu do mesta Arica. Drzte palce na hraniciach!

Bolívia - poznávacie zájazdy

Dnes sme presli cestu smrti. Kedze sme uz solahlivo potvrdili, ze sme "samanska skupina" (na pusti v Nazca nam prsalo a na Machu Picchu bolo slnko), bolo jasne, ze aj tuto chytime slnecne pocasie, hoci je obdobie dazdov.
A aj tak bolo. Presli sme si najvysii bod nasej juhoamerickej expedicie (okolo 4720 metrov nad morom), ponorili do studenych oblakov, a zacali klesat po povestnej Ceste smrti. A ako sme klesali, tak sa vycasievalo, oteplovalo a oslnecnievalo, a my sme zhadzovali vrstvy oblecenia a zatajovali dych nad priepastami a uzuckou cestou. Ano. Zartom sa hovori sa, ze Cesta smrti nevedie do ziadneho ciela. V tomto pripade je totiz cielom samotna cesta. No, ona v skutocnosti vedie do mestecka Coroico, kde sa teraz vyvalujeme pri bazene v hoteliku Kory s neopakovatelnym vyhladom na obrovske hory a udolia. A navyse oproti programu sme uz stihli aj navstevu krasnych vodopadov v okolitej dzungli a kokovych policok (koka dnes este nebola zrela).
Nas dnesny vylet mal aj taku dramaticku zapletku. Pri vyjazde z La Paz nas mikrobus na ulici obkolesili ludia a hrozili nasmu soferovi. Islo o pracovnikov verejnej dopravy, ktori strajkovali, a hnevalo ich, ze ktosi vezie nejakych pasazierov do Coroica. Dokonca sa vyhrazali, ze soferovi zapalia dom, ak nas okamzite nevyhodi, a aj mu zacali vypustat pneumatiky. Nepomohli argumenty sofera, ze on nie je verejna doprava, a ze je sukromnik, s jeho vlastnym autom.
Okoloiduci obcania sa podla miestneho zvyku pristavili, pocuvali, a pridavali sa na jednu, ci druhu stranu. To uz okolo nasho mikrobusu vyzeralo ako mensia demonstracia, a potichu sme sa uz lucili s nasim vyletom. Nastastie sa kdesi objavili policajti, a vyslobodili nas. Nas sofer po cely cas ani trosku neprejavil nervozitu, bol kludny ako Budha, a potom nas aj rozosmial poznamkou, ze "nechapem, ako vas mohli v tom aute povazovat za miestnych ludi" (mali sme v aute zopar blondin a vyskovy priemer nasich chlapov bol hadam 180 cm).

Bolívia - poznávacie zájazdy