Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Na vikend sme si odskocili do Svazijska. Najstarsia bana na svete, kde sa tazil hematit, ale aj zelezna ruda. Panovnik poslednej absolutistickej monarchie na svete Mswati III. ju vsak v sedemdesiatych rokoch zatvoril, pretoze Briti okrem zeleznej rudy z nej potajme tazili i cosi zlata a diamantov. Rudy v cistote 50 - 80 percent tam je este 50 milionov ton. Diamanty sme nenasli, miestny cernosko vsak tvrdi, ze stale skusaju skusaju spekulanti. Po vikende sme uhanali do Durbanu stihnut nas zapas proti Holandsku. Slovakov bolo malo, pretoze nikto necakal, ze sa dostaneme az sem. Bolo nas teda ako safranu a televizie a agentury robili rozhovory prevazne s nami. S kym inym? Vela moznosti na vyber nebolo. Pre mtv sme zaspievali hudobny odkaz fanusikom Holandska "You can blow my vuvuzela!" Robili sme rozhovory pre CTK, TA3, TV JOJ a nase fotorgafie ma uz aj Novy Cas. Strasne. Na stadione bolo oranzove more. Raritou bol Ind, v slovenskych farbach a nasou vlajkou (v Durbane je najvacsia populacia Indov v Afrike). Drzali sme sa vsak statocne. Odchod zo stadionu v Bloemfonteine po zapase s Paraguayom bol tiez po prehratom zapase. Ale toto bol rozdiel. Odchadzame so ctou a balime kufre v dobrej nalade - dokazali sme vela (Medzi vela sa pocita aj povzbudzovanie vo VIP zone pistalkou - predstavte si ludi v kravatach a uhladenych gentlemanov co maju hospitality package a do toho clovek s pistalkou v drese, sal s Robertom Vittekom a pokrik "Ciki Caky Ciky Cak - Vyhrajeme tak ci tak" - aj toto sa da oznacit za skalneho fanusika.) Dalsi den sme presli Lesothom, krajinou, ktora je jedna z troch na svete obklucena uplne inym susedom ako ostrov. Vstup do krajiny sa nam trosku skomplikoval, ked na hranici vytiahli na nas zatykac Interpolu s rovnakym menom ako nas clen vypravy. Chvilku trva kym lesotskej policii vysvetlite, ze Balaz je pomerne caste meno na Slovensku. Podarilo sa vsak a mame na konte aj toto kralovstvo. Zajtra kupime posledne vuvuzely, posledne lopty Adidas Jabulani a good bye Africa, good bye Joburg. Bol to krasny mesiac nasiaknuty futbalom a ako to cele skonci si pozrieme doma v televizoroch.

P.S. a viete komu v rukach skoncila Vittekova bunda, ked ju hadzal po vitaznom zapase s Talianmi?
Ano, obdivovali sme ju u nas v aute. Stastie.

http://sport.joj.sk/sport-video/ms-jar-2010/tv-joj-dorazila-do-johannesburgu-na-letisku-davy-fanusikov.html

Slovenskooooooo, slovenskoooooo, hea - hea - hea Slovenskoooo. je to neuveritelne, ale je to pravda a my sme postupili do osemfinale a Bubaci su pri tom a uzili si to naplno. Geniaaaaalne. Ideme oslavovat, tak nas ospravedlnte. Drzte nam palce a spolu budeme drzat dalej. Slovenskoooooooo....

Moze dat hrac gol rukou? Jasne. Aj brankar je hrac. Normalny, akurat ma vyhodu, ze v sestnastke moze loptu chytit do ruk (do siestich sekund ale by s nou mal aj nieco spravit, inak mu hrozi zlta karta).

Moze dat hrac gol, ked hadze aut a lopta skonci vo vlastnej brane? Za predpokladu ze sa medzitym nikto lopty nedotkol? Poviete si, ze jasne ze nie. Pravda, takyto gol neplati. Nemozete mat z vyhody nevyhodu. Ale co nasleduje? Malokto tusi, ze rohovy kop.

