BuboFórum
Fórum cestovateľov z celého svetaČína
Počet príspevkov: 615
Bozska Cina
18.12.2011 | 02:29
7 milionove mesto ktore tiez nikdy nespi. Na malom priestore sa tisne vyse 7 miliona ludi, doma by mi to vadilo to obrovske mnozstvo ludi ale tu je to vzrusujuce, kazdy vie kam ma ist, kde zastat, organizacia funguje dokonale. Predvianocna atmosfera je v plnom prude a ked vidim to mnozstvo ludi pytam sa kde je kriza. Pred obchodmi Dolce Gabana, Armani, Dior, Hermes stoja velke rady...Vraj v Cine maju niekolkonasobny obrat vacsi nez u nas doma v europe...Dnes som dostal dobru otazku, ze ci Cina nestraca cast svojej kultury pod nanosom zapadnych znaciek, restauracii, hudby... Moja odpoved bola, ze Cina ju urcite nestrati. Oni si svoje zvyky uchovavaju, veria im, su na svoju cinu hrdy. Je to podobne asi tak ako keby sme vsetci co sme doma stavali maje, udrziavali zvyky, sem tam chodili v krojoch...Robime to tak? Nie, Cina to stale ma, Cina svoje zvyky nemeni uz 2500 rokov. Zarucim vam ze ked navstivite krajinu draka a potom si precitate roman od Marca Pola MILION, kde opisuje zvyky cinanov, zistite ze ako keby ta kniha bola napisana teraz. Mozeme to povedat o nasej kulture ked citate roman z 18. storocia? Ak teda hladate kde to este existuje tak v Cine urcite.
Čína - poznávacie zájazdy
Čína - poznávacie zájazdy
Martin z BUBO | 218.213.240.129
Októbrová expedícia po ČTNI
15.11.2011 | 11:46
Tak si tu sedím, čumím na Bubácke fórum a rozmýšľam : Napísať, nena-písať ? Preboha, však tuším tu už bolo povedané všetko ! Ale rarášok nespí a stále dobiedza : potráp kôru mozgovú a určite na niečo prídeš ... Hovorím si, to sa ľahko povie, ale tie čerstvo natrávené zážitky musím ťa-hať až kdesi z fusakle !
Takže, moji milí, aj ja som sa jedné-ho krásneho októbrového dňa ocitla na štartovacej čiare ČTNI. Keby mi tak niekedy niekto riekol, že sa potre-pem na takúto štreku, kúpim mu bielu košieľku s rukávmi dozadu... Ale stalo sa. Stretávame sa trinásť „ subjektov “ na Nivách, nastupujeme do busu a futášime nach Wien. Všetkým nám v hlave šrotujú koliečka : Aké to bude ? Aká bude partia ?
Ani neviem ako a pristávame v Pekin-gu. Víta nás náš líder Martin. Ten, ktorý z nás oka nespustil počas celého zájazdu, staral sa o nás a zaistil tak pestrý program, že po návrate domov mám normálne absťák. Nadupaný informáciami nás vláči po možných i nemožných chrámoch, stupách a pamiatkach v snahe vytriasť z nás aj poslednú energiu.
Dokonca mal snahu zbaviť sa nás aj v nepálskej džungli ! Ale odolná a húževnatá trinástka ktorú nafasoval, sa len tak nevzdáva !
V Pekingu patrí naša prvá návšteva Olympijskému štadiónu. V miest-nom parku sme svedkami celonárodného spartakiádneho tranzu na čínsky spôsob. Nielenže sa tu lahodne cvičí Tai-chi, hrá sa tu badminton, mastia karty, jeden senior tu dokonca štrikoval kabelky ! Naviac, vypočuli sme si tu aj akúsi „ garden “operu . Tááák, to bola kultúra za pětset !
Popoludní krepčíme po rozľahlom námestí Nebeského pokoja, kde sa nachádza Mauzóleum Mao Ce-tunga. Kráčame ticho, aby sme ho nedajbože, nezobudili ... Neskôr sa metrom presúvame na trh, kde absolvujeme našu prvú ochutnávku paralyzovanej exotiky. Okoštovali sme hada, pečených škorpió-nov /mimochodom, veľmi mi chutili /, a zamurovala som to ešte priadkou morušovou. No neskús to ! / Mám sa fajn, životné funkcie sú tiež O.K. /
Čaká nás výstup na Veľký čínsky múr, kde sa bojím, či to vydržia moje kolienka.
/ Museli tie schody urobiť tak vysoké ? ... a prečo ich musí byť toľko ? /
A nadišiel čas nášho prvého čínsko-vlakového presunu do Šanghaja. Vo vlaku sa udomácňujeme, upcháme tú zdivenú arktickú klimatizáciu mojou angličtinou, dáme kolovať ohnivej Peťovej vody na šťastnú cestu a počúvame Maťove zážitky.
Nálada je perfektná a ešte keď Marta s Jožkom ponúknu nášho lídra nepreclenou poctivou, Slovenskou paštétou, nestačíme sa diviť, ako pri tomto kulinárskom skvoste
vyhŕkla Maťkovi z oka slzička. Nuž, aj takto chutí domovina.
Skoro ráno vstávame a ideme si robiť rannú hygienu. Aj toto je čosi, na čo sa len tak nezabúda ! Všetko sa tu robí kolektívne, chvalabohu okrem ...
Sme v Šanghaji. Absolvujeme výhľad z najvyššej vyhliadkovej plošiny hotela JIN MAO TOWER a fotíme ako o život. Niektorí optimisti kupujú pohľadnice dúfajúc, že jedného dňa nájdu svojich adresátov... V jednej z postranných uličiek nachádzame pravú, nefalšovanú starú Čínu s jej typickým, nezabudnuteľným trhom všetkého hýbajúceho sa či skacka-júceho. Naozajstný skvost oproti tej novej, nabubrelej kráse.
Presun Cheng-tu – smer pandičky. Ponáhľame sa, pretože tie mršky lenivé po výdatných raňajkách zalezú do brlôžkov a vy si môžete ... Je im jedno, že vy ste hladní, vymrznutí z vlaku a sotva vidíte na jedno oko. Ale na všetko zabudnete, keď ich uvidíte konečne naživo s bohovským ape-títom chrumkať si ten svoj bambus.
Hurá na hotel, teplá sprcha, nádych a výdych a smer Lešan. Už tu na nás nejaký ten piatok čaká najväčší kamenný Budha na svete, vysoký „pouhých“ 71m. A potom aby si sa netočil, nevrtel a nerobil kadejaké smiešne pohyby, keď ho chceš dostať do foťáku, beťára jedného ! Nech je veľký ako chce, ale ten vtesaný pokoj do jeho tváre vás dostane !
No a na záver tohto nášho čínske-ho „ ťaženia “ dali sme sa na már-nosť a absolvovali „zabijácku“
sečuánsku kuchyňu. Hovorí sa, že čo vás nezabije, to vás posilní. V tomto prípade to naozaj platilo dvojnásobne. Absolvovali sme večer „okrúhleho stola “, kde v strede v akýchsi kotloch všetko klokotalo a bublalo /ako v rozprávke o ježibabe / a my sme tam ponárali dobrôtky od výmyslu sveta. Za pár minút, kým sa vyhecovali všetky naše chuťové poháriky na maximum, sme mohli zahájiť s paličkami tajnú operáciu „ ULOV SI, ČO SA TI NEVYŠMYKNE ! “ Bola že to sranda ! Smiech, slzy, krik a gestá – to je tu každodenný spoločenský rituál. Takto sa tu končieva deň ...
Ráno, sa letecky presúvame do Lhasy, hl.mesta Tibetu. Pristávame v nadmor. výške 3700 m. Zatiaľ všetko O.K., ale postupne to prichádza ... všetko sa s nami príjemne pohupuje, priedušky dostávajú riadne zabrať. Cítim sa ako po riadnej žúrke. Snažím sa nasávať novú atmosféru. Krajina tichá, naoko pokojná. Šok, keď vidíte doslova na každom kroku ozbrojeného čínskeho vojaka, hliadky a obrnené transportéry po celom meste. Čoho sa tí Číňania vlastne boja ? Pochodujúcich a modliacich sa po posvätnom okruhu v Barkhore ?
Keďže nás stále prenasleduje nádherné počasie, môžeme si dopriať luxus a jedávame na streche hotela. Na prípitok sme si dali Pheču, čaj s yačím maslom a potom yačí steak s prílohou. Maťko, dobrá voľba !
