Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Tak kde sme to skoncili? Z chilskej puste Atacama sme sa hlasili naposledy. No odvtedy uz vela vody pretieklo dole Paranou...
Z Chile sme sa nadhernou vysokohorskou krajinou vybrali na vychodnu stranu And, do argentinskej Salty a definitivne sme sa s Andami rozlucili. Prve steaky, argentinske vinko a konecne prave juhoamericke leto - to je to, co nas v Argentine cakalo. Dokonca uz aj hranicne prechody sli hladko, hoci sme boli s Pablom v pohotovosti. :)
Ani Buenos Aires nesklamalo, v labirinte cintorina na Recolete sme nasli hrobku Evity, kroky tanga sme odkukavali vo farebnej stvrti Caminito a pri Ruzovom prezidentskom palaci sme zaspominali spolu s veteranmi na vojnu o Falklandy a poniektori sme si este stihli odbehnut do Uruguaja a paradne zmoknut nocnym argentinskym dazdom.
Predposledny velky presun na ceste napriec Juznou Amerikou mala jedna cast okoreneny o spevacke vystupenie trojrocnej paraguajskej spevacky. No marne sme sa ju snazili naucit aj "Prsi, prsi..." To uz jej moc neslo.
Druha cast zase na argentinskych cestach zhanala hever, lebo bolo treba opravit defekt na kolese. Takze sme sa na chvilu podelili, aby sme sa opat stretli v Asuncione, v hlavnom meste Paraguaja.
A viete ako vyzera Asuncion v nedelu priamo na obed? Ako filmove kulisy pre natacanie dakeho tajomneho filmu o davnych duchoch. Naozaj sme boli v meste, ktore ma vyse milion ludi sami!!! Ak neratam zopar detvakov vo fontane, 2 vekslakov a zopar policajtov. A v Paraguaji na Namesti hrdinov stoji jedna fantasticka svetelna tabula, ktora hlasila presny cas "27 hodin a 72 minut a teplota vzduchu 55°C" :) A teplo veru bolo, ale v skutocnosti to bolo o dakych 15 °C menej.
A niektorym z nasej vypravy sa pri zhanani postovych znamok podaril husarsky kusok - Igor prerusil rokovanie statnych uradnikov, vybavil si mimoriadne stretnutie s generalnym riaditelom a a ten mu osobne siel ukazat, kde je tu najblizsia posta... Tak si tam cenia turistov!
Ale dnes uz budeme snivat nas prvy brazilsky sen vo Foz do Iguazu s plnymi zaludkami, lebo sme sa akurat vratili z pravej brazilskej churaskarie, kde nam nosili pecene masko priamo na stoly!!!
Doma preslavena "Machu Picchu skupina" praje dobru noc na zamrznute Slovensko a zajtra rano vyrazame k najkrajsim vodopadom planety - Vodopadom Iguazu!

Nasa pripravna cesta pre niekolko noviniek v katalogu 2010 pokracuje. Z hlavneho mesta Chile sme sa cez Florianopolis a Rio de Janeiro presunuli do Ibize Brazilie. Polostrov Buzios nas dnes dostal. Len 2,5 hodiny jazdy od Ria si svoju plaz najde kazdy. Ak chcete polihovat v pokojnej vode, odporucam Joao Ferdinanho, ak radsej zapasite s vlnami, ci chcete skusit surf, jednoznacne Praia Brava. Ak sa chcete opalit aj pod plavkami, chodte na Olho de Boi. Ak hladate malicku, nadhernu, prirodnu plaz, kde pri troche stastia budete takmer sami, urcite do Forno. Ak chcete popijat caipirinhu medzi najkrajsimi Brazilcanmi a Brazilcankami, jednoznacne Geriba. A na vecer je najkrajsia prirodna Tartaruga. Plaze Buziosu sme prebrazdili na prenajatej buginke. Buzios urcite stoji zato. Najdete ho v nasom katalogu v zajazde Plaze Brazilie a najkrajsie vodopady sveta.