Hlavny rozhodca ma pistalku, to vieme. Ale bol by blby, keby ich nemal dve. Hra predsa moze byt prerusena iba v dvoch pripadoch. Ak lopta opusti hraciu plochu alebo hvizdom rozhodcovskej pistalky. A si teraz predstavte, ze ste rozhodca a cojaviem pistalka sa zaniesla blatom, alebo cosi ineho sa s nou stalo. Iba blby hlavny rozhodca nema zaloznu.

Je mozne aby rozhodca odpiskal postavenie mimo hry ak je za utociacim v momente prihravky este jeden obranca? Pochopitelne. V pripade, ze brankar vybehol. Medzi nim (v momente prihravky - nemusi sa dotknut lopty ani, staci aby bol na superovej polovici ihriska a prejavi zaujem o hru) a superovou brankou musia byt minimalne dvaja protihraci (vratane golmana).

A kde moze rozhodca nosit karty? Je to jedno, ked kde len chce, aj ked aby sa nepomylil, tak cervenu nosi vo vrecku na trenirkach a zltu na drese vo vrecku na hrudi. Fakt by bol pruser sa pomylit. A ked sme pri tych kartach, tak su rozhodcovia, ktori na karty aj pisu. Ak nema notes, najvacsi frajer je, ked si pise cisla hracov, ktorym zltu alebo cervenu kartu udelil priamo na kartu. Ked ale prsi, moze sa to z karty zmyt a ti serioznejsi rozhodcovia maju malicky notes a papier predelia ciarou na domacich a hosti a tam si znacia co kto kde dostal. Nepozornostou sa uz stalo, ze hrac dostal tri zlte karty. A to je pruser. Ozaj, pero. Kde ho ma rozhodca, ak ho nema v naprsnom vrecku? Opat, najvacsi frajeri nosia pero v stucni ako potapac noz. (Poznamka pre baby: zastrci si ho do podkolienky).

Je rozhodca otuzily? Mal by byt. Najma ciarovy a ked tim moc nebeha, tak na oficialnych stretnutiach medzistatnych zapasoch a v podstate na kazdom zapase na urovni (teda vsetky zapasy okrem typu Pastuchov vs. Aleksince) rozhodca musi mat oblecene trenirky. Uff, viete aka je v Afrike zima na vecernych zapasoch? Teplota moze klesnut az k nule :)

Adidas Jabulani je oficialna lopta majstrovstiev. A to uz je cosi. Nie ako ked sme hravali za zakladnou skolou na betone a kazde prekopnutie cez plot sme sa dohadovali kto pojde pre loptu. Tu je podla vsetkeho na kazdy zapas nachystanych 20 lopt. Tri su k dispozicii za brankami, sest po stranach (tri na kazdej polovici ihriska) jedna je na hracej ploche a este jedna je niekde na striedacke. Adidas Jabulani kupite aj situ, aj lepenu (Robust), stoja okolo 30 EUR ale originalna presne taka s akymi sa hra stoji 100 EUR.

Drzte zajtra palce. Taliani si nevedeli poradit s Novym Zelandom. Samotni Taliani tvrdia, ze tento sampionat je o prekvapeniach. Verili by ste ze prognoza, ze Slovaci budu na tom tak ako npr. Francuzsko je neuveritelna ale pravdiva. Nech prekvapime! Nase BUBO skupiny uz sa nevedia dockat. Vsetci mame samozrejme na tento dolezity zapas listky kategorie 1 Ako inak? (Inak sme mohli mat 2, 3, 4 kategorie - ale za brankou sa nam sediet nechce)