Napapaní, dobre naladení mierime do Džokhangu. Priblížiť si pri vôni yačích sviečok budhizmus, nasávať chrámovú atmosféru. Ďalší deň nás čaká Palác Potala. Majestátny cez deň, rovnako úchvatný v noci.
Frčíme si to horskými sedlami a vďačíme všetkým svätým za vodiča, ktorého máme.
Prichádzame do Tingri. Opäť nás víta nádherné počasie. Pred očami sa nám hrdo vypína Mt. Everest a jeho ďalší osemtisíckoví kamoši : Lhoce, Čho Oja, Makalu. Čumíme na tie zasnežené „kopčeky “ asi hodinu a nie a nie sa na ne vynadívať ! Aj keď je tu riadna kosa, nás príjemne hreje na duši. Tá cesta stála za to ! Každý chceme na pamiatku spoločné foto a tak Maťo, ovešaný foťákmi /ako počerný díler digitálok / fotí ako o závod. Dávame si ľahký obed u miestnych a futášime na hranice. Opúšťame Čínu a ocitáme sa v novom svete.
Sme v NEPÁLE. Po ceste zažívame ďalší šok, nestačíme vstrebávať tú nádheru tropického nepál. pralesa, s tak úžasne namiešanými farbami jesene. Konečne zazrieme na vlastné oči ryžové políčka. Ááách, tak tu sa pestuje moja obľúbená príloha...
Káthmandu. Po raňajkách sa vydávame na Durbar square, kde sa nachádzajú nádherné chrámy a svätyne postavené prevažne v štýle pagod s vyrezávaným exteriérom. Vidíme tu palác Kumari, živej bohyne. Večer ideme opäť na skvelú večeru a potom poď ho do báru na živú muziku. Na stene nechávame pre Bubákov odkaz. Navštívime Pašupatinah, ktorý je najsvätejším hinduistickým chrámom celého Nepálu. Prvý krát tu zhliadneme svätých mužov a zažijeme spaľovanie mŕtvych. Skutočne sila !
Prechádzame sa a fotíme jednu z najkrajších stúp sveta Bodnath, so vševidiacimi Budhovými očami.
Očakáva nás Chitwan, kde po ceste zopár z nás okúsi rafting na divokej nepálskej rieke Trisuli. Bolo to super a všetci sme si to užili ! Navečer prichádzame do Ganešovho hotela. Pekný komplex, v blízkosti ktorého sme sa na druhý deň kúpali so slonmi. Madonna mia !
Ráno ideme opäť na „ skusy “. Vyrážame džípom do NP Chitwan, kde absolvujeme terénku opäť na slonoch cez džungľu. Cieľ je jasný, nájsť nosorožca ! Chodíme tu krížom krážom, ako odtrhnutý vagón a hrubokožca nikde ! Keď videl „ slonivod “ naše sklamanie, aspoň nás na tom slonovi pofotil. Nech máme nejaké corpus delicti.
Mierime do Lumbini, rodiska Budhu súčasnosti. Zastavujeme sa na obed, po ktorom podnikáme výpravu rikšami na miesto, kde sa narodil Budha. Nádherný areál, so zvyškami nájdených ruín po kláštoroch, kde aj v súčasnosti žijú mnísi. Nastupujeme do busu a vydávame sa smerom indická hranica.
Víta nás totálny chaos, špina, hluk, smrad a vlhko. Tu sa definitívne lúčime s Ganešom a čaká nás odvoz do 120 km vzdialeného Bhaktapuru. Prišli sme v čase Oslavy svetla, tak je tu opäť veselo.
Varanasi – špina, smrad, neskutočný hluk, trúbenie, všadeprítomná bedač a do toho všetkého sväté kravy.
Sme v centre a sledujeme z vtáčej perspektívy spaľovanie mŕtvych. Nechápeme a zároveň chápeme ... Niečo sa v nás vnútri láme a my plní dojmov a štipľavého dymu v nose prcháme preč. Neviem, či môže byť ešte silnejší zážitok.
Na schodoch, pod holým nebom tu bez problémov funguje pánsky holič s neobmedzeným pracovným časom. Posedávajú a polihujú tu svätí muži, poskakujú opice a preplietajú sa tu turisti. Sme svedkami otvárania aj zatvárania Gangy. Nastupujú svätí muži so svojim hudobným programom. Je to veľmi sugestívne.
Zavítame aj k miest. obchodníkovi s hodvábom. Popoludní odchádzame na železn. stanicu.
Hoci vlak meškal 90 minút, my sme v Agre o 10 min. skôr. Maťo tomu nechce veriť!
Toto sa mu vraj nestalo za celej éry, čo križuje Indiu. /Maťko, keď načas, tak len s nami. /
Počas čakania sme sledovali život na stanici. Chvíľu sa zarozprávam a čo nevidím ? Krava má vrazenú hlavu v smetnom koši a hoduje. Lepší program ako na JOJ-ke ...
V Agre si pozrieme Taj Mahal-veľkolepú oslavu lásky k žene napísanú v živých kameňoch.
Po raňajkách opúšťame Agru a vydávame sa na strastiplnú 200 km cestu po indickej „ highway “ do Dillí. Aby sme si cestu spestrili, snažíme sa počas nej zachytiť nejakú kuriozitu. A stalo sa ! Medzi dvoma jazdnými pruhmi si chlapík žehlil svoje zvršky !
Popoludní hladní zastavujeme v motoreste Maharadža. Aby sme sa k nemu dostali, musíme to risknúť v protismere cca 300m. A cesta, ktorá nám doma trvá 2-2,5 hod. tu trvá neskutočných 7 hod. ! Skrátka India – krajina plná prekvapení ...
Naše putovanie sa nachýlilo ku koncu a my, preplnení zážitkami vraciame sa domov.
Čína - poznávacie zájazdy
Takže, moji milí, aj ja som sa jedné-ho krásneho októbrového dňa ocitla na štartovacej čiare ČTNI. Keby mi tak niekedy niekto riekol, že sa potre-pem na takúto štreku, kúpim mu bielu košieľku s rukávmi dozadu... Ale stalo sa. Stretávame sa trinásť „ subjektov “ na Nivách, nastupujeme do busu a futášime nach Wien. Všetkým nám v hlave šrotujú koliečka : Aké to bude ? Aká bude partia ?
Ani neviem ako a pristávame v Pekin-gu. Víta nás náš líder Martin. Ten, ktorý z nás oka nespustil počas celého zájazdu, staral sa o nás a zaistil tak pestrý program, že po návrate domov mám normálne absťák. Nadupaný informáciami nás vláči po možných i nemožných chrámoch, stupách a pamiatkach v snahe vytriasť z nás aj poslednú energiu.
Dokonca mal snahu zbaviť sa nás aj v nepálskej džungli ! Ale odolná a húževnatá trinástka ktorú nafasoval, sa len tak nevzdáva !
V Pekingu patrí naša prvá návšteva Olympijskému štadiónu. V miest-nom parku sme svedkami celonárodného spartakiádneho tranzu na čínsky spôsob. Nielenže sa tu lahodne cvičí Tai-chi, hrá sa tu badminton, mastia karty, jeden senior tu dokonca štrikoval kabelky ! Naviac, vypočuli sme si tu aj akúsi „ garden “operu . Tááák, to bola kultúra za pětset !
Popoludní krepčíme po rozľahlom námestí Nebeského pokoja, kde sa nachádza Mauzóleum Mao Ce-tunga. Kráčame ticho, aby sme ho nedajbože, nezobudili ... Neskôr sa metrom presúvame na trh, kde absolvujeme našu prvú ochutnávku paralyzovanej exotiky. Okoštovali sme hada, pečených škorpió-nov /mimochodom, veľmi mi chutili /, a zamurovala som to ešte priadkou morušovou. No neskús to ! / Mám sa fajn, životné funkcie sú tiež O.K. /
Čaká nás výstup na Veľký čínsky múr, kde sa bojím, či to vydržia moje kolienka.
/ Museli tie schody urobiť tak vysoké ? ... a prečo ich musí byť toľko ? /
A nadišiel čas nášho prvého čínsko-vlakového presunu do Šanghaja. Vo vlaku sa udomácňujeme, upcháme tú zdivenú arktickú klimatizáciu mojou angličtinou, dáme kolovať ohnivej Peťovej vody na šťastnú cestu a počúvame Maťove zážitky.
Nálada je perfektná a ešte keď Marta s Jožkom ponúknu nášho lídra nepreclenou poctivou, Slovenskou paštétou, nestačíme sa diviť, ako pri tomto kulinárskom skvoste
vyhŕkla Maťkovi z oka slzička. Nuž, aj takto chutí domovina.
