CK BUBO, Dunajská 31, 811 08, Bratislava I. Otváracie hodiny: Pondelok - Piatok 9:00 - 18:00BuboFórum
Fórum cestovateľov z celého svetaEkvádor
Počet príspevkov: 29
Kava, dzusy, vodopady
12.10.2011 | 04:46
Zdravime vsetkych z rovniku, teda skoro, sme v hlavnom meste Ekvadoru Quito. 2850 mnm a napriek tomu, ze sme v tropoch a opaleni na chodniku bol este pred chvilou lad. Z krup, ktore sme tu zazili uz niekolko krat. Nastastie vsak burky netrvaju dlho a nas zastihli len pri presunoch. Takze sme si rovnik prezreli za slnecneho pocasia. Videli sme ako sa voda toci pri odtekani na opacne strany (pokus o ktorom by Vam vedci povedali svoje) ale tu sa naozaj toci inak nalavo a napravo od "ciary". Dokonca sme postavili vajce na klinec a zacitili magicke energie tohto miesta kde 2 krat do roka nic nema tien a tazko sa udrzi rovnovaha.
Quito je tiez mesto katedral, namesti a klastorov a v tomto roku aj americke mesto kultury. Katedral su tu naozaj desiatky a kazda sa moze zrovnat s domom Sv. Martina. Klastory este stale funguju a mnisky dorabaju caje, vosk, drevene hracky a niektore rady vobec nevychadzaju von z klastorov.
Zvlastnu horsko-tropicko, historicko-kolonialnu atmosferu sme si najlepsie vychutnali, pri salke pravej Ekvadorkej kavicky, z kaviarne z vyhladom na cele centrum ale aj chudobne stvrte tahajuce sa vysoko po zelenych svahoch sopky Picinca a okridlenu panenku Mariu v na vrsku Panencillo strede mesta.
Vytah tu stale riadi obsluha a Tana si aj "zasoferovala".
Potom uz nasich cakala 4 denna plavba okolo Galapagov. Obrie korytnacky, leguany, modronohe Boobies, fregaty, tucniaky ale aj snorklovanie zo zralokmi. A do toho super miestna strava. Kremove polievocky, empanady, tacos, pstruhy, krevety, yuka, kinoa a cerstve dzusy. V Ekvadore a Peru sa totiz pestuju hadam vsetky druhy ovocia a zeleniny a preto aj strava tu je neuveritelne bohata.
Dnes sme dorazili spat do Quita z horskeho mestecka Banos. Este rano som sa s Pavlom kupal v hadam 50 stupnovej vode miestnych kupelov priamo pod vodpadom stekajucim so zelenych, vegetaciou porastenych, strmych svahov sopky Tunguruhua, ktorej posledna erupcia bola len pred 5timi rokmi. A to sme sa este okupali aj pod vodopadom a neskor uz vsetci aj presli poza dalsi huciaci vodny spad s menom Diablov kotol. Ponad Nevestin zavoj sme sa zas previezli lanovkou, ktoru nevrhli hadam este sami indiani. Dnes ju ovladaju dvaja vysoko skuseni technici, na jednej strane hippisacky predajca sperkov a na strane druhej asi 80 rocna tetuska indainka, komunikujci spolu vysielackami. Aby bolo jasne ide o klos velkosti 2x2 metre, ponad udolie siroke tak 700 metrov a tak 200m vysoke pricom kos ide rychlostou auta.
Zajtra nas caka hlavne mesto Limy a pred nami je este cele Peru.
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Quito je tiez mesto katedral, namesti a klastorov a v tomto roku aj americke mesto kultury. Katedral su tu naozaj desiatky a kazda sa moze zrovnat s domom Sv. Martina. Klastory este stale funguju a mnisky dorabaju caje, vosk, drevene hracky a niektore rady vobec nevychadzaju von z klastorov.
Zvlastnu horsko-tropicko, historicko-kolonialnu atmosferu sme si najlepsie vychutnali, pri salke pravej Ekvadorkej kavicky, z kaviarne z vyhladom na cele centrum ale aj chudobne stvrte tahajuce sa vysoko po zelenych svahoch sopky Picinca a okridlenu panenku Mariu v na vrsku Panencillo strede mesta.
Vytah tu stale riadi obsluha a Tana si aj "zasoferovala".
Potom uz nasich cakala 4 denna plavba okolo Galapagov. Obrie korytnacky, leguany, modronohe Boobies, fregaty, tucniaky ale aj snorklovanie zo zralokmi. A do toho super miestna strava. Kremove polievocky, empanady, tacos, pstruhy, krevety, yuka, kinoa a cerstve dzusy. V Ekvadore a Peru sa totiz pestuju hadam vsetky druhy ovocia a zeleniny a preto aj strava tu je neuveritelne bohata.
Dnes sme dorazili spat do Quita z horskeho mestecka Banos. Este rano som sa s Pavlom kupal v hadam 50 stupnovej vode miestnych kupelov priamo pod vodpadom stekajucim so zelenych, vegetaciou porastenych, strmych svahov sopky Tunguruhua, ktorej posledna erupcia bola len pred 5timi rokmi. A to sme sa este okupali aj pod vodopadom a neskor uz vsetci aj presli poza dalsi huciaci vodny spad s menom Diablov kotol. Ponad Nevestin zavoj sme sa zas previezli lanovkou, ktoru nevrhli hadam este sami indiani. Dnes ju ovladaju dvaja vysoko skuseni technici, na jednej strane hippisacky predajca sperkov a na strane druhej asi 80 rocna tetuska indainka, komunikujci spolu vysielackami. Aby bolo jasne ide o klos velkosti 2x2 metre, ponad udolie siroke tak 700 metrov a tak 200m vysoke pricom kos ide rychlostou auta.
Zajtra nas caka hlavne mesto Limy a pred nami je este cele Peru.
