Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Ahoj Jozef,

tak sme vsetci dosli v poriadku. Miestny sprievodca Made bol skvely a urobil nam vylet na jednicku. Videli sme chram na mori - Tanah Lot (zazreli sme tam aj pytona), dalej chram Ulun Danu na jazere, mnohe panoramaticke zabery na ryzove policka a horske dedinky. Stihli sme aj zahradu s motylmi. Dalsie dve horske jazera a nakoniec termalne kupele v horskom prostredi. Pocasie bolo ako na objednavku:-)
Na Florese sa nas ujal Gonzales a vsetko islo podla planu. Krasna cista obloha cele tri dni. Hned na zaciatku sme si pozreli miestny trh a jaskyne s fosiliami. Dalsi den nasledoval hlavny program. Videli sme Komodo kde nas uvital jeden varan, ktory rano rozryl dost velky kus plaze. Kratky trek cez ostrov s miestnym rangerom, vidime aj mladeho varana, ktory ma dost svizny krok a tak sa drzime pre istotu dalej. Ved naco mame zoom na fotakoch a kamerach :) Na zaver pekne vyhlady z vrchu ostrova. Nasledovalo snorchlovanie na Pink beach. Krasne podmorske zahrady s bohatym zivotom. No a potom odchod na ostrov Rinca, kde je vyskyt varanov podstatne vyssi. To sa aj potvrdilo a okrem toho sme videli aj byvola a nejake tie opice. Celodenna plavba bola medzi ostrovami, ktore boli vzhladom na rocne obdobie este stale zelene (v auguste a septembri uz zozltnu) a kazdy jeden bol olemovany tyrkysovou lagunou. Vratili sme sa az za tmy takze sme stihli aj zapad slnka na mori. Uzasne. Na svoje si prisli aj damy, ktore si mali moznost nakupit perly roznych farieb:-) Hotel Bitang Flores je spickovy a snad zostane v ponuke CK nadalej. Tato oblast este nie je az tak navstevovana a bolo to aj citit na nizsom pocte turistov. Dedinka Labuan Bajo si proste zije svoj rybarsky zivot. Dalsi den nasledoval odlet z ostrova a nakytol sa nam opat (ako aj pri prichode) pohlad z vysky na male ostrovceky s lagunami s mnohymi odtienmi modrej a zelenej. Snad sa raz vratime...kamkolvek do Indonezie.

Tak sme prave dorazili domov. Mala skupinka v pocte 4. Nas program bol rozsireny o navstevu ostrovov Flores, Rinca, Komodo a veru stalo to zato. Komodske varany sa nam predviedli v plnej krase a zostal nam aj cas na snorchlovanie na bielych plazach. K tomuto vyletu vsak mame jednu vyhradu, ci skor podnet pre CK... Navrat z Labuan Bajo (ostrov Flores) v den odletu z Bali do Europy nie je najstastnejsim riesenim. Kto zazije odlet z tohoto ostrova, pochopi... Tato oblast sa zatial pre turistov iba otvara a tak je mozne narazit na rozne organizacne nedostatky vratane casteho meskania letu. Samotny odlet lietadla z ostrova Flores bol posunuty o takmer dve hodiny! Dovodom bol nielen neskory prilet lietadla na ostrov, ale aj chaos s batozinou ked sa personalu na letisku podarilo zmiesat batoziny dvoch letov smerujucich na Bali. Tu bolo treba nasledne triedit, co sa dialo doslova slimacim tempom. Navyse pre zle pocasie muselo lietadlo nad Bali kruzit cca 15 minut. Nakoniec sme let do Amsterdamu stihli, ale len vdaka sikovnosti miestneho sprievodcu na Bali.
A chceme tiez vyzdvihnut vykon Bubo sprievodcu. Jozef Harvanek je skutocnym ODBORNIKOM na Indoneziu. Este raz dakujeme Jozef alebo po "nasom" terima kasih:-). Na zaver chceme odporucit navstevu Indonezie vsetkym, ktorym sa pacilo napriklad v Thajsku, pretoze tento zajazd ich posunie ovela dalej v spoznavani Azie. Miesta ako su naprilad sopecny park Bromo, chramy Prambanan a Borobudur alebo panoramaticke scenerie v Komodskom parku si urcite zasluzia pozornost.

