Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

6 clenna mini skupinka sa opat hlasi z Juhoamericka!
Naposledy sme o sebe dali vediet v Kolumbii, no Cartagena nebola nasa jedina kolumbijska zastavka. Bogota takisto stala za to, lebo uz prvy vecer sa nam podarilo zopar neobycajnych fotografickych ulovkov a este sme stihli aj miestnu specialitu Ajillaco de pollo, hned vedla nasho hotela. Uz tam pomaly budu mat BUBO skupiny za stalych stangastov.

Tu sme takisto pozerali nas zaverecny zapas na MS a keby len my!!! Na hlavnom namesti bola velkoplosna obrazovka otocena tak, aby zapas mohol sledovat aj sam osloboditel Simon Bolivar (ktoreho niekedy miestni zartom volaju aj „Sajmon Templar“:)) Samozrejme sme si otestovali, ci su prezidentske straze v strehu, skocili na vybornu kolumbijsku kavu k Juanovi Valdezovi a pobrali sme sa smerom na juh. Horami dolami, takze sme obcas v serpentinach vypadavali zo sedaciek autobusu, no tu nadhernu horsku sceneriu And najlepsie vystihol Ludovit:
„Ked sa pozeram na tieto kopce, tak mi pride az smiesne, ze nase Tatry volame Velhory!“

A veru je to tak. No teraz zopar kvizovych otazok:

- Kde by ste hladali cintorin, ktory je svojimi zivymi plotmi hadam este veselsi ako Disneyland?
- Viete, kde sa na uzemi Juznej Ameriky nachadza „Gringolandia“?
- Kde sme 29.6. o 19:15 nechali za chrbtom severnu pologulu?
- Ktora krajina ma hlavne mesto, kde zo stien baziliky vyrastaju jastery, korytnacky a ine potvory?
- Kusok odtial sme zazili aj nasu prvu juhoamericku demonstraciu, uz viete?
- Na ktorom mieste vas moze obehnut skolsky autobus s napisom Escuela de Jan Komensky?
- Viete, kde po cestach jazdia nakladne kabriolety? (je to klasicky nakladak, len si od neho musite odmysliet vsetko, co kazde normalne auto ma a predstavit si iba podvozok, kolesa, vpredu nekryty motor, nad nim jedna sedacka s vonatom a radiacou pakou a na nej zabambuseny sofer, aby v tejto openair verzii auta mohol vydrzat)
- Kde sa nam na pockanie otvorila sopka Cotopaxi spoza mracien?
- Je to presne tam, kde sme si spravili nocny vysadok a kde nam vecer pri ohni miestni chalani s radiom pod pazuchou paradne repovali svoje pesnicky?
- To bolo zase iba na skok od miesta, kde sme si odbehli do Amazonie, zmokli ako sa na dazdovy prales patri a vozili sa v zeleznom kosi ponad vodopady a 100 metrovy kanon?
- Alebo viete o krajine, kde uprostred 2milionoveho mesta najdeje pokojny parcik plny obrovskych leguanov?

Ak ste na vsetky vyssie uvedene otazky odpovedali: „EKVADOR“, odpovedali ste spravne!
Prave tu pri rovniku uzatvarame prvu trojku krajin na nasej expedicii, tu si Helena s Jancim dopriala ranne kupanie v termaloch pod vodopadom pri vychode slnka, tu Roman opral, no nevysusil a Frantisek mal zase pranie na krajicku, prave po tom 100 metrovom kanone a tu sa Ludovit konecne dockal vinka.
Zajtra sa s Ekvadorom lucime, lebo uz nas caka jeho juzny sused – Peru.
Hasta la vista, babe!

Druhykrat sa hlasim z Juznej Ameriky, z velkej vypravy napriec tymto kontinentom, pretoze uz o par hodin uzatvarame dalsiu dobitu krajinu - Ekvador.
Pobudli sme v hlavnom meste Quite, meste vecnej jari a nadherneho historickeho centra a poslednykrat sme si odskocili na severnu pologulu priamo na rovniku. A odvtedy uz len na juh!
Nase dalsie kroky viedli do kupelneho mestecka Banos pod sopku Tunghuraua, ktoru sme sice pre oblaky nevideli, zato pri odchode nam na rozlucku zahrmela :)
A hoci kupelne miesta su vzdy urcene skor na oddych, ten nas bol prudko aktivny...ved ako uz inak!
Ani dazd nas neodradil od nocneho vysadku na upatie vulkanu a dalsi den sme stravili v ekvadorskej Amazonii. Pustali ste sa uz dakedy minilanovkou ponad 200 metrovu priepast? My uz ano!
A momentalne zdravime z pobrezia od Pacifiku, kde este aj o polnoci bolo vonku 25 stupnov.
Pozdravujeme slovensku zimu a o chvilu sa budeme hlasit z Peru.