Skoro ráno vstávame a ideme si robiť rannú hygienu. Aj toto je čosi, na čo sa len tak nezabúda ! Všetko sa tu robí kolektívne, chvalabohu okrem ...
Sme v Šanghaji. Absolvujeme výhľad z najvyššej vyhliadkovej plošiny hotela JIN MAO TOWER a fotíme ako o život. Niektorí optimisti kupujú pohľadnice dúfajúc, že jedného dňa nájdu svojich adresátov... V jednej z postranných uličiek nachádzame pravú, nefalšovanú starú Čínu s jej typickým, nezabudnuteľným trhom všetkého hýbajúceho sa či skacka-júceho. Naozajstný skvost oproti tej novej, nabubrelej kráse.
Presun Cheng-tu – smer pandičky. Ponáhľame sa, pretože tie mršky lenivé po výdatných raňajkách zalezú do brlôžkov a vy si môžete ... Je im jedno, že vy ste hladní, vymrznutí z vlaku a sotva vidíte na jedno oko. Ale na všetko zabudnete, keď ich uvidíte konečne naživo s bohovským ape-títom chrumkať si ten svoj bambus.
Hurá na hotel, teplá sprcha, nádych a výdych a smer Lešan. Už tu na nás nejaký ten piatok čaká najväčší kamenný Budha na svete, vysoký „pouhých“ 71m. A potom aby si sa netočil, nevrtel a nerobil kadejaké smiešne pohyby, keď ho chceš dostať do foťáku, beťára jedného ! Nech je veľký ako chce, ale ten vtesaný pokoj do jeho tváre vás dostane !
No a na záver tohto nášho čínske-ho „ ťaženia “ dali sme sa na már-nosť a absolvovali „zabijácku“
sečuánsku kuchyňu. Hovorí sa, že čo vás nezabije, to vás posilní. V tomto prípade to naozaj platilo dvojnásobne. Absolvovali sme večer „okrúhleho stola “, kde v strede v akýchsi kotloch všetko klokotalo a bublalo /ako v rozprávke o ježibabe / a my sme tam ponárali dobrôtky od výmyslu sveta. Za pár minút, kým sa vyhecovali všetky naše chuťové poháriky na maximum, sme mohli zahájiť s paličkami tajnú operáciu „ ULOV SI, ČO SA TI NEVYŠMYKNE ! “ Bola že to sranda ! Smiech, slzy, krik a gestá – to je tu každodenný spoločenský rituál. Takto sa tu končieva deň ...
Ráno, sa letecky presúvame do Lhasy, hl.mesta Tibetu. Pristávame v nadmor. výške 3700 m. Zatiaľ všetko O.K., ale postupne to prichádza ... všetko sa s nami príjemne pohupuje, priedušky dostávajú riadne zabrať. Cítim sa ako po riadnej žúrke. Snažím sa nasávať novú atmosféru. Krajina tichá, naoko pokojná. Šok, keď vidíte doslova na každom kroku ozbrojeného čínskeho vojaka, hliadky a obrnené transportéry po celom meste. Čoho sa tí Číňania vlastne boja ? Pochodujúcich a modliacich sa po posvätnom okruhu v Barkhore ?
Keďže nás stále prenasleduje nádherné počasie, môžeme si dopriať luxus a jedávame na streche hotela. Na prípitok sme si dali Pheču, čaj s yačím maslom a potom yačí steak s prílohou. Maťko, dobrá voľba !
Napapaní, dobre naladení mierime do Džokhangu. Priblížiť si pri vôni yačích sviečok budhizmus, nasávať chrámovú atmosféru. Ďalší deň nás čaká Palác Potala. Majestátny cez deň, rovnako úchvatný v noci.
Frčíme si to horskými sedlami a vďačíme všetkým svätým za vodiča, ktorého máme.
Prichádzame do Tingri. Opäť nás víta nádherné počasie. Pred očami sa nám hrdo vypína Mt. Everest a jeho ďalší osemtisíckoví kamoši : Lhoce, Čho Oja, Makalu. Čumíme na tie zasnežené „kopčeky “ asi hodinu a nie a nie sa na ne vynadívať ! Aj keď je tu riadna kosa, nás príjemne hreje na duši. Tá cesta stála za to ! Každý chceme na pamiatku spoločné foto a tak Maťo, ovešaný foťákmi /ako počerný díler digitálok / fotí ako o závod. Dávame si ľahký obed u miestnych a futášime na hranice. Opúšťame Čínu a ocitáme sa v novom svete.
Sme v NEPÁLE. Po ceste zažívame ďalší šok, nestačíme vstrebávať tú nádheru tropického nepál. pralesa, s tak úžasne namiešanými farbami jesene. Konečne zazrieme na vlastné oči ryžové políčka. Ááách, tak tu sa pestuje moja obľúbená príloha...
Káthmandu. Po raňajkách sa vydávame na Durbar square, kde sa nachádzajú nádherné chrámy a svätyne postavené prevažne v štýle pagod s vyrezávaným exteriérom. Vidíme tu palác Kumari, živej bohyne. Večer ideme opäť na skvelú večeru a potom poď ho do báru na živú muziku. Na stene nechávame pre Bubákov odkaz. Navštívime Pašupatinah, ktorý je najsvätejším hinduistickým chrámom celého Nepálu. Prvý krát tu zhliadneme svätých mužov a zažijeme spaľovanie mŕtvych. Skutočne sila !
Prechádzame sa a fotíme jednu z najkrajších stúp sveta Bodnath, so vševidiacimi Budhovými očami.
Očakáva nás Chitwan, kde po ceste zopár z nás okúsi rafting na divokej nepálskej rieke Trisuli. Bolo to super a všetci sme si to užili ! Navečer prichádzame do Ganešovho hotela. Pekný komplex, v blízkosti ktorého sme sa na druhý deň kúpali so slonmi. Madonna mia !
Ráno ideme opäť na „ skusy “. Vyrážame džípom do NP Chitwan, kde absolvujeme terénku opäť na slonoch cez džungľu. Cieľ je jasný, nájsť nosorožca ! Chodíme tu krížom krážom, ako odtrhnutý vagón a hrubokožca nikde ! Keď videl „ slonivod “ naše sklamanie, aspoň nás na tom slonovi pofotil. Nech máme nejaké corpus delicti.
Mierime do Lumbini, rodiska Budhu súčasnosti. Zastavujeme sa na obed, po ktorom podnikáme výpravu rikšami na miesto, kde sa narodil Budha. Nádherný areál, so zvyškami nájdených ruín po kláštoroch, kde aj v súčasnosti žijú mnísi. Nastupujeme do busu a vydávame sa smerom indická hranica.
Víta nás totálny chaos, špina, hluk, smrad a vlhko. Tu sa definitívne lúčime s Ganešom a čaká nás odvoz do 120 km vzdialeného Bhaktapuru. Prišli sme v čase Oslavy svetla, tak je tu opäť veselo.
Varanasi – špina, smrad, neskutočný hluk, trúbenie, všadeprítomná bedač a do toho všetkého sväté kravy.
Sme v centre a sledujeme z vtáčej perspektívy spaľovanie mŕtvych. Nechápeme a zároveň chápeme ... Niečo sa v nás vnútri láme a my plní dojmov a štipľavého dymu v nose prcháme preč. Neviem, či môže byť ešte silnejší zážitok.
Na schodoch, pod holým nebom tu bez problémov funguje pánsky holič s neobmedzeným pracovným časom. Posedávajú a polihujú tu svätí muži, poskakujú opice a preplietajú sa tu turisti. Sme svedkami otvárania aj zatvárania Gangy. Nastupujú svätí muži so svojim hudobným programom. Je to veľmi sugestívne.
Zavítame aj k miest. obchodníkovi s hodvábom. Popoludní odchádzame na železn. stanicu.
Hoci vlak meškal 90 minút, my sme v Agre o 10 min. skôr. Maťo tomu nechce veriť!
Toto sa mu vraj nestalo za celej éry, čo križuje Indiu. /Maťko, keď načas, tak len s nami. /
Počas čakania sme sledovali život na stanici. Chvíľu sa zarozprávam a čo nevidím ? Krava má vrazenú hlavu v smetnom koši a hoduje. Lepší program ako na JOJ-ke ...
V Agre si pozrieme Taj Mahal-veľkolepú oslavu lásky k žene napísanú v živých kameňoch.