Takyto vzneseny nazov ma najvacsi kvet na svete, ktory sa vyskutuje podobne ako orangutany len na Sumatre a Borneu. Pomenovany je podla Stamforda Rafflesa, mimochodom zakladatela Singapuru a botanika Arnoldiho, ktory tuto kvetinu objavili pri potulkach po Sumatre. Je to kvet parazit, ktory dosahuje priemer az 1 meter a moze vazit az 11 kg. Je pomerne tazke ho objavit, pretoze nema ziadne listy, stonky, len si tak vyrazi spod zeme, zakvitne a o tyzden uvada. No a my sme mali jedinecnu sancu pozorovat tentko kvet nazivo. Najskor sme vsak museli k nemu zatrekovat a okolita priroda bola ako klasicky na Sumatre fantasticka. V strmom kopci, nelahkom terene a blate, zrazu sa pred nami objavil tento unikatny kvet. Mal sice asi len polovicu zvycajneho priemeru a uz bol v odkvitajucej faze, ale aj tak to bol velmi silny zazitok. Nie kazdemu sa podari nieco taketo. Preto sme vydali zo seba maximum energie, ale vysledok sa dostavil. Aj ked zostup do zakladneho tabora bol viacej na blate ako po svojich, tento maly nedostatok sme si vynahradili ochutnavkou pravej, divej, cibetkovej kavy. Tak ako Rafflesia aj cibetkova kava su pre Sumatru sice typicke, ale na druhej strane jedinecne, lebo nestretnete sa tu s tym na kazdom kroku. My vsak vieme ako na to. Podarilo sa nam aj zjednat za dobru cenu, takze doma sa mozete tesit na posedenie pri vynikajucej kavicke.
Aj my si vychutnavame, nielen kavu ale vsetko s cim sme sa tu doteraz stretli. Teraz sa nachadzame v horskom meste Bukittingi, kde koncime cast S – Sumatra. Ale tesime sa aj na cast J – Java, kde sa zajtra presuvame.
Vdaka Sumatra, zostan taka aka si!

S – Sumatra, J – Java, B – Bali.
Zatial stale Sumatra. Nadherna, zelena, zatial este velmi nepoznacena cestovnym ruchom a k videniu je tu toho vela.
Zacali sme v meste Medan, indonezska 3 v pocte obyvatelov. Po prehliadke mesta vyrazame do prirody, ved preto sme sem aj prisli. Nocujeme v narodnom parku Gunung Leuser, v krasnych prirodnych podmienkach. Kupat sa mozeme v priezracnej rieke aj s horucimi pramenmi, ktorych tu vyviera neurekom a po nasej ceste sme ich navstivili viacero. K jedinecnym patri aj stretnutie s miestnym “muzom lesa” cize orangutanom.
Vystupili sme aj na sopku Sibayak (2094m) na vrch zahmnlenej, doslova mesacnej krajiny, kde to len tak sypelo.
Navstivili sme tradicne pribitky Batakov a skusali sa zamysliet ako to asi funguje ked v jednom dome zije 8 rodin. Toba Batakovia sa na ostrov Samosir museli dostat na lodiach, preto aj strechy ich domov pripominaju akoby clny, na ktorych sa doplavili. Pokludny ostrov v jednom z najhlbsich jazier na svete Toba. Kedysi obavany ludozruti, dnes pokojny narod venujuci sa polnohospodarstvu, ci vyrobe tradicnych suvenirov. Totemove palice si odnasa kazdy z nas a vahove limity mame takmer naplnene.

Vobec nam neprekazalo, ze Trans Sumatranska magistrala veduca cez rovnik, viacej honosnejsie znie ako vyzera, ale vyhlady po ceste boli neopakovatelne. Vzhladom na to, ze aj tu su volby, tak sa na jej obnove pracuje o nieco rychlejsie, hehe. Bodaj by to vydrzalo. Cestou okrem ryzovych policok mozeme vidiet rozne dalsie plodiny a koreniny. Natrhat si cerstve klinceky, ci ako darcek priniest 1m dlhu skoricu, to sa uz oplati. No a pokial by niekomu nestacilo, moze skusit stastie v miestnych riekach a vylovit si aj zlato. A stastie veru mame, hlavne na pocasie. Aj ked sme v tropickej oblasti, prsi tu menej ako podla poslednych dostupnych sprav doma a je tu prijemna “trenirkova” teplota. Pozdravujeme na Slovensko.