Moja skupinka este len minuly tyzden vo stvrtok priletela do Quita a pomaly sa uz balime na odlet domov. Za par dni sme stali na rovniku, uz je nam jasne ako sa kde voda toci, kupali sa v nadmorskej vyske 1800 metrov, povozili na kablovom kosi a presli ku vodopadu Devil's Cauldron, ochutnali pecene morske prasiatko (niektori si dali aj duplu :))) a poplavili sa na Islas Galapagos. Pocasie nam prialo, jedlo priam skvele, hm.... ale urcite sa vratime domov... uz coskoro!

Zajtra sa konci nas pobyt v Ekvadore...v hlavnom meste Quite uz sme ako doma, prve nakupy na indianskych trhoch v Otavale mame vybavene, plavbu po unikatnych ostrovoch Galapagy takisto a po dnesnych vodopadoch a lanovkach v Banos uz len oddychujeme pri dobrej veceri. Je 21:37 vonku stale prijemnych 20 stupnov a tak si pred vystupom do peruanskych vysav este uzivame rovnikoveho tepla. A zajtra uz nocujeme v hlavnom meste Peru - v Lime!

Hola z krajiny na rovniku! Ekvador je Juzna Amerika v malom. Okupte sa v pacifiku na niektorej z nespocetnych krasnych plazi, kde to v noci zije. Nepotrebuje riesit ubytovanie, vsetci totiz ziju az do rana na horucom piesku pri vlnach oceanu a ked na nich pride unava lahnu do hamaku pod slameny pristresok a spia..Ze by ste radsej skusili kopce a divoke rieky, horuce sopky a jazera v krateroch? Nech sa paci Andy su na skok..Alebo radsej divoku dzunglu amazonskej niziny? Vsetko je tu v Ekvadore, v najmensej krajine Juznej Ameriky. Vcera sme boli zamavat velrybam, ktore su uz na odchode do studenych vod juzneho pacifiku. Do ekvadora prichadzaju len v obdobi juna-septembra kvoli teplejsim vodam kde rodia mlade. Nechali sme po nich pozdravovat skupinu ktora sa vydava s Jozom v novembri do Antarktidy, mozno uvidite tie iste rodinky :)

Vyprava napriec Juznou Amerikou sa naposledy hlasila z vezi Quita a odvtedy uz veru vela vody stieklo z And do Pacifiku...

Z Quita sme po "Ceste vulkanov" (bolo vidno aj Cotopaxi) dorazili do kupelneho mestecka Banos. A tu sme si vyskusali tradicnu jazdu chivou - otvorenym farebnym autobusom, ktory bol plny ludi a muziky, ktora vyhravala, az kym sme nedorazili na vyhliadku nad nocne mestecko.

A na druhy den? Podho do pralesa!
Banos je branou do Amazonie, hovoria domaci, a je to pravda. Cesta do nizin je lemovana vodopadmi. Nad jednym sme sa previezli kabinou na lane - taky vylepseny kladkostroj, no k najvacsiemu Pavilon del Diablo sme uz museli po svojich. Ale stalo to za to! Obrovska sprcha najskor z oblakov a potom z vodopadu! Ale sme v Amazonii, trochu vody musi byt :)

Vyschli sme, kym sme vosli do samotneho lesa. Uz vieme, z coho robia Shuari vyvar na zaludocne tazkosti a co zabera pri ustipnuti hadom a niektori z nas sa zavesili aj na hrubsie liana, co tu vsade viseli z obrovskych stromov.
No a vecer sme v Banos zbehli do kupelov a nechali sa vysaunovat a vyobkladat horucimi lavovymi kamenmi - zasluzeny relax po narocnom dni.

A posledna zastavka v Ekvadore bol Guayaquil. Najvacsie mesto krajiny, kde sme nakoniec nastupili do obrovskeho, pohodlneho juhoamerickeho autobusoveho korabu, aby sme sa pocvicili v discipline "Vydrz na dialkovych presunoch".