Po raňajkách opúšťame Agru a vydávame sa na strastiplnú 200 km cestu po indickej „ highway “ do Dillí. Aby sme si cestu spestrili, snažíme sa počas nej zachytiť nejakú kuriozitu. A stalo sa ! Medzi dvoma jazdnými pruhmi si chlapík žehlil svoje zvršky !
Popoludní hladní zastavujeme v motoreste Maharadža. Aby sme sa k nemu dostali, musíme to risknúť v protismere cca 300m. A cesta, ktorá nám doma trvá 2-2,5 hod. tu trvá neskutočných 7 hod. ! Skrátka India – krajina plná prekvapení ...
Naše putovanie sa nachýlilo ku koncu a my, preplnení zážitkami vraciame sa domov.
Čína - poznávacie zájazdy
Alena | 62.168.102.146
Zivot sprievodcu
11.11.2011 | 16:00
Možno sa pýtate, čo už také musíme také robiť. Predstavujete si, ako cestujeme, spoznávame iné rôzne krajiny, ochutnávame iné jedlá, stretávame obrovské množstvo ľudí a stále nám svieti na hlavy slniečko a domov prichádzame opálení. Realita? Sme radi, keď líhame do postele a keď nastavíme budík a spočítame čas, ktorý nám ostáva do vstávania- zvýskneme radosťou, ak je to viac než 6 hodín. Keď prídeme do reštaurácie, poslední jeme a prví dojedáme. Nemáme pevnú pracovnú dobu a podľa situácie robíme aj 18 hodín denne a sme k dispozícii 24 hodín a 7 dní v týždni. A verte, že vždy nastane situácia, keď musíte stále niečo riešiť, denne nabeháme niečo cez 10 kilometrov... A k tomu cestovaniu? Áno, baví ma to, len ma prestáva už baviť, keď sa zobudím a neviem, kde som. Len si predstavte, že sa zobudíte na hotelovej izbe a neviete, v akom meste, štáte, časovom pásme ste a či ste na izbe, v stane či v lietadle. Napríklad pred par týždňami som sa zobudil akože v Hong Kongu na 23. poschodí v krásnej izbe a VOBEC som netušil, kde som. Povedal som si, žiadna panika, stačí sa pozrieť z okna a rozpoznať ŠPZ áut. Lenže... Ste na 23. poschodí a tak orlí zrak nik nemá a okrem toho bola tma ako v rohu. Zapnete TV - len všetko len v angličtine a ten kto rozpráva, má do šikma oči. V bdelom stave by som zakričal, som v Ázii, ale keď VOBEC netušíte... Je to frustrujúce. Keď sa chcete ponížiť, zavoláte na recepciu a spýtate sa, kde ste... Áno je to vtipné, keď to čítate, ale zažiť to... ? Párkrát sa stalo, že som potreboval v noci na toaletu. Podvedome tušíte, že dvere budú napravo, ale až stena vás vyvedie z omylu, že mate ísť naľavo. Alebo zobudil som sa v dopravnom prostriedku. Hneď som zistil, že je to lietadlo, ale kam letíme? Počujem slovenské hlasy za mnou a je jasne, že ich sprevádzam. Žiadna obrazovka na palube lietadla, kde posúvajúce lietadlo na mape sveta Vám napovie, že asi kde to ste. Nič. Do pekla, tu nestačí sa pozrieť von z okienka... Posledná možnosť zavolať letušku. Len si predstavte, žeby sa Vás niekto spýtal keď sa Vás niekto spýta: Ja: „Prosím Vás, mohli by ste mi diskrétne a ticho povedať, kam to letíme?“ Letuška je osoba, ktorá je určíte zvyknutá na rôzne otázky, ale toto ju vyviedlo z miery: Letuška: „Pane, Vy neviete kam letíte??“ Ja: „Nie, neviem len mi to rýchlo povedzte.“ Letuška: „ Do Ammanu...“ Letuška je osoba, ktorá je určíte zvyknutá na rôzne otázky, ale toto ju vyviedlo z miery. Uff, dobre- Jordánsko a hneď, ako mi to povedala som si spomenul, že robím zájazd Sýria, Jordánsko, Izrael. Pre niekoho je lietanie slávnosť, niekto letí raz, dvakrát do roka, ale my sem-tam nalietame aj 100 tisíc kilometrov za rok?. Ale keď mám pridať ešte jednu akože tu sa to akože hodí zábavnú historku z lietania po svete... Mal som ísť do Kazachstanu. Ten, kto tam bol, vie veľmi dobre, že získať víza je vyžaduje priam nadľudské úsilie. Skôr Vám zoženiem víza do Severnej Kórei ako do tejto stepnej krajiny. Ale víza som mal len podľa veľvyslancových slov LEN s maličkou chybičkou. Neskôr som vôbec nezdieľal jeho optimizmus. Víza mi mali platiť na druhy deň po pristáti. Sľúbil mi s rukou na srdce, že zavolá na letisko a informuje o tom miestnu políciu. Neviem, koho informoval, ale policajti nič nevedeli a mňa poslali s putami naspäť do lietadla. To už som mal za sebou let Peking Istanbul Almaty a teraz som mal letieť opäť do Istanbulu. Márna bola moja snaha vysvetliť, že keď ma tam nechajú ešte 40 min, bude polnoc a môžem vstúpiť do tejto bohom zabudnutej krajiny, ktorú tak preslávil Borat. Tak som letel späť do Istanbulu. Po pristátí ešte na veľkú hanbu povedali na odstavenej letiskovej ploche, že pán Martin Navrátil nech zostane na palube lietadla- všetci hodili dosť čudesné pohľady na mňa. Za chvíľu si ma vyzdvihla turecká polícia a asistovane som vystúpil z paluby lietadla, kde ešte stále boli cestujúci a krútili nad mojím osudom hlavou. Turecký colník si ma odviedol do kancelárie a ako to býva v amerických filmoch, mi dal mi na stôl cigaretku, kávu a mal som vyrozprávať svoj príbeh. Pustil ma po 10 minútach a moje kroky viedli opäť na prepážku leteckej spoločnosti, aby som si kúpil tu istú letenku do jamy levovej. Ešte stále chcete byť sprievodcom? Počas týchto troch dni som nalietal 23 hodín čistého letu času? a môj chrbát bol vytvarovaný v tvare lietadlovej sedačky. AU! Áno, nik ma nenúti to robiť, vybral som si to sám a nakoniec na všetko zle sa dobre spomína s odstupom času. Cestovanie je ako droga- to nie je fráza, to je fakt. Raz som bol nervózny, prskal som okolo seba, ale keď som sa dostal na letisko a zacítil som vôňu kerozínu, čiže leteckého benzínu, hneď som bol spokojnejší a rozdával som úsmevy, lebo som letel, letel ďaleko... Po operácii kolena, keď mi ešte trčali hadičky z kolena, nevedel som s ňou s ním hýbať a každý pohyb bol bolestivý, som začal od samej nudy hľadať letenky niekam preč. Až keď mi kamarátka z Holandska položila dosť logickú otázku, čí som normálny plánovať výstup na najvyššiu horu Barmy, odložil som toto unáhlené rozhodnutie na neskoršie. Dal som jej za pravdu a odložil odchod do Barmy o 2 týždne. A kde taký sprievodca trávi dovolenku? Žeby doma v teplučku, nevyšiel z domu a nanajvýš až keď by ho niekto alebo niečo prinútilo? Nie, my cestujeme ďalej. Ako pomätenci. Raz som mal voľno medzi zájazdmi 3 týždne a ja si letím niekam za hyenami a žralokmi do Afriky. A najazdili sme v autách cez 4000 kilometrov. Čo na to rodina? Našťastie moja drahá mama ma podporuje- niekto povie, že čo iné jej ostáva, ale ona vie, čo má doma. Sestra je rada, že má viac životného priestoru, len babina si vždy povie, že besnejšia destinácia už existovať nemôže. Vždy ju presvedčím o opaku. Existuje. Niekedy ani doma nevedia, kde som, kde sa práve nachádzam. Raz mi moja drahá matka poslala mail, aby som jej láskavo aspoň napísal, na akom kontinente som a kde ma má prípadne hľadať, keď už štát jej neviem povedať...Po čom túži sprievodca, keď je vonku v zahraničí? Ja osobne nedám dopustiť na tresku. Áno, tento slovensky vynález mi chyba najviac. Plus bratislavské rožky. Osobne slovenskú kuchyňu považujem za čistú tragédiu, ale toto je niečo čo mi chutí. Vedeli ste, že ju ani v Čechách nedostanete? Väčšinou robím Áziu, kde je ryža, ryža a opäť ryža. Ale keď prídem domov, čaká ma rizoto, predsa od matky mamy (jemnejšie to znie, tebe?) je vždy lepšia...