Ako sa nam vydarilo safari? Prvy den sme sa motali okolo kempu Skukuza a nasli sme dvoch z velkej patky a zopar dalsich obyvatelov. Na toto rocne obdobie nam pocasie prialo a my sme si divocinu uzivali. Druhy den sme mali za ulohy vidiet dalsich troch „patkarov“. Zacalo to mimoriadne priaznivo, ked sme na ceste nasli drepiaceho (ak si to viete poredstavit) leoparda, vykonavajuceho leopardie veci. Opat sme si uzili slonov a to este viac ako predosly den. Zavrsili to nosorozce, ktore nam defilovali v zastupe pred a za autami a karakala (miestny rys), pre zmenu vykonavajuceho karakalie veci. Po Krugerovom parku sa nasa skupina vydala na cestu do susednej krajiny, Botswany. Pozreli sme, ako si tamojsi Tswanovia uzivaju demokracie a diamantov a presli sme sa krizom centrom ich hlavneho mesta – Gaborone.
To sa nam uz blizil prvy z vrcholov tejto cesty a tou bol prvy historicky zapas slovenskeho futbaloveho muzstva na majstrovstvach sveta. Pripravovali sme sa nan v meste Mafikeng, kusok od hranice. Plni ocakavani a napatia sme dorazili pred stadion v Rustenburgu. Teplota: 13 stupnov Celzia, tlak: na maxime, rosny bod: to si musite najst na nete... Nalada pred zapasom bola neuveritelna. Vsetci, ci miestni, ci turisti sa zabavaju, usmievaju a tesia na tento festival sportu. Miestni africania su prijemni a priatelski a zabavaju sa namiesto prace. Na stadione v Rusteburgu sa zisli stovky, mozno ticice slovakov, ktori prisli podporit slovensku reprezentaciu. Aj napriek hucaniu trub bolo pocut pokriky „Slovensko do toho!“ Kiwi fanusikovia boli sice v mensine, ale svojim priaelskym vystupovanim dali o sebe vediet. Vsetci ste urcite zapas sledovali, tak spravu o priebehu podavat nemusime. Po skonceni zapasu bola nalada v nasom stane nie prilis vesela, ale my nasim chlapcom verime a tesime sa na dalsi zapas v Bloemfonteine.
Po tomto sme sa vydali na put do Kapskeho mesta, kde pokracovala nasa poznavacka JAR. Dalsieho dna poobede nam Stolova hora ukazala, ako to vyzera, ked je na nej jej znamy „obrus“. Obcas sa nam vyhlad vyjasnil a vtedy sme mali mesto ako na dlani. Signal Hill je o cosi nizsi, tak pohlad na Green Point (novy futbalovy stadion v Cape town) sme mali cisty. V centre mesta bola tlacenica, ale cele to tu zije futbalom a znova futbalom. Usmevy a hlavne zvuky wuwuziel (trubiek, pre ktore nepocujete fanusikov na stadione) su vsadepritomne. Na namestie medzi radnicou a hradom sme sa ani nepokusali dostat. Su tam pripravene velke obrazovky a sprievodny program. My uz len na veceru a do postele. Dnes (stvrtok 17.6.) sme si uzivali krasneho a tepleho pocasia na Myse dobrej nalady, ako byvaly Mys burok nazval Hubert. Modra obloha, 20 stupnov a kopec fanusikov. V parku sme videli celu miestnu velku patku (zebra, byvolec, antilopa losia, pstros a pavian). Tucniaci su stale na mieste v Simons Town a prave vyvadzaju mlade, ktore este stale maju to ich smiesne paperie. Dobra vecera na Waterfronte nam prijemne ukoncila den. Zajtra nas caka presun do mestecka Wilderness a po ceste sme sa rozhodli pozriet, kde sa to vlastne zlievaju, alebo rozdeluju (je to vec pohladu) oceany Indicky a Atlanticky. Takze dovidenia, dopocutia a hlavne drzte palce nasim, lebo je cas na Ayobu!

tuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu!

Prave sa mi podarilo uploadovat kratke video na nasu stranku na facebook, uzite si trubenia aj vy doma. Pridali sme aj zopar fotiek (www.bubo.sk/facebook). Africana boli velmi nedockavi pred prvym zapasom a po dnesku sa to este len rozvirilo viacej. Nam sa na safari darilo (slony, hrochy, nosorozce, zebry, zirafy...) a keby sa tak aj nasim futbalistom zadarilo, tak Rustenburg zazije nevidane od nasich oslav :) Dovtedy este podaktori skocia do Botswany. Sledujte futbal, sledujte nas.