K novorocnym zelaniam sa pripaja takisto skupina z Brazilie! Oslavy Noveho roka sme stravili na piesku Copacabany v Rio de Janeiro na dvakrat a spolu s nami tam bolo odhadom 2,5-3 miliona ludi oblecenych tak ako my - v bielom, ved prave biela farba nam ma podla brazilcanov priniest stastie do dalsieho roka. O 21:00 sme najskor odpocitali slovensky Novy rok a tato generalka sa niesla naozaj v slavnostnom duchu pri ceskej a slovenskej hymne, aby sme potom o polnoci uz zohrati odpocitavali s celou Braziliou posledne sekundy roku 2010. A potom sa spustilo nezabudnutelne ohnostrojove divadlo. Ved Brazilia naozaj vie, co znamenaju oslavy vo VELKOM STYLE.
A vsetkym helikopteram sme mavali do kamery, bolo nas vidiet? :)

Pozdravujeme na Slovensko z brazilskeho mesta bohov!
Ked sme sa vcera v noci dostali na nas hotel na Copacabane, bolo vonku uz vyrazne chladnejsie - len stupnov okolo 27 stupnov :)
Rio zije naplno ako vzdy, na Copacabane su v plnom prude pripravy na Silvestrovsku noc, takze sa mame na co tesit!
Dnes mame zoznamovaci den s vlnami Atlantiku a zajtra uz nas caka Kristus na Corcovade a mnoho ineho.
Posielame pozdravy domov a budeme na vas mysliet z rozhorucenej plaze pri chladenej caipirhini!

Poslednu cast nasej cesty cez Juznu Ameriku sme stravili v Bozskom Riu, ktore nam pripravilo zaver ako sa patri. Par minut po tom ako sme dorazili do nasho hotela na Copacabane, sme uz vychutnavali morske vlny, Caipirinhu a uzasne vyhlady. Uzasne v ziadnom priprade nie je prehananie. Len si predstavte 396m "skalu" vytrcat priamo z mora na lavo a pevnost z 12m stenami a delami z dostrelom 23 km na pravo od 4 km dlhej plaze. Vecer sme sa presli na polostrovcek Arpoador, ktory oddeluje Copacabanu od dalsej preslavenej plaze Ipanema. Tu zo strmych skal kedysi davno namornici lovili harpunami velryby, ktore sem prichadzali kvoli reprodukcii v tunajsich teplych vodach. Na Pao de Azucar (Cukrovu Homolu) sme sa na druhy den vyviezli lanovkou ktora prvy krat previezla ludi v roku 1912. Vyhlad vyrazi dych naozaj kazdemu. Uz cestou sme mohli pozorovat skalolezcov vyuzivajucich niekolko s 275 lezeckych tras. A z hora je vidiet cele Rio, plaze Ipanema, Leblon, Copacabana, Flamengo, Botafogo, 14km most cez zaliv Guanabara ale aj susedne mesta Niteroy, Theresopolis ci imperatorsky Petropolis. Brazilia bol totiz najskor Imperiom a vladli jej krali, a Rio bolo dokonca hlavnym mestom Portugalska v dobe ked Portugalsky dvor usiel pred Napoleonom z Europy. Rio ma vsak dve stranky. Priamo z plazi sme vecer pozerali na svetielkujuce svahy kopcov posiate favelami, chudobnymi stvrtami do ktorych sa neodvazi nik, okrem tych co tam ziju a po zuby ozbrojenej policie. My sme sa previezli 113 rocnou elektrickou do starej casti mesta, Santa Theresi. Na starom vrzgajucom vagone z drevenymi sedackami a roletami namiesto okien, ozbrojencom s nepriestrelnou vestou, nami, a miestnimi co sa nan prichytili pocas jazdy sme presli po aquadukte a prezreli tuto chudobnu ale romanticku cast Ria. Cely cas na nas V Riu dohliadal samozrejme 38metrovy kamenny Kristus Vykupitel, z 710m Corcovada. Z tohto novodobeho divu sveta sme si pozreli rio este raz, tentoraz spomedzi oblakov, ktore tajomne zahalovali a znovu odhalovali mesto pod nami. Vcera este posledne nakupy na trhoch na plazach a dnes uz nasa skupinka po dvoch nadhernych tyzdnoch leti domov. Ak sa nemylim prave su niekde na letisku v Londyne. Z Ria,