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Marek z BUBO | 190.12.18.54
Krásny deň v Quite
31.08.2011 | 00:10
Olá, Amigos.
Zdravím už zo Žiliny Danku, Janku, Igora, Luciu, Erika, Katku a všetkých na ceste do "teplých krajov". My štyria odpadlíci sme prišli dnes ale naša batožina príde až zajtra lebo ju nestihli v Amsterdame preložiť. Zastávka na Holandských Antilách bola bez hurikánu aj Bermudský trojuholník sme oblúkom obišli. Posledný deň v Quite bol nádherný: dali sme sa vyviezť kabínkovou Pomou (pre 6 ľudí ako vo Vrátnej) na Starú Pichinchu do výšky 4100 mnm. Zámer bol taký, že tam pobudneme pol hoďky a ideme dole (zámer splnil len Karol). My traja sme sa vybrali smerom na aktívny vulkán, na mladú Pichinchu. Okrem nádherného výhľadu na mesto nás uchvátili kvety: horce, orchidee, lupinusy...Medzi Starou (Rucu) Pičinčou a Mladou (Rucu) Pičinčou je sedlo, kde sa dá dobre najesť, vypiť litrová Plzeň za 2 USD ( dole v meste je za 1 USD) a prenajať si krásneho osedlaného koňa za 10 USD na hodinu. Dá sa s ním vycválať skoro až na Mladú Pičinču. Strávili sme tam dobré 3-4 hodiny, aktívny vulkán nás fascinoval. Dvaja mládenci vybehli popod lanovkou na Starú Pičinču za dve hodiny. Pri spodnej stanici lanovky je zábavný park, ktorý bol v nedeľu pobede plný: lietani na gume, voľný pád, kolotoče a húsenkové dráhy, plastové gule na zips, v ktorých beháte po vode...Zpod Pičinče sme sa dali odviezť taxíkom na protiľahlý kopec Ičimbia s výhliadkou Bela Vista a s rekonštruovanou budovou tržnice, ktorú projektoval autor Eifellovej veže. Teraz slúži na kultúrne akcie. V rozľahlom parku sú hriská, preliezky, jazierka, chodníčky, ale najviac sa tu ľudia venujú púšťaniu šarkanov. Dvojmetroví upíri, lietadlá a draci všetkých možných tvarov a farieb tu ohrozujú lietadlá (nepreháňam), ktoré pristávajú na severnom konci údolia. Na južnom konci centra je nezaujímavý obrovský anjel a či okrídlená Virgin, o ktorej zlé jazyky hovoria, že je to jediná panna v meste, ale to asi len tí, čo bývajú za jej chrbátom. Z Ičimbie sme za 15 minút zbehli po schodoch do mesta na Námestie Divadiel a odtiaľ bol len kúsok na Námestie Nezávislosti kdesa nám podarilo dostať do skupinky turistov, ktorí šli do Prezidentského a vládneho Paláca (Palacio de Gobernio). Návšteva tohoto paláca patrí na prvé miesto zaujímavostí v Quite. Predčí všetky kostoly, z ktorých pripomeniem aspoň štyri, ktoré sme videli dva dni predtým: Bazilika podobná Notre Damu s kamennými korytnačkami, leguánmi a pelikánmi, Kostol Spoločnosti Ježišovej, považovaný za najkrajší v Amerike, Katedrála s kláštorom sv. Františka s chýbajúcim chŕličom vody a Kostol sv. Dominga so slávnym obrazom "Virgin Quito " od Legarda. V Palacio de Gobiernio je všetko zlaté: tapisérie, závesy, pohovky a kreslá, ktoré stále slúžia súčasnej vláde a prezidentovi pri zasadaní. Množstvo vitrín s darmi prezidentov, medzi ktorými vynikali dary od Huga Chavéza a Vl. Putina z roku 2009. Sú tu obrazy všetkých ekvádorských prezidentov, ale aj Simona Bolívara. Na schodisku je gigantické mozaika Objavenie Amazonky. Hľadali sme preslávenú Orellanovu maľbu, ale tá bola po trojročnej reštaurácii nahradená mozaikou asi v roku 1990. Palácový fotograf fotil na nádvorí skupiny dvojíc, trojíc, ale aj jednotlivcov, my sme sa nedali zlákať, mali sme svoje foťáky, spravili sme chybu, lebo po hodinovej prehliadke paláca boli pri vrátnici na stole veľké krásne fotografie ako certifikáty s popisom a dátumom, ZADARMO. Krásny deň sme ukončili talianskej pizérii s veľkou fľašou Pilsneru a mysleli sme na našich priateľov, ktorí práve pržívali 26 hodinový presun do Limy. Astalavista Amigos !
