Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

O viacerých krajinách sa hovorí ako o krajine úsmevov. Ja by som však do čela dohto rebríčku nominoval Filipíny a samozrejme jej usmievavých obyvateľov. Od prvého momentu na vás pozerá usmievavá, milá tvár, vždy ochotná pomôcť. Tak rýchlo nám pre príbor, či soľ v reštaurácii ešte nikto nebežal.
Nielen ľudia, ale aj krajina je veľmi zaujímavá. Pristáli sme na niekdajšej americkej základni Clark. Američania definitívne opúšťajú Filipíny v r. 1992. Teraz je to špeciálna ekonomická zóna a letisko so spojením do rôznych metropol Ázie. Vydávame sa na cestu na sever Luzonu, najväčší filipínsky ostrov. Míňame krajinu, cestou pozorujeme ľudí, okolie. V niektorých častiach ryžu sadia, inde zberajú a mlátia, alebo sušia. A kde? S tým si teda nerobia žiadne problémy. Priamo na ceste. Takže niekedy to vyzerá ako taký cestný slalom.
Prichádzame do Banaue, horskej dedinky, ktorá nás vita mystickým upršaným počasím. Možno sme prví turisti, ktorí tu počas obdobia sucha zažili pršanie, ale pre domácich doslova požehnanie. Po 3 mesiacoch konečne zapršalo a my sme boli toho svedkami. Priamo z izby sledujeme východ slnka, ktorý nenecháva nikoho chladným a panoráma vyráža dych. Pred sebou máme nádherné terasovité ryžové políčka, ktoré sa začali budovať vďaka kmeňu Ifugao už pred 2000 rokmi. Tradičným dopravným prostriedkom – jeepney sa presúvame pomedzi dedinky, údolia. Stáli by sme najradšej každých 100 m, pretože každý pohľad je iný a fotiek nikdy nie je dosť. Schádzame dolu priamo do dedinky Banga an, stretávame sa zrejme s najstarším obyvateľom, s ktorým si urobíme cenné fotografie. Zoznamujeme sa so spôsobom života v dedine a skúšame si predstaviť ako sa asi žije v tradičnom drevennom dome na koloch. Panoramatických vyhliadok je tu neúrekom. Hodných dokonca ako námet na 1000 pesos bankovku, tak si to porovnávame či sa to zhoduje. Po panoramatickej cik cak road sa presúvame do mesta Baguio, letného hlavného mesta Filipín. Nachádza sa v 1450 m nadmorskej výške a preto sa veľa ľudí v tomto období sťahuje práve sem. Dokonca aj letné prezidentské sídlo je práve tu a my ako jediní z davu sme mali možnosť nazrieť aj do jeho útrob. Exotického ovocia či zeleniny je tu habakoľko, ale pokiaľ by ste dostali chuť na jahody, nie je problém. V týchto klimatických podmienkach sa im veľmi darí.
Skoré vstávanie a presun do San Pedra Cutud, ďalší bod programu, ktorý som už opisoval na fóre. Boli sme svedkom krížovej cesty a nie symbolického, ale skutočného ukrižovania miestnych obyvateľov. Ešte predtým sme si všetko obehli a dokonca tiež naživo vyskúšali kohútie zápasy priamo u chovateľa.
Záver pobytu patrí Manile, hlavnému mestu. Pozreli sme všetky hlavné pamiatky, ktoré tu po silnom bombardovaní počas 2. svetovej vojny zostali. Zaujímavá je stará španielska štvrť Intramuros, ale aj čínska štvrť, či nová, moderná časť Makati. Večeru vychutnávame v zaujímavej reštaurácii. Nachádza sa blízko trhu, kde najskôr zabehnete, nakúpite ryby, zeleninu, čo treba a potom čo donesiete vám jednoducho v tej reštaurácii uvaria podľa vašich predstáv. A opäť tí milí, usmievaví ľudia, ďakujúci vám za návštevu.
Ďakujeme aj my. Vďaka Filipíny, krajina úsmevov.