Krasny pozdrav z Bali. Nachadzame sa na ostrove bohov a uzivame si dovolenku. Tento pobyt je taky relaxacno-poznavaci a tomu prisposobujeme aj program. Jeden den oddych v rezorte, na plazi, relax a sladke nic nerobenie a druhy den aktivny, poznavaci od rana do neskoreho vecera. A co vsetko sme videli?
Jednoznacne sme sa zhodli, ze kazdy balijcan je rodeny umelec. Kamenari, rezbari, sperkari, maliari atd. Mohli sme sa o tom presvedcit pri navsteve niektorych remeselnych dielni a vidiet tychto sikovnych majstrov priamo pri praci. No a hadam neprezradim vela, ked poviem, ze niektore ich vyrobky budu zdobit aj obyvacky doma na Slovensku.
Navstivili sme aj tradicne pribytky, no a samozrejme aj viacere chramy. V jednom z nich – Uluwatu, sme si priamo pozreli aj tradicne umenie, tanec Kecak.
Zaujalo aj mestecko Ubud. Opici les a jeho obyvatelia, makaky dlhochoste nam predviedli rozne gymnasticke prvky a navstivili sme aj ich aquapark a pozorovali ich priamo pri kupeli. No a prezili sme to bez strat, nikomu nic neukradli. Urcite aj trznica zaujala svojimi farbami, ci vonami a inym tovarom, len povzdych, keby toho casu bolo viacej. No a Ubud nesklamal ani chutami, indonezska kava je vyborna a miestna specialita male pecene prasiatko neodolatelne. No a taktiez neskor vecera priamo na plazi, kde sme si zasa pochutnali na plodoch mora.
Ani dalsi vylet v nicom nezaostaval za tym prvym. Dokonca sme si privstali este skorej. Vydali sme sa na sever a stupali sme z 0 az do cca 1800 m nadmorskej vysky. Cestou pozorovali meniacu sa panoramu tohto krasneho ostrova, lebo Bali nie je naozaj len o plazovani. Zastavili sme sa spoznavat aj miestnu floru. Kava, caj, kakao, ktore sme aj ochutnali, niekedy aj s prichutou zensenu ci zazvoru. K videniu boli aj ine plodiny ako klinceky, vanilka, korenie, kardamon. Nesmiem tiez zabudnut na cibetku, ktora “vyraba” najlepsiu kavu na svete. Hm, ta vona, o chuti ani nehovorim ;-)
Chutil aj durian, take zvlastne ovocie, ktore niekomu smrdi, ale nam vonalo a tiez aj chutilo.
Co mozno nebolo k nam az take priaznive bolo pocasie, ale nikoho to nejako mimoriadne nezaskocilo, ved sme v tropickej oblasti a tu moze sprchnut hocikedy a naviac sme to mali take zahmlene a mysticke. Ale aj napriek tomu sme mohli zazriet sopku Batur a pocas obeda v krasnom prirodnom prostredi terasovych ryzovych policok sa nam na moment ukazala aj spicka najvyssieho vrchu Bali, tiez sopka Gunung Agung 3142m. Hned nam lepsie smachovali tie vselijake dobroty.
Navsteva Bali by nebola kompletna bez navstevy top chramu Pura Besakih. Okrem ineho bolo zaujimave pozorovat, ako rychlo otvaraju pozicovne dazdnikov. PP podla potreby a PP podla pocasia a cena tiez priazniva len 5000 Rp (50centov).
No a na zaver este jedna pozitivna sprava. Vsetci sme tu vdaka miestnej mene rupii MILIONARI.