Znovu sa ozyva aj Juzna Amerika. Posledne tri dni sme stravili na rozmedzi troch statov Paraguaya, Argentiny a Brazilie. Zastavili sme sa na sutoku rieky Parana a Iguazu odkial je vidno vsetky tri hranicne kamene a prezreli aj technicky zazrak Ameriky elektraren Itaipu. Brazilia a Paraguay odklonili pocas stavby 7. najvacsiu rieku sveta a spotrebovali 200 az 300 nasobne viac betonu a zeleza, ako bolo potrebne na stavbu stadiona Maracana, ci Eiffelovej veze. Ale to nebolo to hlavne preco sme sem prisli. Hlavnym tahakom su tu vodopady Iguazu. 2,7 km dlha retaz, miestami az 80 metrov vysokych vodopadov, obklopena zelenou dzunglou. V samom strede vodopadou sa z 260 stupnov naokolo valia do Diablovho Hrtana hektolitre vody, hrmiace viac ako koncert Rollingstones a Katriny dokopy. Pohlad na rutiacu sa masu vod vyvolava v cloveku az magicky pocit a v hlave vertigo. A par z nas nasadlo do clna a zaslo k vodopadom tak daleko ako sa dalo. Masa vody, vlny zo vsetkych stran a adrenalin vypumpovany na tu spravnu hladinu, vykriky z soku, vrusenia a radosti. :-)))) Hmmmm, intenzivny zazitok. Dnes sme uz pozreli aj najekologickejsie mesto Curitibu, kde recykluju 70 percent odpadu a z odpadoveho zeleza postavili operu. Uz nas vsak caka bozsky zaver a teda .... Rio.

Naposledy sme sa hlasili od vodopadov Iguazu a odvtedy nimi pretieklo veru vela vody!
My sme medzitym dorazili do Ria, ubytovali sa na Copacabane a pustili sa do odkryvania tajov tohto mesta. Zacali sme samozrejme plazou, ved Copacabanu mame na dosah, plno stankov s vynikajucou caipirhinou a cerstvymi kokosovymi orechmi, vynikajuce churrascarie (pre fajnsmekrov takisto s japonskym sushi), vyviezli sme sa na Cukrovu Homolu a Corcovado s najznamejsou sochou Krista na svete. Poprechadzali sme sa centrom mesta, navstivili umelca Selarona v jeho atelieri na schodisku, kde posobi, previezli elektrickou po akvadukte a dali si najlepsiu brazilsku kavu v meste! :)
Zazitkov je tolko, ze uz si len matne spominame na tango v uliciach Buenos Aires, hukot pri vodopadoch Iguazu, ci sambu v Riu. Ale vsetko je to zaznamenane, nafotene, natocene...a hoci sa s Riom lucim, nevravime zbohom, len dovidenia. Mozno na MS vo futbale v roku 2014 alebo rovno na Olympiade v 2016 alebo hadam aj skor :)

Pozdravujeme z argentinsko-brazilskeho pohranicia z mestecka Foz do Iguazu.
Len vcera sme dosli a uz akoby sme tu boli odvekov.
Kedze sme sa ocitli na mieste, kde su jedny z najkrajsich a najvacsich vodopadov sveta, cele 2 dni sa tocili okolo nich.
Niektori si ich vyleteli poobzerat z helikoptery, skoro vsetci sme vbehli az do Diablovho pazeraka na prve "sprchovanie" a treba povedat, ze vodopady Iguazu maju priemerny prietok 2000 kubikov vody za sekundu! No tiez treba povedat, ze tieto dni sa odhaduje ich prietok kvoli predchadzajucim dazdom az o 7krat viac oproti beznemu stavu!!! Tak si viete predstavit ten hukot! Obrovska masa vody!
A dnes sme si najskor spravili minivyjazd do okolitej dzungle, plavili sa na motorovom clne priamo pod vodopady na dalsie "sprchovanie", fotili tukana, co priletel neuveritelne blizko, vyslapali si to nad najvacsi obrovsky kotol valiacej sa vody a po ceste spat este na vlastnej kozi zakusili, preco dostal dazdovy prales svoje meno :)
A samozrejme - nezabudol som! Sme v Bazilii, takze uz sme ochutnali vynikajuce brazilske churasco a pri kazdej prilezitosti vzorkujeme miestnu caipirhinu. Nestaci vam? Ok, caka nas ceresnicka na torte - o chvilu prichadzame do mesta bohov. Najblizsie sa hlasime z Ria!