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Zdravím už zo Žiliny Danku, Janku, Igora, Luciu, Erika, Katku a všetkých na ceste do "teplých krajov". My štyria odpadlíci sme prišli dnes ale naša batožina príde až zajtra lebo ju nestihli v Amsterdame preložiť. Zastávka na Holandských Antilách bola bez hurikánu aj Bermudský trojuholník sme oblúkom obišli. Posledný deň v Quite bol nádherný: dali sme sa vyviezť kabínkovou Pomou (pre 6 ľudí ako vo Vrátnej) na Starú Pichinchu do výšky 4100 mnm. Zámer bol taký, že tam pobudneme pol hoďky a ideme dole (zámer splnil len Karol). My traja sme sa vybrali smerom na aktívny vulkán, na mladú Pichinchu. Okrem nádherného výhľadu na mesto nás uchvátili kvety: horce, orchidee, lupinusy...Medzi Starou (Rucu) Pičinčou a Mladou (Rucu) Pičinčou je sedlo, kde sa dá dobre najesť, vypiť litrová Plzeň za 2 USD ( dole v meste je za 1 USD) a prenajať si krásneho osedlaného koňa za 10 USD na hodinu. Dá sa s ním vycválať skoro až na Mladú Pičinču. Strávili sme tam dobré 3-4 hodiny, aktívny vulkán nás fascinoval. Dvaja mládenci vybehli popod lanovkou na Starú Pičinču za dve hodiny. Pri spodnej stanici lanovky je zábavný park, ktorý bol v nedeľu pobede plný: lietani na gume, voľný pád, kolotoče a húsenkové dráhy, plastové gule na zips, v ktorých beháte po vode...Zpod Pičinče sme sa dali odviezť taxíkom na protiľahlý kopec Ičimbia s výhliadkou Bela Vista a s rekonštruovanou budovou tržnice, ktorú projektoval autor Eifellovej veže. Teraz slúži na kultúrne akcie. V rozľahlom parku sú hriská, preliezky, jazierka, chodníčky, ale najviac sa tu ľudia venujú púšťaniu šarkanov. Dvojmetroví upíri, lietadlá a draci všetkých možných tvarov a farieb tu ohrozujú lietadlá (nepreháňam), ktoré pristávajú na severnom konci údolia. Na južnom konci centra je nezaujímavý obrovský anjel a či okrídlená Virgin, o ktorej zlé jazyky hovoria, že je to jediná panna v meste, ale to asi len tí, čo bývajú za jej chrbátom. Z Ičimbie sme za 15 minút zbehli po schodoch do mesta na Námestie Divadiel a odtiaľ bol len kúsok na Námestie Nezávislosti kdesa nám podarilo dostať do skupinky turistov, ktorí šli do Prezidentského a vládneho Paláca (Palacio de Gobernio). Návšteva tohoto paláca patrí na prvé miesto zaujímavostí v Quite. Predčí všetky kostoly, z ktorých pripomeniem aspoň štyri, ktoré sme videli dva dni predtým: Bazilika podobná Notre Damu s kamennými korytnačkami, leguánmi a pelikánmi, Kostol Spoločnosti Ježišovej, považovaný za najkrajší v Amerike, Katedrála s kláštorom sv. Františka s chýbajúcim chŕličom vody a Kostol sv. Dominga so slávnym obrazom "Virgin Quito " od Legarda. V Palacio de Gobiernio je všetko zlaté: tapisérie, závesy, pohovky a kreslá, ktoré stále slúžia súčasnej vláde a prezidentovi pri zasadaní. Množstvo vitrín s darmi prezidentov, medzi ktorými vynikali dary od Huga Chavéza a Vl. Putina z roku 2009. Sú tu obrazy všetkých ekvádorských prezidentov, ale aj Simona Bolívara. Na schodisku je gigantické mozaika Objavenie Amazonky. Hľadali sme preslávenú Orellanovu maľbu, ale tá bola po trojročnej reštaurácii nahradená mozaikou asi v roku 1990. Palácový fotograf fotil na nádvorí skupiny dvojíc, trojíc, ale aj jednotlivcov, my sme sa nedali zlákať, mali sme svoje foťáky, spravili sme chybu, lebo po hodinovej prehliadke paláca boli pri vrátnici na stole veľké krásne fotografie ako certifikáty s popisom a dátumom, ZADARMO. Krásny deň sme ukončili talianskej pizérii s veľkou fľašou Pilsneru a mysleli sme na našich priateľov, ktorí práve pržívali 26 hodinový presun do Limy. Astalavista Amigos !
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Dušan zo Žiliny | 84.47.5.75
Ekvador
18.04.2011 | 04:34
Mala krajina s velkymi prekvapeniami, mala skupina s svelkym srdcom..aj takto by sa podla mna dalo charakterizovat nase pardnove dobrodruzstvo siedmych statocnych za poznavanim Ekvadoru :))
este vcera sme sa borili v predzahradke amazonskeho pralesa, aby sme nasli nielen domorodcov, ktori Vam s milym usmevom a troma zubami opecu trebars aj 10 pstruhov chytenych priamo v ich "sukromnej" bystrine alebo napriklad divoko rastuce papaje, pomarance, mandarinky, limetky...a samozrejme vodopady...cerveny bod patri naozaj vsetkym, co zdolali nielen "prelet" v pofidernej klietke nad divokou riekou, ale aj vzostup k vychodziemu bodu A, kde nas mily sofer ukazoval len jednym jedinym smerom.."ano tu maju vychladene pivo a vela vela flias s vodou" :)
hovori sa, ze najkrajsi pohlad na svet je zo sedla kona...tak sme to boli dnes preverit...skusili sme to priamo na sopke...najskor to sice vyzeralo, ze pojdeme pesi, ale potom sa nase kone dostavili v plnom pocte, aj ked nie prave v najvabivejsich menach...Diablo je len jeden priklad :) Voludo, pre argentinsky hovoriach druhy :)
priroda bola neskutocna, sopka tajuplne zahmlena a nasa svalovka po..uctihodna..ale stalo to za to...dnes vecer uz balime v Quite vecerne roby na plavbu medzi Galapagmi..co si zobrat??koktelove saty na recepciu s korytnackami??sexy bikiny na party s tulenmi??odvazne alebo konzervativne kravaty na oslavu s morskymi leguanmi??...