Čína - poznávacie zájazdy
Čína - poznávacie zájazdy
Martin z BUBO | 195.168.96.154
Martin Navratil
09.11.2011 | 10:05
Peter Riava | 195.168.178.18
Novembrova expedicia Cina Tibet Nepal India
08.11.2011 | 14:32
Niiii haaau z Ciny. Zaciname expediciu v plnej sile :) aaa hned sa aj zaciname chvalit ! Dnes sme boli v Pekingu a hned tri sokujuce veci sa stali !
1) mali sme modrulinku oblohu na Velkom Cinskom Mure ! Uz verime, ze fotografie na pohladniciach nie su vsetky z photoshopu :)
2) v Letnom Palaci extravagatnej cisarovnej Cixi bolo malo ludi ! A mali sme neskutocne nadherne svetlo, makke, jemne do oranzova ...fuh..radost pre oci, srdce aj fotografov !
3) Na akrobatickej show sa ani jeden z piatich kruziacich motorkarov uzavretych v obrovskom globuse NEzrazil s inym !!!
Ako sa to hovori ? Zaciatok dobry vsetko dobre ??? Nepochybujeme :) pozdravujeme domov, mame sa perfektne a vsetko klape :)
Čína - poznávacie zájazdy
1) mali sme modrulinku oblohu na Velkom Cinskom Mure ! Uz verime, ze fotografie na pohladniciach nie su vsetky z photoshopu :)
2) v Letnom Palaci extravagatnej cisarovnej Cixi bolo malo ludi ! A mali sme neskutocne nadherne svetlo, makke, jemne do oranzova ...fuh..radost pre oci, srdce aj fotografov !
3) Na akrobatickej show sa ani jeden z piatich kruziacich motorkarov uzavretych v obrovskom globuse NEzrazil s inym !!!
Ako sa to hovori ? Zaciatok dobry vsetko dobre ??? Nepochybujeme :) pozdravujeme domov, mame sa perfektne a vsetko klape :)
Čína - poznávacie zájazdy
Maca z BUBO | 114.250.116.136
oslava cinskej kuchyne
07.11.2011 | 17:01
Mato, taky neskutočne dlhy prispevok o cinskej kuchyni by nenapisal ani rodeny Cinan. V minulom zivote si sa urcite narodil ako jeden z nich:-)) Mile pripomenutie zajazdu - Cina pre milovnikov jedla. A pozdravujem Cinu..
Čína - poznávacie zájazdy
Čína - poznávacie zájazdy
Irena | 85.248.61.1
Cinske mnamky alebo cinska kuchyna je najlepsia
06.11.2011 | 09:57
Asi by som zacal kde mi chuti najviac. V Cine. Nie aj v Japonsku. Ale aj ta indicka kuchyna... Tak na tuto otazku nik neviem odpovedat alebo kazdy den poviem nieco ine. Ale ked to zhrniem moja srdcovka je Cina. Zabudnite na cinu ktoru mame doma. Ziadna sladkokysla polievka v Cine nie je. Slivkove vino sa vyraba pri Filakove s etiketou made in china. Ziadne banany v zupane a ine nezmysly. To je to iste ako keby sa cinan pokusal robit bryndzove halusky v dedine Weinan v strednej cine. Ale aj tak je najlepsia. Aspon pre mna a dalsich 1,6 miliardy cinanov na tomto svete. Cinan ma porekadlo ze zje vsetko co chodi okrem auta, vsetko co lieta okrem lietadla a vsetko plava okrem lode. Kazde mesto, kazda provincia a ak nie kazda mestska stvrt ma nieco co nikd einde nenajdete. Sam vravim ze daj cinanovi panvicu, varechu a spravi zazrak. Cinsky cisar volakedy nesmel zjest to iste jedlo dvakrat resp. nesmel citit tu istu chut. Cize u nas zname kung pao v preklade znamena cisarske kuracie kusky. Cinske jedlo takisto patri podla mna medzi najmastnejsie kuchyne na svete, ale zaroven aj najlepsie. napisal najmastnejsie? Ved davali reklamu kde majster kuchar Li vari na minime oleja. Ano, mozno davali, ale to nie je Cina. A niekedy mate pocit ze ten olej sa naposledy vymienal za dynastie Ming. Ale zopakujem. Uz som precestoval hodny kus sveta, ale najviac sa tesim na cisnku kuchynu. Uz sem chodim pravidelne 9 rokov a vravim ze som ochutnal snad 30 percent toho, co Cina ponuka. Kazdy den mam nieco co som este neokostoval, neskusil a uspesne priberam. Nie od oleja, ale ze vsetko chcem skusat. Ak mi pridete sem, viem vam vymysliet na kazde stolovanie nieco ine. Cinan sa rad hra s vasimi chutovymi poharikmi. Teraz to obratme. Predstavte si, ze k vam pride navsteva z ciny na 2 tyzdne a chcete im dat kazdy den typicke slovenske jedlo a nesmie sa opakovat. Poviem vam ze mate problem. Sialeny problem. Tak velku kuchynu na slovensku nemame. Bryndzove halusky, fliacky, makove rezance, mozno nemecky rezen...a zacinate uz viac zapinat mozgove zavity. Cinan tento problem nema. Dalo by sa povedat cely zivot nema problem. Mne osobne najviac chuti kuchyna provincie Secuan. Zaroven ju povazujem za najstiplavejsiu kuchynu na svete. Zakladom je velky hrniec v strede okruhleho stola s vriacou vodou a postupne donho hadzete jemne nakrajane kusky masa od jahnacieho cez bravcove az po hovadzie, zeleninu, hribiky, proste vsetko. Za par minut je vsetko pripravene a namacate do roznych omacok, stiplavin. Viete aka sranda je popritom? Len to stiplave...Az rano zistite, kolko ste toho zjedli. Raz som sa stavil s cinanmi, ze toho 100 gramoveho kralicka s 54 chilli paprickami zjem. Ano, zjedol som, len ma bolel zaludok este par dni. Alebo my objednali chili papricky vyprazane, namocene v chili omacke. Vrazedna kombinacia. Tak toto som nezjedol a ponukol rodine co vedla nas sedela. Zhltli to ako keby to bolo udene. Wau
Ked pridu slovaci do ciny, hned ich napadne ze ci cinania jedia psov. Ano jedia, ale nie v takom mnozstve ako nam podsuvaju media. Uz mate problem vobec najst cinana ktory je psikov. Ja som ho skusil. Udeneho so sojovou omackou. Vraj u nas koluje povera ze ked zjete psika, vas domaci maznacik to bude citit. Nie neciti, hlupa povera, moj pes ma vital ako nikdy v zivote. alebo co mu ine zostavalo, ze? Viac psov jedia korejci, v omnoho vacsich mnozstvach nez cinania. Ale je pravda, ze ked som cinskym priatelom povedal, ze u nas za to mozu ist za mreze, nestacili sa cudovat. My europania mame dar si mysliet ze to co robime, je to to najspravnejsie. Ale kde je to napisane? Kde je povedane ze jest psa je nehumanne? Povedzte takemu indovi ze chcete hovadzie steaky. Tak sa na vas pozrie ako mozete vobec jest toto svate zvieratko. Alebo moslimovi ci zidovi ze mate chut na prasiatko. Oni ho maju za vyslovene neciste zviera, za hnusne maso asi podobne ako keby vas niekto nutil jest potkana. Ako chuti potkan vlastne? Ako jemna kuracina, ano aj to som jedol, v cine som snad skusil v tejto oblasti takmer vsetko. Jedine co som nedokazal bol kolac z much. Brrr. Predstavte si bublaninu a miesto hrozienok tie male zelene muchy. Alebo velka pochutka. Takzvane storocne vajce. Vajce uvarene pred pol rokom a nasledne zahrabane do zeme. Niekto zakopava slivovicu a niekto vajicka. Ked sa vam to dostane do ruk, tak bielko je cierna zelatina neskutocne zapachajuca a zltko hra roznymi radioaktivnymi farbami a je to slizke. Chuti? Ako vajco, vazne. Ak by som vam zakryl oci a dal stipec na noc a zacnete jest, poviete si Ved je to predsa vajce. Len si nikdy z ciny neberte tento skvost domov a hlavne v lietadle, lebo sa vam stane to co mne. Kupil som dve vajicka a ulozil velmi starostlivo do svojej prirucnej batoziny. Kedze let bol dlhy vyzul som si topanky...V tom sa zacal sirit zapach a letuska zacala patrat odkial to ide. Ked videla moje vyzute topanky, myslela si ze to ide o nich a velmi slusne ale dorazne ma poprosila aby som sa opat obul, lebo zjavne mi smrdia topanky. Chcel som zachranit situaciu a povedal som, ze to nie su moje ponozky ale moje vajcia... mate vidiet tu tvar. Tu uz nic nevysvetlite. skryl som sa a cusal az do konca letu.