Tak volali židia pred Pilátom, aby odsúdil Ježiša na smrť. Niečo podobné sme zažili dnes aj my počas nášho putovania Filipínami. Je to najväčšia katolícka krajina široko ďaleko tu v juhovýchodnej Ázii. Kresťanské korene a tradície sú tu stále živé. Prežívame veľkonočné trídium, ktoré je na obrady najviac bohaté. Dnes máme Veľký piatok, deň ukrižovania Ježiša Krista. V tento deň sa už tradične konávajú krížové cesty. Aj my sme si privstali, aby sme sa včas stihli presunúť do mesta San Fernando, štvrť San Pedro Cutud v provincii Pampanga. Našim cieľom je zúčastniť sa krížovej cesty a následne tradičného križovania miestnych obyvateľov. Ráno sa stretávame s našim domácim sprievodcom, ktorý zároveň hrá generála rímskych vojsk. Prechádzame sa ulicami. Vidíme prvých pútnikov, ktorí v procesii bosí prechádzajú mesto ako znak svojej pokory a obety. Následne príchádzajú ďalší chlapci, muži ktorí sami seba do krvi bičujú. Nevídané. Dostávame sa aj na miesto odkiaľ začína Via Crucis, krížová cesta. Stretávame sa osobne s režisérom celej parády, zúčastňujeme sa generálky. Následne prichádza aj samotný zástupca Ježisa – Ben, ktorý sa dnes nechá ukrižovať už po 24. krát. Máme možnosť sa s ním osobne stretnúť, porozprávať, vypočuť si jeho príbeh ako aj ďalších. Držíme v hrsti klince, ktorými budú dnes pribití vybraní muži. Skúšame kostým použité pri krížovej ceste. Neopísateľná atmosféra. Aj keď domácich i turistov je tu dosť, všade vládne taký kľud a pohoda. Slnko sa stále šplhá na obzor. Hľa dvanásta hodina práve odbila a Via Crucis sa začína. Ježiš predstupuje pred Piláta, ktorý ho odsudzuje na smrť, ukrižuj, ukrižuj ho! Pokračujú ďalšie zastavenia, prechádza sa priamo ulicami. Až sprievod prichádza k symbolickej Golgote, kde bude Ben, alias Ježiš ukrižovaný a po jeho ľavici aj pravici ďalší dvaja. Ešte posledné kroky s krížom na chrbte a pád, bičovanie a trýznenie až nakoniec prichádza k samotnému vyvrcholeniu – ukrižovaniu. Počujeme bolestné výkriky, keď klince prerážajú ruky. Kríž sa týči k nebu a Ben s hrdosťou i slabosťou hľadí dolu na ľud a zvoláva, dokonané je. Asi po 5 minútach jeho telo zvesia z kríža. Je úplne zoslabnutý a vyčerpaný. Na nosítkach ho odnáša zdravotná služba. O chvíľu však prichádza k vedomiu a bez problémov so zaviazanými rukami po ranách poskytuje rozhovory všetkým možným médiám. Programu nie je koniec. Jeho príklad sa rozhodli nasledovať desiati ďalší muži. A tak postupne aj oni prichádzajú ku krížu a nasledujú Ježišov či Benov príklad. Čo dodať? Zvláštne pocity, ktoré musí človek prežiť asi priamo tu na mieste. Sme naozaj hrdí, že sme 1. Bubo skupinou, ktorá sa mohla zúčastniť takejto unikátnej udalosti. Ak náhodou budete dnes sledovať TV, určite budú dávať aj zábery na tieto udalosti, ktoré sa tu priamo pred nami odohrávali. Tak nás sledujte, rozpoznáte nás veľmi ľahko podľa Bubo tričiek.

Všetkých doma na Slovensku pozdravujeme a prajeme príjemné prežitie veľkonočných sviatkov.
Jozef z Bubo a skalní Bubáci:
Miloš Bubán, Juraj Kecera, Ervín a Hana Nagyovci, Ján a Marián Durai, Boris Fordinál

Sme v hlavnom meste Manila. Filipiny, ktore lezia na 7000 ostrovoch, na rozhrani juhocinskeho a ticheho oceanu, vsetkych milo prekvapili. Ked sa povie Filipiny, co si predstavite? Domorode kmene? Biele plaze? Pravdupovediac ani skupina netusila co mozu Filipiny poskytnut.
Dazdove pralesy s domorodymi kmenmi v hlbokych dolinach, kde este civilizacia nedosla a ked chcete sa dotknut tejto kultury, musite aj vy nieco podniknut. Ziadne asfaltove cesty, pekne natriasat sa v o filipinskych dzipoch ( taka krasna farebna plechova konzerva) a trosku aj slapat do hlbokych dolin. (Prekvapil nas dazd v tropickjom dazdovom pralese...kto by to cakal:) Namaha sa vyplatila. Ved o tom je cestovanie. Ist za zazitkami a necakat kedy zazitky pridu za mnou. Videli sme 8 div sveta. Terasovite ryzove polia, ktore boli postavene pred 4 tis. rokov a keby sa dnes naplno vyuzivali, dnes by hravo poskytli ryzu pre tento takmer 80 milionovy narod. Ludia este stale ziju v povodnych domcekov, zo slamy a dreva a ked nieco chcu z mesta, musia cestovat 2 dni. Namaha sa teda vyplatila a nik nelutuje.
Vedeli ste ze Filipiny objavil znamy portugalsky moreplavec? A ze ten isty moreplavec nazval tichy ocean tichym? Ze Filipiny su najkrestanskejsi stat v Azii? Aj vdaka tomu ze tu vladlo spanielsko a ich rad jezuitov. Ked sa spaniely bali prenasat zlato cez atlanticky ocean kvoli anglicanom, vyuzili cestu cez tichy ocean a tu bola zastavka. Manila je krasne stare mesto s kolonialnou architekturou.
Filipincania vsak maju tazky zivot. Takmer 60 percent populacie ma skusenosti s pracou v zahranici. Ta sa stala natolko popularna ze zarobky zo saudskej arabie, hongkongu, macaa... rozhybali skostnatelu filipinsku ekonomiku a dnes tvori takmer jednu patinu vsetkych prijmov. Aj filipinska prezidentka vita osobne kazdy rok na medzinarodnom letisku tychto overseas philipinos aby im potriasla rukou a podakovala.
Na filipinach zuri predvianocna horucka a vsetci kupuju darceky pre svojich blizkych. Bodaj by nie ked vianoce su predo dvermi. Len to pocasie sa asi zblaznilo. Je stale 35 stupnov. Zaztkov je vela. Ci uz to bola vojenska zakladna na sposob West Pointu v USA ci tropicke pralesy, uz sa tesime na dalsiu krajinu. Cina resp. Macao a Hong Kong. Zdravime domov