Ekvádor - poznávacie zájazdy
este vcera sme sa borili v predzahradke amazonskeho pralesa, aby sme nasli nielen domorodcov, ktori Vam s milym usmevom a troma zubami opecu trebars aj 10 pstruhov chytenych priamo v ich "sukromnej" bystrine alebo napriklad divoko rastuce papaje, pomarance, mandarinky, limetky...a samozrejme vodopady...cerveny bod patri naozaj vsetkym, co zdolali nielen "prelet" v pofidernej klietke nad divokou riekou, ale aj vzostup k vychodziemu bodu A, kde nas mily sofer ukazoval len jednym jedinym smerom.."ano tu maju vychladene pivo a vela vela flias s vodou" :)
hovori sa, ze najkrajsi pohlad na svet je zo sedla kona...tak sme to boli dnes preverit...skusili sme to priamo na sopke...najskor to sice vyzeralo, ze pojdeme pesi, ale potom sa nase kone dostavili v plnom pocte, aj ked nie prave v najvabivejsich menach...Diablo je len jeden priklad :) Voludo, pre argentinsky hovoriach druhy :)
priroda bola neskutocna, sopka tajuplne zahmlena a nasa svalovka po..uctihodna..ale stalo to za to...dnes vecer uz balime v Quite vecerne roby na plavbu medzi Galapagmi..co si zobrat??koktelove saty na recepciu s korytnackami??sexy bikiny na party s tulenmi??odvazne alebo konzervativne kravaty na oslavu s morskymi leguanmi??...
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Katka z BUBO | 190.12.18.54
Quito
15.04.2011 | 15:18
Kto sa moze pochvalit tym, ze jeden jediny den bol aj na severnej pologuli, aj na juznej pologuli a zaroven aj na jej strede??
No my, nasa super mini operativna skupinka stihla vsetky veci..priamo na rovniku sa dokonca jednemu z nas podarilo postavit si vajicko :)) mame o tom diplom :))
Dnes sa uz z Quita posuvame juznejsie a dufame, ze nejaka ta sopka sa nam ukaze v celej svojej krase..pokojnej, majestatnej..ale krase...
spolocne ranajky za nami,kavicka dopita, minivan nastartovany..mozme vyrazit!!!
Ekvádor - poznávacie zájazdy
No my, nasa super mini operativna skupinka stihla vsetky veci..priamo na rovniku sa dokonca jednemu z nas podarilo postavit si vajicko :)) mame o tom diplom :))
Dnes sa uz z Quita posuvame juznejsie a dufame, ze nejaka ta sopka sa nam ukaze v celej svojej krase..pokojnej, majestatnej..ale krase...
spolocne ranajky za nami,kavicka dopita, minivan nastartovany..mozme vyrazit!!!
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Katka z BUBO | 190.12.18.54
Londyn v Quite
13.04.2011 | 02:08
Ranajky v Havane, obed v Paname, vecera v Quite...
Nikdy by som nepovedala, ze tak skoro rano bude v Havane tak rusno...
vyrazila som o 6 rannym taxikom smer letisko a ulice sa len tak hemzili ludmi...
este v polosere si otec viedol dcerku za ruku v pekne nazehlenej pionierskej uniforme, z ktorej aj zo zavreteho okna taxika bolo citit ranne kakavko a nestihnuty chlieb s maslom a dzemom,
kubansky osamely bezec si to sinul maleconom a osviezujuci vetrik od Atlantiku mu robil tichu spolocnost, miestna statna bezpecnostna sluzba mala meeting pred evidentne prazdnymi kancelariami, ktore treba strazit aj nadranom, ved nepriatel nikdy nespi
mlady mulat rychlym krokom s prepotenym trickom utekal cez krizovatku mozno od milenky, mozno k manzelke..mozno len po dennu tlac
klub dochodcov sa v parciku pripravoval na rannu jogu
prvy defekt na starej lade sa opravoval priamo na krizovatke, co na tom, ze je zelena...
chevrolety a fordy z 50tych rokoch s chabo fungujucimi svetlami prevazali ludi ako o zivot..no nikdy by som nepovedala, ze tak skoro z rana to na Kube tak zije...
Obed v Paname bol optimalny..tak ako len panamska dokonala starostlivost o hosta umoznuje..po Kube zrazu nalestene obchody plne tovaru, farieb, reklamy, ponuk, akcii...citila som sa po Kube ako Alenka v risi divov...zona volneho obchodu priam hriesne laka si kupit aspon nejaku elektroniku...este ze lietadlo necaka...
A vecera v Quite...kde to skor pripomina zamraceny, tajuplny, sychravy Londyn..len tie cervene doubledeckre chybaju...dostavila som sa len v zabkach..asi zajtra kupim cizmy :)
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Nikdy by som nepovedala, ze tak skoro rano bude v Havane tak rusno...
vyrazila som o 6 rannym taxikom smer letisko a ulice sa len tak hemzili ludmi...
este v polosere si otec viedol dcerku za ruku v pekne nazehlenej pionierskej uniforme, z ktorej aj zo zavreteho okna taxika bolo citit ranne kakavko a nestihnuty chlieb s maslom a dzemom,
kubansky osamely bezec si to sinul maleconom a osviezujuci vetrik od Atlantiku mu robil tichu spolocnost, miestna statna bezpecnostna sluzba mala meeting pred evidentne prazdnymi kancelariami, ktore treba strazit aj nadranom, ved nepriatel nikdy nespi
mlady mulat rychlym krokom s prepotenym trickom utekal cez krizovatku mozno od milenky, mozno k manzelke..mozno len po dennu tlac
klub dochodcov sa v parciku pripravoval na rannu jogu
prvy defekt na starej lade sa opravoval priamo na krizovatke, co na tom, ze je zelena...
chevrolety a fordy z 50tych rokoch s chabo fungujucimi svetlami prevazali ludi ako o zivot..no nikdy by som nepovedala, ze tak skoro z rana to na Kube tak zije...
Obed v Paname bol optimalny..tak ako len panamska dokonala starostlivost o hosta umoznuje..po Kube zrazu nalestene obchody plne tovaru, farieb, reklamy, ponuk, akcii...citila som sa po Kube ako Alenka v risi divov...zona volneho obchodu priam hriesne laka si kupit aspon nejaku elektroniku...este ze lietadlo necaka...