No kym sme definitivne opustili Ekvador, zazili sme este zatial najlepsie parkovanie na trase - museli sme poodtlacat a preparkovat auta pred hotelom, aby mal kde pristavit nas autobus. Hrali ste uz niekedy puzzle s autami bez soferov na preplnenej ulici juhoamerickeho velkomesta? My ano! :)

A posledne zistenie z Guayaquilu - Misku a Gabriela prihlasujeme na najbliziu Superstar. Na karaoke obstali vynikajuco!

Naposledy sme sa hlasili z Bogoty, dnes uz mame za sebou hlavne mesto Ekvadoru - Quito, so vsetkou paradou.
Pocasie vyslo ako na zelanie a tak sme si hned zaranky na vlastnej kozi vyskusali ako sa asi mohol citit Zvonar u Matky Bozej. Vybehli sme do 115 metrovej zvonice baziliky, rebrikmi sme sa prestrikovali okolo historickych hodin, cez zvonicu...az sme sa zrazu ocitli nad samymi zvonmi a s nadhernym vyhladom na Quito a na kadejake priserky trciace zo stien tejto baziliky. Ved uznajte, videli ste uz kostol, z ktoreho by trcali pelikany, korytnacky, leguany...
A quitenska bazilika ma este jednu zvlastnost. Ekvadorci sa totiz vobec neponahlaju ju dokoncit, pretoze legenda hovori, ze ked bude tento chram hotovy, pride koniec aj pre mesto Quito!
A co z toho vyplyva? Hadate spravne - quitenci sa vobec nepohahlaju s dokoncenim svojho neogotickeho skvostu. Fasadu maju rozmalovanu uz niekolko rokov, tu a tam chyba vytraz, socha, okno...jednoducho sa rozhodli, ze svoju baziliku budu stavat takym tempom, aby sa nikdy nedostavala a prispeju tak k zachrane svojho mesta :)

No a poobede sme si odskocili na rovnik, posledny krat na nasom okruhu sme chvilu pobudli aj na severnej pologuli, lebo od zajtra mierime na juh - smer Banos!

...aj takto niektori nazyvaju cestu medzi Quitom a Banos, dvoma ekvadorskymi mestami, ktoru naozaj lemuje zopar viac ci menej aktivnych sopiek. Ekvador ma dodnes 12 aktivnych vulkanov a pomedzi niektore z nich sme dnes presli po najznamejsej ceste americkeho kontinentu - Panamericane.
Akurat Cotopaxi sa nam dnes schovala do mrakov, tak skusime stastie zase zajtra.
(Tymto tiez zdravim Mirku na Ceste okolo sveta, aby si nemyslela, ze len na Hawaii vas cakaju sopky :)
A ked uz som nacal tuto sopecnu temu - Poznate miesto, kde budete od stredu zeme vzdialeni najviac?
Aj toto miesto je na vrchole dalsej sopky a zaroven najvyssieho vrchu Ekvadoru - Chimborazu vas vdaka vyske 6310 metrov a splosteniu zemegule vzdiali od stredu zeme viac ako keby ste stali na Mt. Evereste!

Pred chvilou sme pristali v Quite, hlavnom meste Ekvadore, kde nas privitalo krasne jarne pocasie!
Totiz tu pri rovniku a vo vyske 2850 m prichadza jar kazde rano, poobede pride leto a vecer zase jesen. A takto sa nam kazdy den v Quite menia tieto 3 rocne obdobia.
O chvilu vyrazame do ulic kolonialneho historickeho centra, ktore od roku 1978 spravuje UNESCO a takisto uz dnes budeme stat jednou nohou na severnej a druhou na juznej pologuli.
Pozdravujeme od rovnika!