Aj v novom roku sme nezahalali a popri vegetovani na plazi sme sa na Bali venovali hlbsiemu poznavaniu ostrova, ci uz po kulturnej alebo geografickej stranke. Kulturne sme sa naladili na Barongu, tanci, ktory predstavuje boj dobra a zla. Nasledne sme si nechali oclapkat nohy morskym pribojom pri pohlade na najfotogenickejsi morsky chram - Tanah Lot. Pokracujeme dalej. Smer sever. Extra naviac vylet. Bolo sice dost teplo, ale preco nevyskusat horuce pramene? Zapadnute v peknej prirode s nadhernymi vyhladmi. 50 000 rupiova bankovka je venovana prave Bali. Na celnej strane hrdina Ngurah Rai, po ktorom je pomenovane aj letisko a na druhej strane vodny chram na jazere Bratam. Toto sme teda nemohli vynechat a tak sme si porovnavali ci sa obraz z bankovy zhoduje s originalom. Ste zvedavi ako to dopadlo? Pridite si to porovnat na vlastne oci, urcite sa to oplati.
Tymto vyletom sme zakoncili poznavaciu cast na Bali a teraz uz len plazovy relax a dotahovanie odtienu farby. Cast skupiny vsak opusta ostrov a ma namierene na iny, dokonca najludnatejsi ostrov v celej Indonezii – Java.
Yogjakarta – kulturne centrum ostrova, sperky, batik a dalsie tradicne remesla, mesto studentov, mesto kde najlubozvucnejsie znie javancina .... Mnohymi prirovnaniami by sa dalo opisat toto zaujimave mesto. K najvacsim lakadlam okolia patria aj chramove komplexy Prambanan a Borobudur, ktore nevynecha ziaden turista. Aj sopka Merapi sa nam ukazala vo svojej plnej krase. Najskor sme jej obetovali kyticku kvetov a ta sa nam odvdacila krasnym vyhladom. Nasledne sme si pochutnali na vybornej kave pestovanej priamo na lavovych poliach a jedinecne bolo stretnutie aj so strazcom sopky. Mbah Marijan, menovany priamo sultanom je ten pravy, ktory vie so sopkou komunikovat.
S ryzou sa stretol urcite kazdy, ale asistovat priamo pri jej sadeni bol tiez pekny zazitok. No a pre zaujimavost na ryzu maju v Inonezii tri pomenovania. Ked je este na ryzovom poli tak ju volaju – padi. Ryza v surovom stave, ako ju bezne dostaneme aj v obchode sa vola – beras. No a hotova uvarena ryza, ako jedlo sa vola - nasi. A z toho je odvodene aj velmi popularne jedlo – nasi goreng, s roznymi obmenami a variáciami podla vlastnej chuti, ci uz len so zeleninkou, alebo masom ci plodmi mora.
Na zaver Jakarta, hlavne mesto. Len 10 milionov obyvatelov a velky kotrast medzi jednotlivymi stvrtami. Nadherne moderne budovy, vycackane ulice, ale aj stary pristav Sunda Kelapa, kde zivot bezi este akoby minimalne 2 storocia dozadu. Vyborna kava v kafe Batavia, zlaty poklad v narodnom muzeu, najvacsia mesita a katolicka katedrala hned cez ulicu, toto je len zopar bodov z nasho programu. Aj ked obycajne pocasie ci smog nedovoli dobry vyhlad z narodneho momumentu Monas, my sme jednoducho vynimka. Ci na Bali, ci v Jogji, vsade skevele vyhlady. A tak aj nase oci mozu zazriet Jakartu v celej svojej krase.
Zdravime vsetkych priaznivcov Indonezie, pozyvame na navstevu – urcite sa oplati a este raz vsetko dobre v tom novom roku – Selamat Tahun Baru.

Stastny Novy rok.

