Krátka prehliadka Kigali Hlavné mesto Rwandy

Pristávame na medzinárodnom letisku v Kigali, hlavnom meste Rwandy. Vystupuje nás len necelá polovica, keďže let ešte pokračuje do ugandskej Kampaly. Pomaličky prechádzame čistým terminálom až po imigračné oddelenie, kde všetko prebieha bez problémov. Postavíme sa do radu na zaplatenie elektronických víz, ktoré sme si za pár minút vybavili dopredu cez internet. Poplatok 30 USD platíme kartou a colník nás v krajine víta veľkým úsmevom. Na prepake sme neboli ani 3 minúty, celá procedúra aj s čakaním v rade bola vybavená pod 10 minút. Na batožinový pás za pár momentov dorazí naša batožina. Vychádzame pred terminál, kde čakajú taxikári oblečení v slušivých rovnošatách. Jeden z nich sa nám prihovorí a nasadí cenu za jazdu do centra, na náš hotel. Kontrujeme odporúčanou cenou zistenou na internete. Taxikár bez naťahovania súhlasí. Celé sa mi to zdá nejaké polozrelé. Toto nemôže byť Afrika. Na hotel prichádzame až po polnoci a keďže nemáme ešte miestnu menu, nemáme ako zaplatiť taxík. Prosíme recepčného a ten nám zamieňa v aktuálnom kurze z internetu. Zostávam v nemom úžase. Prichádza to až ráno. Volá si nás manažér hotela, ktorý žiada 'špeciálny doplatok' za to, že sme ako dvaja muži spali na spoločnej izbe. Keďže máme izbu rezervovanú cez internet kde sme uviedli presný počet osôb, odmietame. Snaží sa vyjednať aspoň niečo, ale neúspešne. Keby údajne vedel, že nie sme manželia, tak nás neubytuje. My sa na tom len slušne bavíme. Následne pobalíme veci a vyrážame si pozrieť hl. mesto Rwandy - Kigali. Na pohľad je to veľmi fádne mesto a veľa tu toho nie je, ale je prekvapivo čisté. Do Rwandy sa chodí kvôli úžasnej faune a flóre. V centre sa zastavujeme aspoň pri hoteli Des Milles Collines (na fotografii), ktorý možno poznáte z filmu 'Hotel Rwanda'. Ten rozpráva o smutnej epizóde spred viac ako 20 rokov - o etnickej genocíde medzi kmeňmi Hutu a Tutsi. Zomrelo pri nej viac ako milión ľudí. Pristavujeme sa aj pri pomníku obetiam tejto tragédie. Dnes je však Rwanda bezpečnou a jednou z najprogresívnejších afrických krajín. Podobne ako Chorvátsko, v ktorom v obdobnom čase taktiež zúrila vojna a dnes je dovolenkovým rajom väčšiny Slovákov. My však mierime do omnoho nevšednejšej destinácie. Rwanda je len našou prestupnou stanicou. Nasadáme na autobus, opúšťame Kigali a vydávame sa na 6 hodinovú cestu smerom k hraniciam s Konžskou demokratickou republikou. Plánujeme byť prvými zdokumentovanými Slovákmi, ktorí sa poplavia po rieke Kongo.