Ako si objednat v cinskej rstauracii? Treba povedat, ze aj ked ste lingvista a viete aj 10 jazykov sveta v cine nepochodite pokial neviete aspon nieco z cinstiny. Pomaly sa to meni, ale preco by malo 1.3 miliardy sa ucit iny jazyk, ked kazdy stvrty clovek je cinan? Zelezna logika nepusti. Ale spat do stravovacieho zariadenia. Jedalny listok je v cinstine, zaidne obrazky. Co teraz? Jednoduche. Bud si objednate podla toho, ktory znak je vam srdcu blizky a pride vam tak ako raz mne jedno cuso s dlhym chvostom a dva predne zuby vas presvedcia ze ste si objednali potkana. alebo si zoberiete cinsky palicky, privolate casnicku a idete od stola k stolu a pytate sa co maju dobre. Cinania su velmi spolocenski a hrdi ked vam mozu pomoct. A pomoct v otazke jedla su velmi napomocni. Zacnu. Tato ryba je z provincie Shanxi, velmi dobra a ste vyzvany aby ste ochutnali. A je to. Ochutnate, chuti a poprosite ze jednu rybu. Z vedlajsieho stola niekto je kuracie masko, ochutnate...pri tretom stole sa je zelenina v omacke. Takto objednate za par minut. Je to to iste ako keby ste v slovenskych restauraciach isli s priborom a zacali si odkrajovatz rezna. U nas nepredstavitelne, v cine viac menej mozne. Raz som dostal chut bravcove koleno. Ale ako to povedat? Chytil som rukami moje koleno a zakrochtal som. Pochopili sme sa.
Co je este na cinskej kuchyni tak vynimocne?
Ked mate napriklad francuzske stolovanie v restauracii a po zasadnuti sa na vas pozera niekolko druhov, typov priborov a aj ked tusite ako ich pouzit, stale vo vas je pochybnost ci neurobite spolocenske fopa, po ktorom sa vas kredit znizi. V cinskej restauracii tento problem proste nie je. Mate jedny palicky a hotovo a tie pouzivate pocas celeho stolovania. Jedlo sa v Cine berie ako spolocenska udalost na ktoru sa rodina tesi. Cinska rodina ani tak nevari doma ako u nas doma na slovensku, ale vyraza za svojimi jedacimi dobrodruzstvami do nejedneho podniku. Pri okruhlom stole si zasadne nie len rodinny prislusnici ale aj znamy, ked to tak zoberiem v priemere, vzdy som videl pri stole minimalne 7 ludi. Popri jedle sa rozpravate, smejete, rozoberate co ste ze v ten den zazili a jete. Stolovanie trva minimalne hodinku a pol a popri tom pride niekolko jedal a ten kto pozyva chce byt co najviac stedry. Napriklad co je pre nasinca nepochopitelne je neskutocny hurhaj, ktory tam vladne. My sme boli vychovavani ze pri jedle sa ma byt ticho. Ak budete ticho tak si cinania budu mysliet ze ste sa pohadali. Uz niekolko krat sa mi stalo, ze prisli za mnou kuchari a pytali sa ci je vsetko v poriadku. Nepytali sa ci nam chuti, ale pytali sa ci sme sa nepohadali, nevosli do vlasov. Totiz pri stole sa mate citit uvolneno, robit to co vam je po voli. Preto cinania radi uzatvaraju obchod pri stole, pri vecery, lebo uvidia ako sa spravate a hlavne uvidia aka ste skutocna osoba. Nie ta osoba s kravatou za stolom niekde v skleneno betonovej stavbe.
Ale na par veci si musite davat pozor. Ak mate palicky, nikdy ich nezapichujte do jedla, znamena to ze Vam tak nechuti, ze prajete kucharovi smrt alebo nestastie a verte ze cinania su velmi povercivi. Ak vam pride ryba na stol, nikdy ju neobracajte palickami na druhy bok, lebo tim zdoraznujete aby ten kto vylovil rybu sa prevratil pri svojom najblizsom love. Urcite vas niekolko krat vyzvu cinania aby ste si s nimi pripili a to treba tiez vediet. My povieme do dna, cinania kampei v preklade vysusit pohor, to znamena vyprazdnit pohar naraz. Ak si idete strngnut s osobou, ktora je starsia Vas pohar by mal pri tuknuti byt nizsie. Na konci stolovania sa cinania zacinaju sem tam hadat a vy mate pocit ze nieco sa stalo. Omyl. Ide o tom, ze kto zaplati. Ono je uz viac menej rozhodnute, komu budu chybat bankovky v penazenke, ale ide o tom, ze ostatni chcu ukazat ze by radi boli hostitelia. Vzdy sa to skonci dohovorom, ze nabuduce plati ten ci onen.
Kedze v masa je vela kosti, hladate tanierik kde date kosti. Uz to slovaka rozculuje, ze tanierik na jedlo je maly, mate si nielen naberat primerane, ale hlavne kosti davat na obrus. Na ten pekne cisty biely obrus? Ano, moji aj tam, aj na zem, proste ako sa vam raci. Samozrejme ze nebudem hadzat kosti na vedlajsi stol, ale s timto si nemate vobec lamat hlavu. Chcete si zafajcit? Ved som vam uz hovoril ze sa mate citit uvolneno a robit co sa vam ziada, tak si zapalite a popritom sa nalieva strasna palenka z pohladu slovaka. Takzvana ohnivy napoj alebo v cinstine paidzou. Ked uz vam poviem ze liter tohto skvostu kupite za euro, uz viete ako vam bude chutit. Uz neraz som kupil flasu a pocas mojho 9. rocneho sprevadzania ju ziaden zajazd nevypil. A to sme mali v autobuse aj vychodoslovakov o ktorych sa hovori ze vedia v tomto sporte remizovat aspon s rusmi. Tu by cinan vyhral.
Ak si objednate polievku k jedlu, ta vam pride na koniec, lebo polievka ma splachnut jedlo. A teraz si predstavte, ze k nam pridu cinania a my im niektore veci zakazujeme resp. im prinesieme ich polievku na zaciatok a on ma chudak pocit ze jedlo konci, ze viac nebude. Alebo jedlo mu prinesiete na jednom taniery. Kde su moje misticky? Plne stoly? Koniec, pre nich sme kulturny barbary.
Ranajky je nieco co slovak tazko zvlada. Ste zvyknuti na parky, prazenice, syry, kavu.... Omyl v cine sa to neje. Zo syrovych vyrobkov a takisto z jogurta by ich prehnalo. Chleba? To je co? Dzem brrrr. Raz som zohnal pre slovakov este davno chleba s maslom a dzemom v obchode, kde nemci kazdy den prinasali z nemecka pre cudzincov tieto krajne dolezite pokrmy. Stalo to velke peniaze, ale skupina to ocenila az tak ze sa tlieskalo a ranajky z beznych 10 minut sa natiahlo na neuveritelnych 45. Potom to zabil kuchar, ktory ked videl co jeme, prisiel za mnou a spytal sa ako mozeme jest taky sajrat. Chudaka naplo. A potom mi to doslo. Kto ma pravdu co sa ma jest a co nie? 1,6 miliardy alebo 5 milionovy narod? A co vlastne jedia cinania? Ryzovu vodu. Po nej su ako besni, sialene ako my po parkoch, slaninach a inych nezdravych veciach. To co doma vylievate z hrnca po dovareni ryze, ale to davaju na ranajky. Ano prilis to nechuti, ale oni do toho davaju nieco kysle, stiplave a vajicko uvarene v ciernom caji. Teraz je to Mnamka. Ale ako som spominal, cinania sa menia a chcu turistom dopriat to najlepsie a uz na lepsich hoteloch je nieco take ako chleba, maslo, dzem, parky...Ale vedeli by sa slovenske hotely prisposobit cinskym turistom? este sa neprisposobili. Ziadna voda z ryze, ziadne vajce v ciernom caji, len syry, parky...Ked lietam cinskymi aerolinkami, tak vzdy upozornujem. Radsej sa najedzte este na letisku, lebo v lietadle dostanete vodu z ryze. Sem tam mi niekto neuveri, ale ja viem ze uveri. Mam rad ten pohlad ako cudzinec dostane na tacke male hranate a ked odkryje alobal co tam nevvidi? Vodi z ryze. Cinan zacne rychlo jest, tesi sa zo skvelych ranajok, cudzinec zakryje a hodi pohlad ci este nieco nedonesu. A este by som zabudol nasu posadnutost kavou. Vedeli ste, ze podla cinskej mediciny, ktora je tak popularna v nasich koncinach kava vobec nie je zdravaa bola dokonca raz zakazana cinskym cisarom pit? Preboha, ja do tej ciny uz nepojdem ked citam tieto riadky. Cinan si miesto kavoveho kofeinu, da skvely zeleny caj. Ale pozor. zabudnite na ten nas caj. Cinsky opat inak chuti. Piju viac menej zeleny, nie cierny, cukor do caju by ste marne hladali a ked si ho vypytate, je to podobne ako keby ste si vo francuzskej kuchyni vyziadali kecup a nezalieva sa vobec horucou vodou...Treba si zvyknut ze v krajine draka je vsetko ine. Ak si objednate maso, pride aj s kostami, ved ste si kupili aj kost, tak pozor aby ste sa s radostou nazakusli do maska, lebo navstivite zubara.