Videli ste hlavne spravy na JOJke? Slusalo nam to, co? A to este nebolo cele. Videli ste BUBO fanusikov v denniku Sport na tretej strane? Naozaj atmosfera v Juznej Afrike je nabita futbalom uz od prichodu na letisko, cez centrum mesta az po take zapadakovy ako je npr. Lydenburg. V obchodnom dome v centre Joburgu nepocujete vlastneho slova. Zasli sme na vyhliadku Top of Africa a rozhliadli sa po stadionoch, na ktorych sa bude hrat. Vyhlad uzasny, africky personal tiez. Predavacky v obchodoch namiesto prace pri pokladni trubia a tancuju a v piatok zamestnanci tych firiem, ktore nedali volno, strajkuju. Je to citit - blizi sa prvy vykop. Fanusikovia z celeho sveta sa zbiehaju vsemoznymi leteckymi spojeniami do Johannesburgu ako supi. Len Mexicanov ma oficialne priletiet 24.000 Ako ale pozname Mexicanov, urcite ich bude viac. Ukazu sa v plnej parade hned v prvom zapase s domacimi. Podla billboardov, ktore lemuju cesty Joburgu Africa is Ready! A pripraveni sme aj my - Slovaci. Nase auta su vyzdobene slovenskymi vlajkami a zastavami (dlho sme viedli diskusiu, aky je rozdiel medzi vlajkou a zastavou, ale rozhodli sme sa, ze auta sme vyzdobili oboma). Mame mavatka, rapkace, trubky a hlasivky. Vyzera to dobre. Juhoafricania takmer na kazde spatne zrkadlo svojich aut navliekli specialne "ponozky" s narodnymi farbami. Najprv sa cudujete, ze co to je, co to tam maju, teraz vsak sa my cudujeme, ak niektore auto este takto ozdobene nie je. My chceme mat tiez (preto, mile stare mamy, ustrikujte, uhackujte navlek na spatne zrkadlo so slovenskou vlajkou a poslite do BUBA) - poulicni predavaci tvrdia, ze mali aj slovenske, ale sa vypredali :) Afrika je ina, je prichystana do najmensich detailov a dali si zalezat aj na manazmente personalu. Palo napriklad vbehol na toalety a spod pisoara uniformovany upratovac s handrou a usmevom pozdravil: "Welcome to my office, sir!". Sila. Ked sme pri toaletach, tak v priletovej hale sa mozete stretnut aj napriklad aj s cestovnou kancelariou WC Travel, ktora caka na svojich klientov. Nie je WC ako WC. Na oplatku Africanov ucime spoznavat nasu zem, ukazujeme im, kde to Slovensko lezi a zapajame sa do trubenia na uliciach. Mediam dakujeme za poplasne spravy typu garantovanych prepadov a kradezi. Centrum Joburgu sme si tak vychutnali bez turistov a uzili sme si pravej odviazanej atmosfery africkeho velkomesta. V obchodnom dome sa nasej skupinke neustale (od parkovania v garazi, cez nastupenie do vytahu az po hladanie toaliet) venovali zamestnanci bezpecnostnej sluzby. Kazdy sa usmieva a my konstatujeme, ze esteze sa majstrovstva sveta nekonaju u nas... Halo, nie sme v Sowete v roku 1992! Opatrnosti nikdy a nikde nie je dost, vieme vsak co si mozeme dovolit. A dnes sme si dovolili hovadzi steak napriklad. Mnam. Zajtra si dovolime este viac! Uvidime na safari v Krugeri leva? Slovensko do toho! V utorok drzte palce, dovtedy sa nakrmime aspon otvaracim ceremonialom, ktory prave bezi... Zdravime domov z Juznej Afriky.