.....a ze 12-hodinovy prelet unavi??? No to urcite nie nas! Stastne sme dorazili, dokonca aj nasa batozina, na letisku sme sa ovencili karnevvalovymi vencami a hned sme sa nechali uniest krasami Ria de Janeira z vyhliadky na znamom Pao de Azucar (Cukrova Homola).
Slniecko palilo, 30 stupnov v tieni, tak sme sa zasmiali nad spomienkou na mrazy doma a odvtedy sme cerveni :))
Radka nasadila tempo vo vykoristovani domacich, ked sa jej podarilo zblbnut sofera autobusu, ktori si dokonca aj vytiahol kalkulacku aby si spocital kolko je 2.2 krat 10. haha Z Radky je odteraz uz podnikatelka a zverujeme jej vsetky nase financie.
Janka objavila chute japonskeho sushi, ale kedze si nalozila ako spravny chlap vyse kila (ved sme boli v restauracii kde sa jedlo vazi na kila :)), tak ho nakoniec ani nezvladla dojest.
Ani jedlo nas neunavilo! Niektori z nas sa este vybrali aj na stadion Marakana, ale boli trosku sklamani z toho ze bol taky prazdny a opusteny.
Potom sme sa vydali do ulic malebnej stvrte Santa Tereza, kde sme nasadili sialene tempo v spoznavani miestnych krciem so zivou hudbou a svorne sme sa na karneval vyzdobili ako sa patri :))) Vyhral to Juraj alias muska zelena, aj ked v tesnom zavese bol Kamil ruzovy a Martin z Chorvatska. Vecer sme uspesne zakoncili v bariku pri hoteli, kde sme po par caipirinach nasli spolocnu rec aj s domacimi.
Dnes sme uz absolvovaliprehliadku mesta s usmievavou sprievodkynou Sigi, videli sme vsetko co sme mali vidiet a este aj par veci naviac ale uz sme nemohli dockat plaze.... Ipanema bola cela nasa. A spolu s nou aj asi milion domacich, clovek si nemusi nosit ani noviny, lebo si kludne moze precitat susedove. Slnecnicky, lehatka, chladny ocean s velkymi vlnami, o ktorych sile sa presvedcila najma Marticka, vlnka jej splechla do tvare a zmyla jej okuliare. Este ze ma na hoteli nahradne, lebo inac by sme jej museli kupit bielu palicku :)) Potom sme si presli celu Ipanemu na krasnu vyhliadku a na zapad slnka sme sa isli prejst po Copacabane. Janka sa konecne mohla prechadzat tak aby jej more spliechalo na clenky.
Teraz sme uz v karnevalovej nalade a o chvilu vyrazame na Sambadrom....JUPIII!!!!
Vsetci vsetkych pozdravuju a odkazuju, ze sa mame strasne...................hrozne......DOBRE..

Predstavte si vodovodny kohutik, kde namiesto vody tecu zazitky. Viac otocite - viac zazitkov tecie.
Aj my sme mali pocas nasho putovania Juznou Amerikou taky kohutik zazitkov. Uplne sme sa stali od neho zavislymi. Denne sme ho otvarali na maximum, az sme ho nakoniec uplne utrhli. Vcera.
Asi tak sa da opisat, co sme zazili vcera vecer na navsteve karnevalu na Sambodrome. Hudba, tancujuce tela, svetla, farby, tisice kostymov, ohnostroje... a obecenstvo, ktore nebolo len pasivnou kulisou. A opat a opat... Nas kohutik zazitkov proste striekal na vsetky strany :-) Super bodka na zaver mesacnej expedicie.
Malo to vsak aj svoj necakany uvod. Tajomni samani v nasej skupine (ktori zariadili dazd na pusti v Nazca a slnko na Machu Picchu, a dodnes sme neprisli na ich pravu identitu) asi uriekli jedneho z taxikarov co nas viezli na Sambodrom, a on ho nenasiel. Citate dobre. Taxikar v Rio de Janeiro nenasiel Sambodrom. To ako keby Pele netrafil na Maracanu...
Nakoniec sme vystrasenu posadku zbludileho taxikara privitali na tribune asi po pol hodine cakania, nastastie vsak este pred zaciatkom karnevaloveho sprievodu.
Dnes nas caka taky mensi (10-hdinovy) presun ponad Atlantik.... zvykli sme si na dlhsie :-) Sedime v recepcii nasho posledneho hotela na trase, a prave prisla dalsia BUBO skupina, co ide opacnym smerom ako my. Caka ich 9000 km krasneho putovania, a my im drzime palce :-)