Ak vas chyti hlad, mozete ist hocikam, ci uz jete priamo na ulici ci v luxusnej restauracii, nemusite riesit otazky typu Je to bezpecne? Nic sa mi nestane? Cina nie je Egypt. A ked vas nepresvedci ani argument ze kde je plno domacich tam je bezpecno tak ze to jedlo je vyvarene v hektolitroch oleja.
Čína - poznávacie zájazdy
Ked pridu slovaci do ciny, hned ich napadne ze ci cinania jedia psov. Ano jedia, ale nie v takom mnozstve ako nam podsuvaju media. Uz mate problem vobec najst cinana ktory je psikov. Ja som ho skusil. Udeneho so sojovou omackou. Vraj u nas koluje povera ze ked zjete psika, vas domaci maznacik to bude citit. Nie neciti, hlupa povera, moj pes ma vital ako nikdy v zivote. alebo co mu ine zostavalo, ze? Viac psov jedia korejci, v omnoho vacsich mnozstvach nez cinania. Ale je pravda, ze ked som cinskym priatelom povedal, ze u nas za to mozu ist za mreze, nestacili sa cudovat. My europania mame dar si mysliet ze to co robime, je to to najspravnejsie. Ale kde je to napisane? Kde je povedane ze jest psa je nehumanne? Povedzte takemu indovi ze chcete hovadzie steaky. Tak sa na vas pozrie ako mozete vobec jest toto svate zvieratko. Alebo moslimovi ci zidovi ze mate chut na prasiatko. Oni ho maju za vyslovene neciste zviera, za hnusne maso asi podobne ako keby vas niekto nutil jest potkana. Ako chuti potkan vlastne? Ako jemna kuracina, ano aj to som jedol, v cine som snad skusil v tejto oblasti takmer vsetko. Jedine co som nedokazal bol kolac z much. Brrr. Predstavte si bublaninu a miesto hrozienok tie male zelene muchy. Alebo velka pochutka. Takzvane storocne vajce. Vajce uvarene pred pol rokom a nasledne zahrabane do zeme. Niekto zakopava slivovicu a niekto vajicka. Ked sa vam to dostane do ruk, tak bielko je cierna zelatina neskutocne zapachajuca a zltko hra roznymi radioaktivnymi farbami a je to slizke. Chuti? Ako vajco, vazne. Ak by som vam zakryl oci a dal stipec na noc a zacnete jest, poviete si Ved je to predsa vajce. Len si nikdy z ciny neberte tento skvost domov a hlavne v lietadle, lebo sa vam stane to co mne. Kupil som dve vajicka a ulozil velmi starostlivo do svojej prirucnej batoziny. Kedze let bol dlhy vyzul som si topanky...V tom sa zacal sirit zapach a letuska zacala patrat odkial to ide. Ked videla moje vyzute topanky, myslela si ze to ide o nich a velmi slusne ale dorazne ma poprosila aby som sa opat obul, lebo zjavne mi smrdia topanky. Chcel som zachranit situaciu a povedal som, ze to nie su moje ponozky ale moje vajcia... mate vidiet tu tvar. Tu uz nic nevysvetlite. skryl som sa a cusal az do konca letu.
Ako si objednat v cinskej rstauracii? Treba povedat, ze aj ked ste lingvista a viete aj 10 jazykov sveta v cine nepochodite pokial neviete aspon nieco z cinstiny. Pomaly sa to meni, ale preco by malo 1.3 miliardy sa ucit iny jazyk, ked kazdy stvrty clovek je cinan? Zelezna logika nepusti. Ale spat do stravovacieho zariadenia. Jedalny listok je v cinstine, zaidne obrazky. Co teraz? Jednoduche. Bud si objednate podla toho, ktory znak je vam srdcu blizky a pride vam tak ako raz mne jedno cuso s dlhym chvostom a dva predne zuby vas presvedcia ze ste si objednali potkana. alebo si zoberiete cinsky palicky, privolate casnicku a idete od stola k stolu a pytate sa co maju dobre. Cinania su velmi spolocenski a hrdi ked vam mozu pomoct. A pomoct v otazke jedla su velmi napomocni. Zacnu. Tato ryba je z provincie Shanxi, velmi dobra a ste vyzvany aby ste ochutnali. A je to. Ochutnate, chuti a poprosite ze jednu rybu. Z vedlajsieho stola niekto je kuracie masko, ochutnate...pri tretom stole sa je zelenina v omacke. Takto objednate za par minut. Je to to iste ako keby ste v slovenskych restauraciach isli s priborom a zacali si odkrajovatz rezna. U nas nepredstavitelne, v cine viac menej mozne. Raz som dostal chut bravcove koleno. Ale ako to povedat? Chytil som rukami moje koleno a zakrochtal som. Pochopili sme sa.
Co je este na cinskej kuchyni tak vynimocne?
Ked mate napriklad francuzske stolovanie v restauracii a po zasadnuti sa na vas pozera niekolko druhov, typov priborov a aj ked tusite ako ich pouzit, stale vo vas je pochybnost ci neurobite spolocenske fopa, po ktorom sa vas kredit znizi. V cinskej restauracii tento problem proste nie je. Mate jedny palicky a hotovo a tie pouzivate pocas celeho stolovania. Jedlo sa v Cine berie ako spolocenska udalost na ktoru sa rodina tesi. Cinska rodina ani tak nevari doma ako u nas doma na slovensku, ale vyraza za svojimi jedacimi dobrodruzstvami do nejedneho podniku. Pri okruhlom stole si zasadne nie len rodinny prislusnici ale aj znamy, ked to tak zoberiem v priemere, vzdy som videl pri stole minimalne 7 ludi. Popri jedle sa rozpravate, smejete, rozoberate co ste ze v ten den zazili a jete. Stolovanie trva minimalne hodinku a pol a popri tom pride niekolko jedal a ten kto pozyva chce byt co najviac stedry. Napriklad co je pre nasinca nepochopitelne je neskutocny hurhaj, ktory tam vladne. My sme boli vychovavani ze pri jedle sa ma byt ticho. Ak budete ticho tak si cinania budu mysliet ze ste sa pohadali. Uz niekolko krat sa mi stalo, ze prisli za mnou kuchari a pytali sa ci je vsetko v poriadku. Nepytali sa ci nam chuti, ale pytali sa ci sme sa nepohadali, nevosli do vlasov. Totiz pri stole sa mate citit uvolneno, robit to co vam je po voli. Preto cinania radi uzatvaraju obchod pri stole, pri vecery, lebo uvidia ako sa spravate a hlavne uvidia aka ste skutocna osoba. Nie ta osoba s kravatou za stolom niekde v skleneno betonovej stavbe.