A vecera v Quite...kde to skor pripomina zamraceny, tajuplny, sychravy Londyn..len tie cervene doubledeckre chybaju...dostavila som sa len v zabkach..asi zajtra kupim cizmy :)
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Katka z BUBO | 186.69.83.109
Sopecna kulisa
09.02.2011 | 07:57
Anakondy traste sa! S takouto vyzvou sme sa s vami v prvom prispevku lucili. A anakondy sa naozaj triasli, ale pred tym nas este v Caracase cakal Simon Bolivar na entu. (Nad)narodneho hrdinu totiz najdete na kazdom kroku!
Po metropole Venezuely uz naozaj prisli na radu spominane plazy. A nielen tie – jazera miestnych miestnych savan boli plne kajmanov, vtactva, kapibar a na veceru sme si vlastnorucne nalovili pirane.
Kamos Black Dolphin dokonca medzi tie pirane skocil, aby nam vytiahol riecnu korytnacku. Nevadi, ze trochu smrdela.
A noci v hamakach nam chodil spriemnovat miestny mravenciar, ktory sa u nas snazil upelesit.
Po savanach a zvieratach opustame nase dzipy a nasadame na autobus. Tentokrat uz sa k nam nikto z domacich nesnazil prizenit, ci privydat a tak sme v pokoji opustili krajinu ropneho socializmu, kde za dolar natankujete plnu nadrz!
Smer je jasny – Bogota. Hlavne mesto Kolumbie sme dobili opat po zemi v andskych serpentinach, a hoci sme dorazili bez dveri, ani Bogota nesklamala. Opat sme objavili namestie Simona Bolivara a zazili si nedelnu cyklisticku atmosferu na Carrera 7. Ako travievame nedelu my? V Bogote si vyjdu cele rodiny do ulic, bicykluju, korculuju alebo sa iba prechadzaju, pripadne demonstruju. Tuto nedelu to bolo proti bycim zapasom! Pri vystupe na mrakodrap Torre Coplatria sme sice rychlostny rekord neurobili, ale vyhlady na 8 milionovu Bogotu stali za to. A na kopci Monserate si davame prve caje z koky ako pripravu na vysky Altiplana.
V Kolumbii nas dokonca Roberto repezentoval na futbale (hrali miestni Milionarios). Ako zahranicny host poskytol rozhovor miestnym televiziam a doniesol si zo stadionu paradnu ciapku v klubovych farbach. A medzicasom stihol vymasirovat uz aspon pol Juznej Ameriky!
A opat menime krajinu!
Quito, ekvadorske mesto, sme prebrazdili hned po navsteve rovnika. Tam najdete okrem „ciary“ aj ukazky uspornej indianskej mody, zmensene shuarske hlavicky a ked postavite vajcia na klinec, odmenia vas dokonca certifikatom!
No a bohemska ulicka La Ronda nas tiez privitala ako starych znamych! Gitarista, co sa k nam pridal, spieval a hral o dusu a prve kroky salsy na chodniku ukazali, ze „temperament“ nie je pre slovakov az take cudzie slovo. Alebo to zaucinkovalo miestne canelaso? :)
Ekvadorske vulkany sa nam zatial schovavaju v mracnach, no zato pod jednym z nim spime. Tungurahua, 5016 metrov vysoka sopka sa cnie priamo nad nami, no zda sa pokojna. Takze vdaka jej tajnym potrubiam si v Banos vychutnavame termaly, saunu, masaze...
Nasli sa aj odvazlivci, co si neodriekli miestny „bandziiii“ a musime si zistit, ci sa v nasich radoch nasli odvazlivci aj na Most lasky!
Tajny vecerny vyjazd chivou zakoncil nas dnesny den a tak sladko zaspavame v Banos, s vedomim, ze sa kedykolvek moze zacat dasie sopecne evakuacne cvicenie...
Juhoamericka expedicia pokracuje a po kratkej autobusovej prestavke nastupujeme do jej druhej tretiny – v Peru aj s posilami zo zamoria.
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Po metropole Venezuely uz naozaj prisli na radu spominane plazy. A nielen tie – jazera miestnych miestnych savan boli plne kajmanov, vtactva, kapibar a na veceru sme si vlastnorucne nalovili pirane.
Kamos Black Dolphin dokonca medzi tie pirane skocil, aby nam vytiahol riecnu korytnacku. Nevadi, ze trochu smrdela.
A noci v hamakach nam chodil spriemnovat miestny mravenciar, ktory sa u nas snazil upelesit.
Po savanach a zvieratach opustame nase dzipy a nasadame na autobus. Tentokrat uz sa k nam nikto z domacich nesnazil prizenit, ci privydat a tak sme v pokoji opustili krajinu ropneho socializmu, kde za dolar natankujete plnu nadrz!
Smer je jasny – Bogota. Hlavne mesto Kolumbie sme dobili opat po zemi v andskych serpentinach, a hoci sme dorazili bez dveri, ani Bogota nesklamala. Opat sme objavili namestie Simona Bolivara a zazili si nedelnu cyklisticku atmosferu na Carrera 7. Ako travievame nedelu my? V Bogote si vyjdu cele rodiny do ulic, bicykluju, korculuju alebo sa iba prechadzaju, pripadne demonstruju. Tuto nedelu to bolo proti bycim zapasom! Pri vystupe na mrakodrap Torre Coplatria sme sice rychlostny rekord neurobili, ale vyhlady na 8 milionovu Bogotu stali za to. A na kopci Monserate si davame prve caje z koky ako pripravu na vysky Altiplana.
V Kolumbii nas dokonca Roberto repezentoval na futbale (hrali miestni Milionarios). Ako zahranicny host poskytol rozhovor miestnym televiziam a doniesol si zo stadionu paradnu ciapku v klubovych farbach. A medzicasom stihol vymasirovat uz aspon pol Juznej Ameriky!
A opat menime krajinu!
