Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Japonsko zije futbalom a poriadne, vsetci su v modrych dresoch ci je to chlap, muz, muzik, zena, vdova, dievca, male dieta alebo aj psik, ktory ma topanocky v japonskych farbach a brese Nippon baf baf Nippon, vsetci sa fakt zblaznili. Vcera v baroch vsetko bolo natlacene a spievali sa oslavne piesne a nas privital jeden maly japoncik s vyholenou hlavou a na nej miesto vlasov mal velku japonsku namalovanu vlajku. Ja som sa preventivne premaval v brazilskom drese, skupina kricala slovensko a sem tam aj iny stat nech si nas uz konecne vsimnu. Nevsimli, dokonca japonska televizia nevysiela ani jedno stretnutie zo slovenskom. Vsetkcy inak davala. Ale ked poviete Nedved, Baros, Cech vsetci vedia ale Holosko, Durica...I ked nam nakoniec japonci prehrali, dvakrat smutni neboli, hlavne ze mali kopec zabavy a my uz sem tam hladame vo vylohach japonske dresy:)

Vsetko ide nie na minutu presne ale na sekundu, sekunda je dolezita. Ked japoncovi nieco nejde na sekundu, zacne sa potit byt nervozny, zacne mat strasne sny... Nasa skupina sa v tom vyziva, stretavame sa na hotelovej recepcii nie napriklad o 9.00 ale 9.01, to je presnejsie. Pozeram na sinkanzenovy listok. Odchod 10.44 a prichod 12.31. Uz som tu precestoval sinkanzenom hodny kus krajiny ale nikdy nemeskal. Vzdy na sekundu prisiel a na sekundu odisiel. Vedeli ste ze meskanie sa tu berie u sinkanzenov od 10 sekund? Dnes smer Kyoto a vecer ideme pozriet futbal. Hra japonsko a japonsky fanusik vie poriadne fandit

Dve 125 kilove hory masa sa opru o seba a pokusaju sa vzajomne vytlacit, su spoteni, leje z nich, funia, kricia od bolesti ale aj tak bojuju. Ked pozerate na zapasnikov sumo v televizii, pomyslite si, ze im poriadne chuti, ale ked ich vidte na zivo, pochopite ze su ohybni, maju rychle pohyby a poriadne svaly. Ano opat sa nam podarilo navstivit vycvikove stredisko pre zapasnikov sumo, kde nikto nechodi, mala nenapadna budova zastrcena medzi rodinymi domcekmi v strede Tokia a z vonka je pocut stebot skolakov ako idu do skoly. Aj oni su prekvapeni ze tu trenuju sumo. Len tak sedime, pozerame, fotime ako o dusu a modlime sa nech vidime v akcii toho najstatnejsie zapasnika, ktory ma urcite 150 kilo ak nie viac. Tesne pred zapasom urobi len tak spagat, nie ze mu chyba do dokonaleho spagata 20 centimetrov, on ho spravi uplne ako cinska tenka gymnastka. Vybera si najstatnejsieho supera a potom BUM, vsetkych nas zabolelo a vieme ze tohto cloveka nechceme nahnevat. Samozrejme vitazi v priebehu par sekund... Pri odchode sa poklonime podakujeme podarujeme sake a hlavny trener nas opat rad uvidi nabuduce. Vsetci vravia Wau a uz ani nevieme co bolo lepsie ci pohlad na Fudzi z nasho hotela, ci najvacsi ryby trh na svete ci dnesny sinkanzen na ktory sa chystame. Alebo vcerajsie kupele? Vcera po navrate z Nikko sa polovica skupiny rozhodla ze pojdeme si oddychnut do kupelov na japonsky sposob. Nepotrebujete vobec nic a oni sa postaraju.　Pri vstupe dostavame cip, dostavame tasku s uterakom kimonom a sup do bazenikov.Ale ktorych? Mame studeny bazenik, teply, vriaci alebo skusime bazenik s vyhladom na cele tokio? Neuveritelny pocit ze sa zo 40 stupnoveho bazena napajaneho z termalnych pramenov nahi pozerame na neony japonskej metropole. Skusame saunu, horuce kamene a je nam dobre. Medzi nami manazeri, obchodnici...Tu si ide kazdy odpocinut a zabudnut na stres. No konci masaz a potom snad zasluzene susi pivko a krasny spanok... Japonsko je neskutocne. Dnes smer Hirosima.