Ale na par veci si musite davat pozor. Ak mate palicky, nikdy ich nezapichujte do jedla, znamena to ze Vam tak nechuti, ze prajete kucharovi smrt alebo nestastie a verte ze cinania su velmi povercivi. Ak vam pride ryba na stol, nikdy ju neobracajte palickami na druhy bok, lebo tim zdoraznujete aby ten kto vylovil rybu sa prevratil pri svojom najblizsom love. Urcite vas niekolko krat vyzvu cinania aby ste si s nimi pripili a to treba tiez vediet. My povieme do dna, cinania kampei v preklade vysusit pohor, to znamena vyprazdnit pohar naraz. Ak si idete strngnut s osobou, ktora je starsia Vas pohar by mal pri tuknuti byt nizsie. Na konci stolovania sa cinania zacinaju sem tam hadat a vy mate pocit ze nieco sa stalo. Omyl. Ide o tom, ze kto zaplati. Ono je uz viac menej rozhodnute, komu budu chybat bankovky v penazenke, ale ide o tom, ze ostatni chcu ukazat ze by radi boli hostitelia. Vzdy sa to skonci dohovorom, ze nabuduce plati ten ci onen.
Kedze v masa je vela kosti, hladate tanierik kde date kosti. Uz to slovaka rozculuje, ze tanierik na jedlo je maly, mate si nielen naberat primerane, ale hlavne kosti davat na obrus. Na ten pekne cisty biely obrus? Ano, moji aj tam, aj na zem, proste ako sa vam raci. Samozrejme ze nebudem hadzat kosti na vedlajsi stol, ale s timto si nemate vobec lamat hlavu. Chcete si zafajcit? Ved som vam uz hovoril ze sa mate citit uvolneno a robit co sa vam ziada, tak si zapalite a popritom sa nalieva strasna palenka z pohladu slovaka. Takzvana ohnivy napoj alebo v cinstine paidzou. Ked uz vam poviem ze liter tohto skvostu kupite za euro, uz viete ako vam bude chutit. Uz neraz som kupil flasu a pocas mojho 9. rocneho sprevadzania ju ziaden zajazd nevypil. A to sme mali v autobuse aj vychodoslovakov o ktorych sa hovori ze vedia v tomto sporte remizovat aspon s rusmi. Tu by cinan vyhral.
Ak si objednate polievku k jedlu, ta vam pride na koniec, lebo polievka ma splachnut jedlo. A teraz si predstavte, ze k nam pridu cinania a my im niektore veci zakazujeme resp. im prinesieme ich polievku na zaciatok a on ma chudak pocit ze jedlo konci, ze viac nebude. Alebo jedlo mu prinesiete na jednom taniery. Kde su moje misticky? Plne stoly? Koniec, pre nich sme kulturny barbary.
Ranajky je nieco co slovak tazko zvlada. Ste zvyknuti na parky, prazenice, syry, kavu.... Omyl v cine sa to neje. Zo syrovych vyrobkov a takisto z jogurta by ich prehnalo. Chleba? To je co? Dzem brrrr. Raz som zohnal pre slovakov este davno chleba s maslom a dzemom v obchode, kde nemci kazdy den prinasali z nemecka pre cudzincov tieto krajne dolezite pokrmy. Stalo to velke peniaze, ale skupina to ocenila az tak ze sa tlieskalo a ranajky z beznych 10 minut sa natiahlo na neuveritelnych 45. Potom to zabil kuchar, ktory ked videl co jeme, prisiel za mnou a spytal sa ako mozeme jest taky sajrat. Chudaka naplo. A potom mi to doslo. Kto ma pravdu co sa ma jest a co nie? 1,6 miliardy alebo 5 milionovy narod? A co vlastne jedia cinania? Ryzovu vodu. Po nej su ako besni, sialene ako my po parkoch, slaninach a inych nezdravych veciach. To co doma vylievate z hrnca po dovareni ryze, ale to davaju na ranajky. Ano prilis to nechuti, ale oni do toho davaju nieco kysle, stiplave a vajicko uvarene v ciernom caji. Teraz je to Mnamka. Ale ako som spominal, cinania sa menia a chcu turistom dopriat to najlepsie a uz na lepsich hoteloch je nieco take ako chleba, maslo, dzem, parky...Ale vedeli by sa slovenske hotely prisposobit cinskym turistom? este sa neprisposobili. Ziadna voda z ryze, ziadne vajce v ciernom caji, len syry, parky...Ked lietam cinskymi aerolinkami, tak vzdy upozornujem. Radsej sa najedzte este na letisku, lebo v lietadle dostanete vodu z ryze. Sem tam mi niekto neuveri, ale ja viem ze uveri. Mam rad ten pohlad ako cudzinec dostane na tacke male hranate a ked odkryje alobal co tam nevvidi? Vodi z ryze. Cinan zacne rychlo jest, tesi sa zo skvelych ranajok, cudzinec zakryje a hodi pohlad ci este nieco nedonesu. A este by som zabudol nasu posadnutost kavou. Vedeli ste, ze podla cinskej mediciny, ktora je tak popularna v nasich koncinach kava vobec nie je zdravaa bola dokonca raz zakazana cinskym cisarom pit? Preboha, ja do tej ciny uz nepojdem ked citam tieto riadky. Cinan si miesto kavoveho kofeinu, da skvely zeleny caj. Ale pozor. zabudnite na ten nas caj. Cinsky opat inak chuti. Piju viac menej zeleny, nie cierny, cukor do caju by ste marne hladali a ked si ho vypytate, je to podobne ako keby ste si vo francuzskej kuchyni vyziadali kecup a nezalieva sa vobec horucou vodou...Treba si zvyknut ze v krajine draka je vsetko ine. Ak si objednate maso, pride aj s kostami, ved ste si kupili aj kost, tak pozor aby ste sa s radostou nazakusli do maska, lebo navstivite zubara.
Ak vas chyti hlad, mozete ist hocikam, ci uz jete priamo na ulici ci v luxusnej restauracii, nemusite riesit otazky typu Je to bezpecne? Nic sa mi nestane? Cina nie je Egypt. A ked vas nepresvedci ani argument ze kde je plno domacich tam je bezpecno tak ze to jedlo je vyvarene v hektolitroch oleja.
Čína - poznávacie zájazdy
Martin z BUBO | 114.252.254.6
Pre Macku a Katku v Tibete
30.09.2011 | 20:35
Ahoj Macka , Katka.
Dorazili sme dobre z Ciny, v lietadle sme vytvorili klub whisky a klub cerveneho vina, nasli sa aj clenovia kampari klubu. Spominame na vas, dufam, ze Katka je uz OK. Pozdravujeme Zuzka a Lao´c.
Čína - poznávacie zájazdy
Dorazili sme dobre z Ciny, v lietadle sme vytvorili klub whisky a klub cerveneho vina, nasli sa aj clenovia kampari klubu. Spominame na vas, dufam, ze Katka je uz OK. Pozdravujeme Zuzka a Lao´c.
Čína - poznávacie zájazdy
Zuzana Šranková | 85.216.149.107
Pozdrav do kancelarie
19.09.2011 | 16:14
Pozdravujem kancelariu, pozeram na fotkach ten naval a neverim. Dievcata, mate to tachsie ako sprievodcovia v terene, velka pusa okrem georga hihi Velka pusa zo strechy sveta
Čína - poznávacie zájazdy
Čína - poznávacie zájazdy
Martin z BUBO | 111.11.194.37
Cina Tibet Nepal India
19.09.2011 | 16:11
Uz sme nejaky ten den na cestach, pocasie vychadza ze az neverim a ked ma sprchnut, prsi az vtedy ked sme v bezpeci hotelovej izby ci v restauracii ci niekde pod terakotovou armadou. Kazdy den je naslapany a podla mna je tento zajaz namahavy hlavne v tom ako spracovat vsetky tie zazitky, toto nie je FRAZA, mate bolehlav ako spracovat vsetky tie vnemy, zazitky a kazdy den je taky ze neverite ze toto sa da zazit, uz som musel dat skupine pol dna volna aby to dokazali v sebe spracovat. Vsetkych hlavne dostal Tibet, ale zatial okrem Tibetu vyhrava Peking a chram nebeskeho pokoja kde tisice cinanov tancuje, spieva a mne padla aj ta slza ked vidite ako starcekovai cviacia zatial co nasa europa je na palickach a ochka...Skvela cinska kuchyna a kzdy den amme ine jedlo, iny kulinarsky zazitok, kazdy den ina atrakcia, pohlad na sanghajske mrakodrapy, historicky Bund v style art deco, terakotova armada, najvacsi budha na svete ci palac potala, ktory par nasich klientov rozplakal. Ak uvazuje aky zajazd v ramci akcie 1 plus 1 a dokazete vstrebat tie neskutocne zazitky smer tibet, cina ci india
Čína - poznávacie zájazdy
Čína - poznávacie zájazdy
Martin z BUBO | 111.11.194.37

CK BUBO, Dunajská 31, 811 08, Bratislava I. Otváracie hodiny: Pondelok - Piatok 9:00 - 18:00