Quito, ekvadorske mesto, sme prebrazdili hned po navsteve rovnika. Tam najdete okrem „ciary“ aj ukazky uspornej indianskej mody, zmensene shuarske hlavicky a ked postavite vajcia na klinec, odmenia vas dokonca certifikatom!
No a bohemska ulicka La Ronda nas tiez privitala ako starych znamych! Gitarista, co sa k nam pridal, spieval a hral o dusu a prve kroky salsy na chodniku ukazali, ze „temperament“ nie je pre slovakov az take cudzie slovo. Alebo to zaucinkovalo miestne canelaso? :)
Ekvadorske vulkany sa nam zatial schovavaju v mracnach, no zato pod jednym z nim spime. Tungurahua, 5016 metrov vysoka sopka sa cnie priamo nad nami, no zda sa pokojna. Takze vdaka jej tajnym potrubiam si v Banos vychutnavame termaly, saunu, masaze...
Nasli sa aj odvazlivci, co si neodriekli miestny „bandziiii“ a musime si zistit, ci sa v nasich radoch nasli odvazlivci aj na Most lasky!
Tajny vecerny vyjazd chivou zakoncil nas dnesny den a tak sladko zaspavame v Banos, s vedomim, ze sa kedykolvek moze zacat dasie sopecne evakuacne cvicenie...
Juhoamericka expedicia pokracuje a po kratkej autobusovej prestavke nastupujeme do jej druhej tretiny – v Peru aj s posilami zo zamoria.
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Ivan a Michal z BUBO | 190.152.56.52
Vitamin R80
10.11.2010 | 14:29
Ano, aj takyto vitamin sprevadza nasu miniskupinku na putovani napriec juhoamerickym kontinentom.
A zatial co kolumbijsky prezident Juan Manuel Santos hodnotil prvych 100 dni svojej vlady, my sme obdivovali vianocnu vyzdobu (6.11.!!!) na hlavnom Bolivarovom namesti, skontrolovali nas prezidentske straze, v najstarsej stvrti mesta sme si dali slavnu kolumbijsku kavu u Juana Valdeza, videli zajaca na hlavnom tahu mestom a vyviezli sa na 46 poschodie mrakodrapu Torre Colpatria za 30 sekund!
Z Bogoty sme zamierili na juh. S veselym soferom a este veselsim klaksonom sme sa prepracovavali udoliami And smerom k rovniku. A po vsetkych tych zastavkach a kontrolach Stano skonstatoval, ze uz si na to tak zvykol, ze aj doma si bude nastavovat budik tak, aby mohol 3x za noc vstavat a vsetko si skontrolovat.
No v Quite sme dospali kilometre stravene na cestach. Rano uz sme sa prechadzali ulickami historickeho jadra, zazili na vlastnej kozi malu demonstraciu pred prezidentskym palacom (aby sme nezabudli, ze sme v Juznej Amerike), nasli sme atypickeho anjelika vo vyzdobe a posedeli chvilu v prijemnom patiu byvaleho biskupskeho palaca. A este jeden ulovok sa v Quite podaril Adi – specialny zaber z bohosluzby v kostole San Francisco. Pred San Franciscom sme potom zamavali vyprave skolkarov, ktori mali v ten den isto velky zazitok, ze videli skupinu zivych gringov. A my sme sa odisli rozlucit so severnou pologulou!
Mitad del Mundo = Stred sveta, takto domaci nazyvaju miesto, kde sa mozete postavit na rovnik, oskusat kde sa ako toci voda, ci kde stracate silu. Presli sme tiez testom cuyov – morskych prasiatok a pani nam ukazala specialnu suarsku hlavicku, ktoru ani na verejnost nevystavuju.
A podho do Banos! Kupelne ekvadorske mestecko, kde sme najskor obchadzali monumentalnu sopku Cotopaxi a neskor dalsi vulkanTunghuraua, minali sme zmrzlinove mesto, dzinsove mesto a aj somara v nohaviciach a nocnou chivou sme sa nechali vyviezt na vyhliadku nad mesto.
Na druhy den v pralese vymyslel Jozef leziac v hamake pivny poloautomat, nechali sme sa trochu osprchovat pri vodopade Pavilon del Diablo, poobedovali vo farebnej pernikovej chalupke a pustili sa ponad kanon rieky Pastaza v zeleznej Tarabite.
To vsetko za jeden den!
Pozdravujeme domov, vsetci sme v poriadku, jest nam chuti (spasame vsetko:) a v Lime ocakavame nove posily zo zamoria!
Ekvádor - poznávacie zájazdy
A zatial co kolumbijsky prezident Juan Manuel Santos hodnotil prvych 100 dni svojej vlady, my sme obdivovali vianocnu vyzdobu (6.11.!!!) na hlavnom Bolivarovom namesti, skontrolovali nas prezidentske straze, v najstarsej stvrti mesta sme si dali slavnu kolumbijsku kavu u Juana Valdeza, videli zajaca na hlavnom tahu mestom a vyviezli sa na 46 poschodie mrakodrapu Torre Colpatria za 30 sekund!
Z Bogoty sme zamierili na juh. S veselym soferom a este veselsim klaksonom sme sa prepracovavali udoliami And smerom k rovniku. A po vsetkych tych zastavkach a kontrolach Stano skonstatoval, ze uz si na to tak zvykol, ze aj doma si bude nastavovat budik tak, aby mohol 3x za noc vstavat a vsetko si skontrolovat.
No v Quite sme dospali kilometre stravene na cestach. Rano uz sme sa prechadzali ulickami historickeho jadra, zazili na vlastnej kozi malu demonstraciu pred prezidentskym palacom (aby sme nezabudli, ze sme v Juznej Amerike), nasli sme atypickeho anjelika vo vyzdobe a posedeli chvilu v prijemnom patiu byvaleho biskupskeho palaca. A este jeden ulovok sa v Quite podaril Adi – specialny zaber z bohosluzby v kostole San Francisco. Pred San Franciscom sme potom zamavali vyprave skolkarov, ktori mali v ten den isto velky zazitok, ze videli skupinu zivych gringov. A my sme sa odisli rozlucit so severnou pologulou!