Aj ten sme tu oslavili, ale este predtym sme spoznavali magicky ostrov bohov Bali. Videli sme ako pracuju domaci sikovni majstri s drevom, kamenom, striebrom ci batikuju latky. V meste Ubud sme navstivili opici les, chram bohyne mudrosti Sasrawati a trochu casu vydalo aj na zjednavanie a nakup suvenirov na miestnej trznici. Stihali sme aj chram Uluwatu postaveny na vysokych bralach a pri zapade slnka pozerali ako sa pred nami odohrava pribeh z Ramajany stvarneny v podobe tanca kecak.
K primorskym destinaciam uz tradicne patria aj cerstve ryby a morske speciality. Neodolali sme. Taky cerstvy grilovany lobster je pochutka. K tomu musle, sepie, krevety a ryba. Naviac atmosfera bola umocnena prostredim, pretoze sme vecerali priamo na plazi, vyhlad a sum mora, blikotajuce sviecky – velmi dobra romanticka bodka za prijemne stravenym dnom.
Ale I program nasledujuceho dna sluboval prijemne zazitky. Mnohi vytvarni umelci, domaci alebo aj zahranicni prichadzaju na Bali a tu nachadzaju prijemne prostredie, ci inspiraciu pre svoju tvorbu. Neobisli sme preto ani galeriu, kde sme sa mohli ocami popast na zaujimavych dielach balijskej skoly. Pohladnicove fotografie sme narobili pri pohlade na perfektne udrziavane a upravene ryzove policka, ktore momentalne cakaju na sadenie. So stupajucou nadmorskou vyskou ubudalo aj obydli a pribudalo zelene. Zastavili sme sa v zahrade, kde sme videli mnohe exoticke druhy ovocia ako rastu vo svojich prirodzenych podmienkach a ochutnali aj cibetkovu kavu. Durian tiez. Zial toto zvlasne ovocie vam ako darcek priniest domov nemozeme, aj samotna chut sa tazko opisuje, preto radsej odporucame navstevu Azie a ochutnavku na tvar mieste. No a ked vam nebude moc povoli, nevadi, ved su tu v ponuke dalsie druhy ovocia ako mangosten, rambutan, salak a dalsie, takze urcite si pridete na svoje.
Tropicky lejak nie je v tejto oblasti nic mimoriadne, ale pocasie je k nam mimoriadne priaznive, lebo vzdy nam bol umozneny vyhlad na dalsie zaujimave miesta ako sopka a jazero Batur (1717m) a dokonca aj na samotny najvyssi bod Bali – sopku Gunung Agung (3142m). Priamo pod sopkou, ako balijcania hovoria sa nachadza matka vsetkych chramov, najvacsi, najstarsi, skratka number 1 – Pura Besakih.
Silvestra si uz nechaveme trochu volnejsieho, oddych, kupanie v mori, no a potom vecera plna tradicnych specialit. Len tak v kratkosti spomeniem balijsku jemne udenu kacku plnenu roznymi bylinkami a koreninami na dodanie chuti, alebo plnene sepie, no a jahnacie tiez nebolo zle. Hudba miestneho DJ-a nam do tanecneho rytmu moc nepasovala a tak sme radsej dali prednost privatnej party. Aj sme si zaspievali, aj sme sa zasmiali na nekonecnom mnozstve vtipov vdaka nasim rozpravacom. Pripijali sme si Arakom ci “hviezdnym” pivom znacky Bintang. Bintang je v preklade hviezda. O polnoci vsak dostal prednost Hubert z domacej produkcie. Zaspievali sme hymnu a spolocne si popriali stastny novy rok. Urcite sa vam doma vsetkym ckalo, lebo sme spominali aj na vas. Bolo to mozno pre vas trochu skoro, lebo tu na Bali sa Novy rok oslavuje o 7 hodin dopredu oproti nasmu casu. No nezabudame ani na nase casove pasmo a tak sme sa rano vybrali na plaz, aby sme ten nas slovensky novy rok oslavili spolocne s vami tam doma a tu uz odbijala 7. hodina. Opat sme si pripili, povinsovali, poslali pozdravne SMS a hor sa do vln Indickeho oceanu. Ranne novorocne osviezenie bolo velmi prijemne. A kedze mame Novy rok, tak dnes uz len relax, klud, pohoda a to si tu uzivame plnymi duskami.
So vsetkymi na Slovensku sa lucime s prianim vsetkeho dobreho v celom novom roku, nech vas dobro sprevadza a zlo zdaleka obchadza, nech je nasledujucich 365 dni naplnenych laskou a pokojom a aby sa splnili aj vase najtajnejsie tuzby a predsavzatia. A ako skuseni cestovatelia pripajame prianie, aby vsetky vase cesty, prejazdene kilometre ci preletene mile boli uspesne a priniesli vam radost z poznavania a objavovania noveho, krasneho. Este raz vela cestovatelskych zazitkov a stastny novy rok.

Selamat Tahun Baru

Mame tu Vianoce, krasny cas, ked lasku davat vieme zas.
Aj takto sa spieva v jednej vianocnej pesnicke. Aj ja prajem vsetkym, aby slova tejto piesne boli naplnene. Aby sme lasku vedeli nielen prijimat, ale aj davat.

Po krasne prezitych vianocnych sviatkoch, skupinka ludi, ktora ma rada poznanie, zanechava doma stromcek, kapra, ci ine dobroty a ide si vychutnavat ine speciality. Exoticke. Ked u nas je zima a chlad, tu je krasne teplucko, doslova trenirkova teplota. A kde to vlastne sme? V Indonezii. Ale to je siroky pojem, lebo Indonezia je obrovska krajina. A tak vam to este upresnim, konkretne sme teraz na Bali, kde sme prisli oslavit prechod stareho roka do noveho, no a samozrejme aj spoznat tento zaujimavy ostrov.
Takze vsetkych domov na Slovensko pozdravujeme, mame sa fajn, pricestovali sme v poriadku a zaciname spoznavat Bali. S novinkami sa s vami urcite podelime nabuduce.

Ahojte vyletnici Matka a Risko z expedicie Indonezia! :)
Nejako som prispala, doteraz som kazdy den pozerala, ci nie su od Vas nejake spravy a nakoniec som to takmer prepasla. :)
Dakujeme za pozdrav z dalekej krajiny aj my pozdravujeme a prajeme este prijemny zvysok pobytu. :) No teda, uz sa Vam to krati, nevieme sa dockat kym sa vratite a zaroven sa tesime na krasne fotky. :) Uz sa nevieme dockat ako pojdeme na vylet do Indonezie z pohodlia z gauca, pre monitorom PC. :)
Pozdravuje cela rodinka - mamina, oci, Mirko, Jojo a Rastino. :)
P.S. Pozdravujeme aj ostatnych ucastnikov expedicie a uzite si naplno este zvysok dni pobytu. :) Papapapa

Rišiak a Maťa, držím palce a teším sa na vaše oči tatko