Ani sme neverili, ze sa este na plaz Ticheho oceana dostaneme! A predsa, vdaka super organizacii a este lepsiemu pocasiu sa nam podarilo doopalovat miesta, ktore sa nam uz stihli od Aricy v Chile osupat a tak sme videli tu krajsiu a pohodovejsiu tvar hlavneho mesta Peru – Limy. Po celodennom boji s vlnami (zopar z nas sa nechcene zarylo tvarou do morskeho dna) a ochutnavanim miestnych specialit v jednom z najpomalsich barov na svete (ale ved sme sa ani neponahlali, coze je to 3 hodinky cakania na melón ), tak sme sa vybrali do centra a mohli sme si uzit krasne osvietene namestie. Na druhy den poobede sme uz opat nasadali do autobusu…no nebudete tomu verit, ale naseho posledneho linkoveho!!! Z 24 hodin bolo 27, kedze nas bus sa trochu pokazil hned ako sme sa usadili a sofer zaradil spiatocku, ale ved coze su to 3 hodinky  Nasa destinacia – maly ale zato extremne rozmanity Ekvador. Cez hranice sme presli bez tazkosti a zbytocneho zdrzania (fakt sme mali na tejto expedicii velke stastie na hladke prechody zo statu do statu) a na vecer sme dorazili do najvacsieho mesta Ekvadoru (aj ked nie hlavneho) – Guayaquilu. Terminal bnas privital potme s vypadnutou elektrikou a líalo ako len pocas poriadnej burky vie liat! Tak sme dorazili do hotela ako zmoknute sliepky, rychlo sa najest, osprchovat a spat - nas celovecerny program. Rano sme uz s ocakavanim vystartovali z hotela tesne pred odchodom prenajateho (konecne NASHO!) mikrobusu, do parku plneho leguanov. Taky zivot mat – lezia na konari a je im dobre! Bolo ich tam aspon sto, clovek si musel davat pozor pod stromami, aby nanho nahodou nieco nepadlo  Este sme presvedcili pana sofera, nech nam trochu ukaze Guayaquil aspon za jazdy, v com nam vyhovel a o pol hodku sme u boli na ceste do naso ciela – Banos.
Banos je zazracne mestecko, kde je vsetko, co spravny cestovatel – dobrodruh potrebuje. Chuliace sa pod sopkou Tungurahua, kvoli ktorej bolo niekolkokrat evakuovane, obklopene krasnymi zelenymi horami, na dosah od vyse 6000 metrov vysokych sopiek Chimborazo a Cotopaxi, udolia vodopadov a divokych riek…a samozrejme, okrem toho, ze banos po spanielsky znamena zachody, znamena to aj kupele  Tak sme sa rozhodli tie ich vyskusat…viaceri z nas to vzdali pri pohlade na navaly ludi clapkajucich sa v horucich bazenoch, ale aspon Marta, Radka a Baja sa odvazili..a bolo to super. Dnes sme den zacali zhurta –..hmmm, lanovka je silne slovo, asi skor taky kosik na ludi vo vyske 100 metrov a na ocelovom (asponze tak) lane dlhom 600 metrov, tak teda do toho kosika sme sa pekne narvali v nasich novych oranzovych trickach a nchali sme sa spustit ponad udolie az na dotyk ku krasnemu velkemu vodopadu, ktory sa vola Nevestin Zavoj. Stastne sme to prezili a s radostou sme si o par minut pohopsali po drevenom moste s vyhladom na znamy vodopad Pailon del Diablo….ale to bolo nic, ti odvaznejsi z nas sa vybrali cestickou vyhlbenou v skale iba pred rokom az upne pod prskajucu a huciacu masu vody – to bolo energie! Aj ked nam zacalo trochu prsat, vobec nam to nevadilo, lebo sme uz boli aj tak mokri  A bol cas na dalsiu prechadzku – tentokrat po sekundarnom pralese. Zo Stana, Zola a Martina su uz profesionalni Tarzani, nech Vam niekedy ukazu, ako to vedia s lianami  Videli sme aj vzacneho ocelota, kajmanov, mladu sovicku, par opic (nieze tie by sme nevideli takmer kazdy den ) a nakoniec sme to ukoncili paradnym obedom pri obrovskom bazene. Aj ked prsalo, Miro nelenil a zaplaval si, my ostatni sme sa len lenivo prizerali. Na spiatocnej ceste nam vsetkym uz padala hlava, Baja sa trochu prebrala skokom z mosta a potom prislo to prave ´Banos´. Zatocili sme z hlavnej cesty a nas domaci sprievodca trval na tom, ze potrebujeme masaz….a to sme si dali,s krasnym vyhladom, vo vonavom malom kupelnom dome, a Janka s Radkou a Bajou sa dali dokonca aj zavriet to drevenych krabic, z ktorych im trcala iba hlava – ich verzia parneho kupela. Bolo to fan-tas-tic-ke!! Vsetci sme teraz paradne uvolneni a pripraveni na odchod do hlavneho mesta Ekvadoru – Quita. Pozdravujeme domov a tesime sa na jarnu lyzovacku!!!