Nevidane! Zobudime sa o 4.30 ze ideme na najvacsi trh s morskymi zivocichmi a co nevidime z nasho hotela? Bajnu Fudzi!!! Ten kto bol v Tokiu vie ze je to niekedy maly zazrak a my sa tesime:)

Baseball je v japonsku nieco ako nabozenstvo, filozofia, spolocenske postavenie, udalost na ktorej nikto nesmie chybat...Dnes som mal neskutocne stastie lebo sa hrala najvyssia baseballova liga Japonska. Na baseball tu mozete narazit hocikde, kazdy ho vie hrat. Ako sa u nas rodia chlapci s pukom ci futbalovou loptou, tu dostanu miesto cumlika baseballovu palku, lopticku a dres svojho buduceho oblubeneho muzstva. Japonsko je baseballova velmoc, ktora vie hrat vyrovanane zapasy s americanmi a skubou. Obrovske mnozstvo hracov hra v americkej MLB a patria medzi najlepsich. Preto ked dnes na stadione Seibu, ktore pojme takmer 35 tisic navstevnikov, prisiel tim z Hirosimi, proste nekupte listky:) Druzstvo z Tokia - Lion je 12 nasobnym japonskym majstrov, vitazom azijskej ligy - obdoba nasej ligy majstrov a Hirosima je vzdy tazkym orieskom, proste akokeby sa stretol Manchester s Chelsea. Zapas sledovalo vypredany stadion a co bolo asi najlepsie polovica stadionu bola pre hosti a druha pre domacich, ziadny policajti, ktori by kontrolovali vasne fanusikov, mali k sebe obidva tabory velky respekt a uctu, len si predstavte spolocne cestovali metrom, jedli spolocne v restauraciach. Ako by to u nas dopadlo?... Toto je Japonsko... Ale spat k zapasu. Obidve muzstva mali svoje hudobne skupiny, ktore urcovali ako sa bude tlieskat, bubnovat, hulakat... Vraj v juznej afrike nie je pocut vlastneho slova, nuz pridite na japonsky stadion ani usny stuplik vam nepomoze. Zatial co v amerike ma kazdy hamburger tu sushi, polievky, domacu ryzu a k tomu zeleny caj alebo pivko. Zapas trval 3.5 hodiny a skoncil nepriaznivo pre domacich. Hirosima rozdrvila domacich ako cinsku hracku 6:2 i ked na zaciatku to vyzeralo ze domaci vyhraju velmi jednoducho, uz v prvej smene vyhravali 2:0 ale hirosima s par americanmi ukazala ako sa odpaluj homerun a bolo po zabave. Nahadzovac hadzal lopticku v rychlosti 145 km, len pre vasu predstavu na slovensku je priemer okolo 105. Bol som v tranze s japoncami a ako povedal raz Hemingway - baseball su najrychlesie sachy na svete, dlho mate predstavo ze nic a odrazu dvoj out, homerun, ukradnutie mety, vobec to nie je nudny sport a v japonsku obzvlast nie a ked vedla vas sedi starsia dama v kimone a reve z plnych pluc LION, no nemilujte to tu.
Len tak mimochodom i japonci sa obliekaju na futbalovych dresoch a zajtrajsia skupina pojde na japonske namestia sledovat a kracat NIPPON NIPPON. S krajiny kde sa vam stale klanaju predavacky, na recepcii, v autobuse, v metre...

A opat su tu spravy z Japonska. Navstevu Hiroshimi sme ukoncili ochutnavkou tradicnej miestnej kuchyne. Zrucny kuchari nam na obrovskych platniach pripravili nieco ako miestnu pizzu, ktora s pizzou nema nic spolocne okrem toho ze je okruhla. Rezance, vyhonky, krevety, bravcovinka, na tom placka a cele zaliate omackou mnam, mnam. Rychlo-super vlacik nas rychlostou blesku dopravil do kulturnej duse Nipponu, do Kyota a my sme tak mohli pokracovat v prieskume tohoto nadherneho ostrovneho statu. Najskor zlaty pavilon, obklopeny jazierkom s volavkami, kamennu zahradu ale aj obrovsky dreveny chram Todaiji, so 430 tonovym Budhom na ktorom je 130 kg zlata. Okolo neho sa prechadzaly srnky, ktore boli po par ryzovych krekroch az prilis priatlske, chvilu nam chceli zjest bundy a listky do chramu a skakali ako v cirkuse. :-)))))) Ale neostalo to len pri chramoch vcera vecer sme ochutnali rybu Fugu, ktorej pecen a koza obsahuju Tetrodoxin jed oproti ktoremu je kyanid teple mlieko s medom. A ty najodvaznejsi si dali aj kusok koze a sake z vypraznou plutvou a pocitili sme ako nam zdrevenel jazyk. Dnes pri aleji z 5000 bran v chrame Fushimi Inari opekali drozdy, tie vsak nikto neochutnal :-))). No a najviac hrdy sme na zazitok s Budokanu. Nacapali sme tam strielat z luku asi 60 rocne babicky. Len si to predstavte: luk vacsi ako oni, babicka si najskor v plnom sustredeni uviaze okolo pliec posilnujuci kus latky, napne tetivu a vystreli v jednom uzasnom plynulom pohybe. Naaaadhera jednoducho Japonsko.

