Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Dalsich 36 hodin busem, na ktere vyrayilo 5 nadsencu + Brano radsi letime, protoze sterace pohanene rucni silou
spagatem jsou maso, predjizdeli nas i kamiony. Cesta mela trvaly charakter
1 plny plyn 2 3 brzda znovu start.Jeste upresnim
Vyskove prevyseni 400m start - 3800 vrchol nyni jsme v 1750-1950m na
morem.
Teda jedno auto i horelo.
Cesta pres Ekvador jsou same banany, slovy totalne same. Cele plantaze.
Jinak jsme zdravi a v pohode. Akorat uz se citime takovy zmackani a
spinavi. To teda rika cesla nase skupina, prece jen to pohodli neni jako
doma. Vcera jsme se potkali i s protijedouci skupinou, no netusi, do ceho jeste jdou... :

Okolo poludnia sme stali na rovniku. Doslova. Prava noha na severe, lava na juhu. Na nase prekvapenie to nekoncilo len fotografiou pred tabulou "Tu ste na rovniku", ale okolo navstevneho miesta je vybudovane muzeum predkolumbovskych obyvatelov, a cosi ako "laboratorium pod holym nebom", kde sme na vlastne oci zasli nad fyzikalnymi zakonmi, ktore sa daju pozorovat len na samotnom rovniku. Napriklad vedeli ste, ze vypustana voda z vane ci umyvadla sa na severnej pologuli staca doprava, na juznej dolava, a na rovniku.... ? Haha, nechame to na vas, aby ste na to prisli. Alebo sa pridite pozriet na "Stred sveta" blizko hlavneho mesta Ekvadoru. :-)

Zacalo to odchodom z Limy. Povodne 35-hodinovy presun autobusom do Baños v Ekvadore sa trosicku natiahol. Najprv bol autobus pristaveny o hodinu neskor. V pohode. Bol to ten typicky "korab ciest" - obrovske sedadla polohovatelne az takmer do vodorovnej polohy, jedlo 3x denne... O pol hodinku kontrola. Teda upozornenie nasej stewardky, ze sme zastavili, lebo idu kontrolovat, ci mame zapnute pasy. Tak aby sme sa zapli. Zapli sme sa. Kontrola prisla, a zistila, ze sme zapnuti. Spokojne odisla. Potom vsak prisla kontrola kontroly, ci kontrola kontrolovala dobre :-). Hm... stalo nas to vsak dalsich par minut... Na druhe rano bol prechod ekvadorskych hranic mierne povedane zdlhavy. Ale tiez OK. Potom sme ale postupne v Ekvadore absolvovali colnu prehliadku a este akusi namatkovu policajnu kontrolu, pri ktorej cely bus vyhadzali a obehali so psami, pricom ostatne auta, autobusy, aj "drevene" nakladaky jednoducho pustali bez zastavenia. Meskanie narastalo az na 4 hodiny. Dialkovy autobus sme menili za miestny o deviatej vecer, a to nas mala cakat este 5-6 hodinova cesta. Mala. Mali sme vsak stastie na sofera. Cestu dokazal zvladnut za 11 hodin (!), miestami z kopca na neutral... a do kopca nas predbiehali uz aj cyklisti... Tak sme ho sukromne nazvali Speedy Gonzales... to preto, lebo povestnu rychlu mys z kresleneho serialu nepripominal absolutne nicim... Aj toto k takejto expedicii patri. Nasa skupina to ale zvladla neuveritelne sportovo, a uz o hodinu po prichode vacsina z nas cestovala objavovat krasy ekvadorskeho pralesa. Ale o tom az nabuduce...

Len niekolko minut po 42-hodinovom presune autobusom do mesta Baños sme to roztocili dalsim autobusovym vyletom: vodopady, lanovka ponad 110 m hlboku roklinu, pesi prechod pod vodopadom a po drevenej visutej lavke, nadherne scenerie, so sprievodcom tropickym pralesom s fotenim opic, kajmanov, korytnaciek, hadov, rastlin a... k tomu zaujimave rozpravanie potomka povodnych obyvatelov! Ti, ktori este vladali, sa aj okupali v bazeniku v dzungli alebo v vecer po zotmeni v termalnych kupeloch povabneho mestecka Baños. Nepozname oddych, sme uz skoro profesionalnymi fotografmi, a vobec cestovatelmi so vsetkym co k tomu patri. Zajtra davame zbohom juznej pologuli v hlavnom meste Ekvadoru - v Quite. PS: Vsetci dufame, ze 3.5-hodinovu cestu zvladne nas "Speedy Gonzales" tak do piatich hodin :-)

Uz ste niekedy zisli do kratera sopky, v ktorom uz ostala iba nadherna laguna? My ano!
V ekvadorskej Quilotoe a naspat hore kraterom nas vyviezli na konoch miestni indiani :)
Vcera sme pobudli v Banos a dnes cez bananovnikove plantaze vyrazame do tretej krajiny nasho okruhu, takze zajtra uz sa hlasime z Limy!

Pozdravujem z Ekvadoru.

Ako uz Martin spominal, Bubo opat raz uspesne dobilo Banos pod sopkou Tungurahua, aj hlavne mesto Quito pod sopkou Pichincha a skupina nabrala smer Kolumbia.
Tak vam este raz zelam stastnu cestu domov a ja si tu v Juznej Amerike pockam na dalsich Slovakov :)

Nadhera, vacsina z nas este nikdy v zivote nevidela chrliacu resp. dymiacu sopku. Cinny vulkan nad mestom Banos v ekvadorskom amazonskom pralese sa rozhodol ze skupinke slovakov odhali svoju krasu. Vecer vraj bude vidiet ako vypusta zerave kamene. Nebojte sa vsak doma, je to vsetko v bezpecnej vzdialenosti a nepredstavujte si katastroficke scenare. Na bicykloch je vraj svet najkrajsi, ale ked sa prilis kochate mozete urobit par kotrmelcov ako ja:) Vecera a rychlo ideme do miestnych vyhlasenych kupelov pod vodopadom. Ako sa mate doma vy? Pozdravujeme doma, zajtra hlavne mesto Quito a transfer do Kolumbie.

Po ceste z peruanskej Limy sme dosli do ekvadorskeho Banosu. Cestu nam trosku zneprijemnili povodne, ale aspon pocasie nam vsetko vynahradilo s prekrasnymi vyhladmi na pravy prales. Severne Peru plne pieskovych dun, vystriedal zeleny ekvador. Je to tu iny svet a vsetci zasneme. Je to akokeby ste presli zo sucheho vyprahnuteho tibetu do zeleneho tropiskeho nepalu. Poobede vyrazame do miestnych kupelov s vyhladom na aktivnu cgrliacu sopku. Snad vecer uvidime padajuce zerave kamene:)

Tu pri rovniku sa teraz v obdobi dazdov rozoznavaju dva druhy dazdov ? el Nino (ked neprsi az tak strasne) a la Nina (ked vraj pomaly padaju traktory)
A po tom ako som mal tu cest tyzden sa dennodenne stretavat s el Ninom, uz tolko netuzim spoznat aj la Ninu :)
Viac slnka ako vody vinsujem vsetkym na cestach!

Sopka Tunguraua sa nam minuly tyzden trochu rozdychala a obsypala okolite dedinky popolom. Tunguraua znamena v indianskej reci Quichua "Syn ohna", takze vlastne teraz robi cest svojmu menu.
A zacalo konecne poriadne leto, takze to znamena, ze po dlhych mesiach aj tu na pobrezi zacalo obcas poprchat.

Drzte sa!