Mitad del Mundo = Stred sveta, takto domaci nazyvaju miesto, kde sa mozete postavit na rovnik, oskusat kde sa ako toci voda, ci kde stracate silu. Presli sme tiez testom cuyov – morskych prasiatok a pani nam ukazala specialnu suarsku hlavicku, ktoru ani na verejnost nevystavuju.
A podho do Banos! Kupelne ekvadorske mestecko, kde sme najskor obchadzali monumentalnu sopku Cotopaxi a neskor dalsi vulkanTunghuraua, minali sme zmrzlinove mesto, dzinsove mesto a aj somara v nohaviciach a nocnou chivou sme sa nechali vyviezt na vyhliadku nad mesto.
Na druhy den v pralese vymyslel Jozef leziac v hamake pivny poloautomat, nechali sme sa trochu osprchovat pri vodopade Pavilon del Diablo, poobedovali vo farebnej pernikovej chalupke a pustili sa ponad kanon rieky Pastaza v zeleznej Tarabite.
To vsetko za jeden den!
Pozdravujeme domov, vsetci sme v poriadku, jest nam chuti (spasame vsetko:) a v Lime ocakavame nove posily zo zamoria!
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Michal z BUBO | 200.124.249.211
Juhoamericky kviz
02.07.2010 | 09:33
6 clenna mini skupinka sa opat hlasi z Juhoamericka!
Naposledy sme o sebe dali vediet v Kolumbii, no Cartagena nebola nasa jedina kolumbijska zastavka. Bogota takisto stala za to, lebo uz prvy vecer sa nam podarilo zopar neobycajnych fotografickych ulovkov a este sme stihli aj miestnu specialitu Ajillaco de pollo, hned vedla nasho hotela. Uz tam pomaly budu mat BUBO skupiny za stalych stangastov.
Tu sme takisto pozerali nas zaverecny zapas na MS a keby len my!!! Na hlavnom namesti bola velkoplosna obrazovka otocena tak, aby zapas mohol sledovat aj sam osloboditel Simon Bolivar (ktoreho niekedy miestni zartom volaju aj „Sajmon Templar“:)) Samozrejme sme si otestovali, ci su prezidentske straze v strehu, skocili na vybornu kolumbijsku kavu k Juanovi Valdezovi a pobrali sme sa smerom na juh. Horami dolami, takze sme obcas v serpentinach vypadavali zo sedaciek autobusu, no tu nadhernu horsku sceneriu And najlepsie vystihol Ludovit:
„Ked sa pozeram na tieto kopce, tak mi pride az smiesne, ze nase Tatry volame Velhory!“
A veru je to tak. No teraz zopar kvizovych otazok:
- Kde by ste hladali cintorin, ktory je svojimi zivymi plotmi hadam este veselsi ako Disneyland?
- Viete, kde sa na uzemi Juznej Ameriky nachadza „Gringolandia“?
- Kde sme 29.6. o 19:15 nechali za chrbtom severnu pologulu?
- Ktora krajina ma hlavne mesto, kde zo stien baziliky vyrastaju jastery, korytnacky a ine potvory?
- Kusok odtial sme zazili aj nasu prvu juhoamericku demonstraciu, uz viete?
- Na ktorom mieste vas moze obehnut skolsky autobus s napisom Escuela de Jan Komensky?
- Viete, kde po cestach jazdia nakladne kabriolety? (je to klasicky nakladak, len si od neho musite odmysliet vsetko, co kazde normalne auto ma a predstavit si iba podvozok, kolesa, vpredu nekryty motor, nad nim jedna sedacka s vonatom a radiacou pakou a na nej zabambuseny sofer, aby v tejto openair verzii auta mohol vydrzat)
- Kde sa nam na pockanie otvorila sopka Cotopaxi spoza mracien?
- Je to presne tam, kde sme si spravili nocny vysadok a kde nam vecer pri ohni miestni chalani s radiom pod pazuchou paradne repovali svoje pesnicky?
- To bolo zase iba na skok od miesta, kde sme si odbehli do Amazonie, zmokli ako sa na dazdovy prales patri a vozili sa v zeleznom kosi ponad vodopady a 100 metrovy kanon?
- Alebo viete o krajine, kde uprostred 2milionoveho mesta najdeje pokojny parcik plny obrovskych leguanov?
Ak ste na vsetky vyssie uvedene otazky odpovedali: „EKVADOR“, odpovedali ste spravne!
Prave tu pri rovniku uzatvarame prvu trojku krajin na nasej expedicii, tu si Helena s Jancim dopriala ranne kupanie v termaloch pod vodopadom pri vychode slnka, tu Roman opral, no nevysusil a Frantisek mal zase pranie na krajicku, prave po tom 100 metrovom kanone a tu sa Ludovit konecne dockal vinka.
Zajtra sa s Ekvadorom lucime, lebo uz nas caka jeho juzny sused – Peru.
Hasta la vista, babe!
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Naposledy sme o sebe dali vediet v Kolumbii, no Cartagena nebola nasa jedina kolumbijska zastavka. Bogota takisto stala za to, lebo uz prvy vecer sa nam podarilo zopar neobycajnych fotografickych ulovkov a este sme stihli aj miestnu specialitu Ajillaco de pollo, hned vedla nasho hotela. Uz tam pomaly budu mat BUBO skupiny za stalych stangastov.