Vcera sme sa presunuli 821 km juhozapadne od Tokya japonskym super expresom Nozomi. Trvalo nam to ani nie 4 hodiny a cestu sme si osladili Severokorejskou palenkou, ktoru sme kupili este na hranici demilitarizovanej zony, nuz vacsiu stretu svetov si ani neviem predstavit. Skridla, ktorou sme este v Korei prispeli na chram Bulguksa a modlitby v mestecku Nikko museli zaucinkovat, lebo pocasie nam po dnesnych rannych sprskach prialo slniecko svieti, oobloha je modra a sakury kvitnu. Vcere vecer nam dokonca japonsky pan kaplan otvoril katedralu svetoveho mieru, tu v Hiroshime a my sme ju mali nachvilku celu pre seba. Dnes nam dokonca prial aj priliv a my sme najslavnejsiu posvatnu branu Torii videli tak ako sa patri plavajucu na vode. Bezny clovek totiz na ostrov Miyajima nesmel vstupit, mohli sem len clnkovat pocas vysokeho prilivu cez branu a vystupit na molo pred chramom. Na ostrove akurat rozkvitaju sakury, vsade sa prechadzaju krotke srnky a rozvoniavaju ustrice a sladke kolaciky v tvare javorovych listov, ktore sa lisuju pred vasimi ocami. Juh Japonska je uvolneny, zaplaveny slnieckom a zelenou. Z Hiroshimi

Cerstve spravy z Tokia.Vcera sme cestovali casom spat. Par hodin od Tokya sme sa pod vrchom Nantai ocitli spat v zime. Obklopeni snehom sme obdivovali 10 km siroke a 161 metrov hlboke sopecne jazero pod dokonalou sopkou. Nedaleky vodopad Kegon nebol o nic menej krajsi a pod nim sa pokojne pasla Japonska horska koza, ktora bola tak vypasena, ze sme si chvilu mysleli ze ide o diviaka ;-). Vecer sme este stihli zbehnut do Akihabary. Nocne elektronicke mesto s najnovsimi vydobytkami techniky, laptopmi velkosti peracnika ako keby to bol nejaky salat na trhu. Cela stvrt je obsypana hernami pachinko, co su japonske automaty kde sa hra o gulicky za gulicky ale najde sa tu aj sushi bar z tuniakom ako maslo. Okrem toho vsade Japonky v super sexi kostymcekoch zajacikov, sluzticiek a inych komiksovych zjaveni. A bombonikom bolo urcite Maid café:, ruzovy, mliecny bar s obsluhou v kostyme francuzskych sluzok, ktora vas oslovuje Moj pane. :)) Aj taketo je Tokyo. Dnes nas uz ale caka rychlovlak a Hiroshima. Zatial…

Zdravime z krajiny vychadzajuceho slnka. Hned po prichode sme vyrazili do ulic a objednali nase prve sushi. Musim povedat, ze nasej skupine naozaj chuti lebo odvtedy uz dokopy skonzumovali asi 200 tanierikov. A je preco ved v Japonsku su tie najcerstvejsie ryby. Presvedcili sme sa o tom dnes rano na Tokijskom rusnom rybom trhu Tsukiji. Vsade uhanaju zdvizne voziky, vyklada sa, naklada, vsade mrviaci sa Japonci v gumakoch. Miesia sa tu nakupuju so sushi barov s predavajucimi rybarmi, jednoducho trh ako sa na Tokio patri.Obrovske tuniaky vacsie ako vrecia cementu a urcite rovnako tazke, ale aj 2metrove chapadla chobotnic. Myslim ze biologovia by tu objavili aj nejaky ten novy druh keby sem zavitali. Cez vykladnu skrinu Tokia ulicu Ginza sme presli az ku kedysi najvacsiemu hradu svete. Cestou sme stretli vyobliekanych Japonskych studentov a studentky v tradicnom obleceni oslavujucich promociu na univerzite Meiji. Tokijsky cisarsky palac pocas 2. svetovej vojny zbombardovali Americania a tak z neho ostala len priekopa a hradby. Avsak dvojite a tak velke ze kto nevidel neuveri. Za hradbami v severnej cisarskej zahrade sme si vychutnali rozkvitajuce sakury. Pri kontroverznej svatiny Yasakuni pre Japonskych padlych sa zas konal festival Sakur a tak vsade rozvoniavli stanky s vsakovakymi pochutkami. Zo 45. poschodia radnice sme si Tokio obzreli este raz ale z vysky. Myslite ze sa toto nemoze dat stihnut za jeden den? To sme este videli aj Kurokawov slavny kapsulovy hotel a vecer vyrazili do red light districtu Kabukicho. Zaplavy svetiel, herne pachinko ale aj lahke diveciny ci chlapci. Aj takato je tvar 30 milionoveho Tokia. Vsetci sme nadseny a pozdravujeme domov. Zajtra nas caka horske mestecko Nikko. ....aa teraz ma napadlo, spominal som ze sme si vcera predlzili pri sopecnych pramenoch zivot o 7 rokov. Ako? No predsa vajickami uvarenymi v syrovej vode priamo na mieste, ze chcete aj vy? Podte s BUBOm do Japonska!!!

Posledna sprava z japonska. Skupinka zdravi domov z jedneho z najmodernejsich letisk sveta Kansai. Uz teraz nam chyba susi, ryza, ryby i ked miro sa tesi na chleba s malom a rajcinami....A skupina sa pridala postupne k mirovi. ALe teraz vazne, japonsko vyslo skvele a bude nam chybat tato japonska rozpravka