Tu sme takisto pozerali nas zaverecny zapas na MS a keby len my!!! Na hlavnom namesti bola velkoplosna obrazovka otocena tak, aby zapas mohol sledovat aj sam osloboditel Simon Bolivar (ktoreho niekedy miestni zartom volaju aj „Sajmon Templar“:)) Samozrejme sme si otestovali, ci su prezidentske straze v strehu, skocili na vybornu kolumbijsku kavu k Juanovi Valdezovi a pobrali sme sa smerom na juh. Horami dolami, takze sme obcas v serpentinach vypadavali zo sedaciek autobusu, no tu nadhernu horsku sceneriu And najlepsie vystihol Ludovit:
„Ked sa pozeram na tieto kopce, tak mi pride az smiesne, ze nase Tatry volame Velhory!“
A veru je to tak. No teraz zopar kvizovych otazok:
- Kde by ste hladali cintorin, ktory je svojimi zivymi plotmi hadam este veselsi ako Disneyland?
- Viete, kde sa na uzemi Juznej Ameriky nachadza „Gringolandia“?
- Kde sme 29.6. o 19:15 nechali za chrbtom severnu pologulu?
- Ktora krajina ma hlavne mesto, kde zo stien baziliky vyrastaju jastery, korytnacky a ine potvory?
- Kusok odtial sme zazili aj nasu prvu juhoamericku demonstraciu, uz viete?
- Na ktorom mieste vas moze obehnut skolsky autobus s napisom Escuela de Jan Komensky?
- Viete, kde po cestach jazdia nakladne kabriolety? (je to klasicky nakladak, len si od neho musite odmysliet vsetko, co kazde normalne auto ma a predstavit si iba podvozok, kolesa, vpredu nekryty motor, nad nim jedna sedacka s vonatom a radiacou pakou a na nej zabambuseny sofer, aby v tejto openair verzii auta mohol vydrzat)
- Kde sa nam na pockanie otvorila sopka Cotopaxi spoza mracien?
- Je to presne tam, kde sme si spravili nocny vysadok a kde nam vecer pri ohni miestni chalani s radiom pod pazuchou paradne repovali svoje pesnicky?
- To bolo zase iba na skok od miesta, kde sme si odbehli do Amazonie, zmokli ako sa na dazdovy prales patri a vozili sa v zeleznom kosi ponad vodopady a 100 metrovy kanon?
- Alebo viete o krajine, kde uprostred 2milionoveho mesta najdeje pokojny parcik plny obrovskych leguanov?
Ak ste na vsetky vyssie uvedene otazky odpovedali: „EKVADOR“, odpovedali ste spravne!
Prave tu pri rovniku uzatvarame prvu trojku krajin na nasej expedicii, tu si Helena s Jancim dopriala ranne kupanie v termaloch pod vodopadom pri vychode slnka, tu Roman opral, no nevysusil a Frantisek mal zase pranie na krajicku, prave po tom 100 metrovom kanone a tu sa Ludovit konecne dockal vinka.
Zajtra sa s Ekvadorom lucime, lebo uz nas caka jeho juzny sused – Peru.
Hasta la vista, babe!
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Michal z BUBO | 200.124.250.207
Od rovnika
19.01.2010 | 08:46
Druhykrat sa hlasim z Juznej Ameriky, z velkej vypravy napriec tymto kontinentom, pretoze uz o par hodin uzatvarame dalsiu dobitu krajinu - Ekvador.
Pobudli sme v hlavnom meste Quite, meste vecnej jari a nadherneho historickeho centra a poslednykrat sme si odskocili na severnu pologulu priamo na rovniku. A odvtedy uz len na juh!
Nase dalsie kroky viedli do kupelneho mestecka Banos pod sopku Tunghuraua, ktoru sme sice pre oblaky nevideli, zato pri odchode nam na rozlucku zahrmela :)
A hoci kupelne miesta su vzdy urcene skor na oddych, ten nas bol prudko aktivny...ved ako uz inak!
Ani dazd nas neodradil od nocneho vysadku na upatie vulkanu a dalsi den sme stravili v ekvadorskej Amazonii. Pustali ste sa uz dakedy minilanovkou ponad 200 metrovu priepast? My uz ano!
A momentalne zdravime z pobrezia od Pacifiku, kde este aj o polnoci bolo vonku 25 stupnov.
Pozdravujeme slovensku zimu a o chvilu sa budeme hlasit z Peru.
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Pobudli sme v hlavnom meste Quite, meste vecnej jari a nadherneho historickeho centra a poslednykrat sme si odskocili na severnu pologulu priamo na rovniku. A odvtedy uz len na juh!
Nase dalsie kroky viedli do kupelneho mestecka Banos pod sopku Tunghuraua, ktoru sme sice pre oblaky nevideli, zato pri odchode nam na rozlucku zahrmela :)
A hoci kupelne miesta su vzdy urcene skor na oddych, ten nas bol prudko aktivny...ved ako uz inak!
Ani dazd nas neodradil od nocneho vysadku na upatie vulkanu a dalsi den sme stravili v ekvadorskej Amazonii. Pustali ste sa uz dakedy minilanovkou ponad 200 metrovu priepast? My uz ano!
A momentalne zdravime z pobrezia od Pacifiku, kde este aj o polnoci bolo vonku 25 stupnov.
Pozdravujeme slovensku zimu a o chvilu sa budeme hlasit z Peru.
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Michal z BUBO | 200.124.250.207
Hola z Ekvadoru
19.11.2009 | 04:22
Moja skupinka este len minuly tyzden vo stvrtok priletela do Quita a pomaly sa uz balime na odlet domov. Za par dni sme stali na rovniku, uz je nam jasne ako sa kde voda toci, kupali sa v nadmorskej vyske 1800 metrov, povozili na kablovom kosi a presli ku vodopadu Devil's Cauldron, ochutnali pecene morske prasiatko (niektori si dali aj duplu :))) a poplavili sa na Islas Galapagos. Pocasie nam prialo, jedlo priam skvele, hm.... ale urcite sa vratime domov... uz coskoro!
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Ekvádor - poznávacie zájazdy
Mirka z BUBO | 157.100.208.195