Ak si kupite v JAR Volkswagen, Ford, Mercedes alebo nieco od General Motors, s najvacsou pravdepodobnostou to bude vyrobene v Port Elizabeth. V tomto meste na pobrezi Indickeho oceanu sa vyrabaju prave tieto znacky. Mesto je priemyselne a patri k tym vacsim v tejto krajine na konci Afriky. Kusok od neho vsak zacina jedna z najkrajsich casti, ktoru tu mozte navstivit. Vola sa Zahradna Cesta (Garden Route), ale zahrady tu nehladajte. Je to tu nadherne zelene, mestecka a dediny su upravene a prijemne na pohlad. Zastavili sme na noc pri mestecku Plettenberg Bay a uzili si nadherneho hoteloveho komplexu, zariadeneho v africkom style. Cez den sme si vybrali nenarocnu prechadzku po plazi v Nature`s Valley, poskakali po visutych mostoch v usti rieky Storm, pozreli na sialencov, ktori skacu najvyssi bungee sveta z vysky 216m nad udolim a dorazili do mestecka Knysna na brehu zatoky. Tu sme zotrvali dve noci a uzili okolia a typickej rivierovej atmosfery. Cez Mossel Bay, kde sa nachadza slavny Postovy strom, kde si moreplavci nechavali odkazy a postu na odoslanie, sme dorazili na najjuznesi cip Afriky – Cape Agulhas alias Strelkovy mys. Mimoriadne krasny den, kedy ani na tomto vetrom oslahanom mieste sa nepohol ani listocek. Zastavili sme sa az v Hermanuse, mestecku, kde sme aj v tejto dobe videli zopar velryb. Bez lode, len tak z brehu. Treba vsak dobre pucit oci a hladat gejziry signalizujuce tieto kludne obry.
Po tomto nas cakal zaver, Cape Town. Hned sme sa rotacnou lanovkou nechali vyviezt na Stolovu horu a pozreli mesto z vtacej perspektivy. Ochutnali africke speciality a dalsi den obehali Kapsky poloostrov. Mys Dobrej Nadeje, Cape Point a tucniaky v Simon`s Town, to vsetko za pretrvavajuceho skveleho pociasia. Okrem malych chlapikov vo frakoch sme videli byvolce, antilopy losie a antilopy skakave. Safari pokracovalo, ked sme z restiky pozerali na loviaceho uskatca. Este prechadzka po pamiatkach tejto prvej zakladne v juhoafrickej oblasti, posledne nakupy a cesta domov. Teraz sedime v lietadle smer Frankfurt niekde nad Lybiou.
Bol to nadherny „vylet“, ktory nam ukazal Afriku uplne inak, ako sme si ju predstavovali z knih a dokumentov. Za dva tyzdne sme videli obrosky kus krajiny. Stalo za to, merat sem tu cestu...

Mali sme stastie a este den pred uzavretim letisk v Europe sme sa ocitli na letisku v Johannesburgu a mame tak moznost si dovolenku nerusene uzit. Kratka prehliadka mesta z vyhliadky najvyssej budovy Afriky – Top of Africa a postupny presun na okraj narodneho parku Kruger. Tu nas cakalo safari a dufali sme, ze nas tu cakaju aj atraktivne zvery. Po par minutach jazdy sme natrafili na prveho z velkej patky, nosorozca. Postupne sa nam ukazovali aj ostatne zvierata. Margeaux a Dave, nasi dvaja skveli sprievodcovia a soferi nam park priblizili a nachadzali dalsie a dalsie, nam iba zo ZOO zname potovrky. Slony, hrochy, hyeny, krokodily... mohli by sme tu popisat niekolko riadkov s ich menami. Leva, pana buse sme videli odpocivajuc pod krikmi. Ranajky aj obedy sme mali po oba dni v lodgiach v strede parku. Takto prijemne stravene dni nam ukoncila jedna z najplachejsich seliem a najmenej viditelny clen Velkej Patky, leopard. Tato cica si sedela na strome kusok pred vychodom z parku. Pekny zaver. Krajina sa zacina menit a je poznat prichadzajucu zimu, i ked teploty tomu nenasvedcuju. Stale je prijemne teplo a ani ocakavany dazd sa cez den nedostavil.
V pondelok rano sme sa rozlucili. My osmi, co sme sa rozhodli pre Madagaskar, sme sa vratili spat do Jo`burgu a dalsi den preleteli do Antananariva. Dostali sme sa az do horskej oblasti a zacina sa nam vytuzene dobrodruzstvo spojene s nahananim (rozumej „hladanim“) lemurov, primitivnych to obyvatelov lesov tohto izolovaneho ostrova.
Mala skupinka v pocte 4 kusov pokracuje smerom ku Kapskemu mestu. Prva zastavka v Dracich horach na upati kopcov, na ktorych „sedi“ kralovstvo Lesotho a hor sa do Durbanu. V totmo meste zije najvacsia indicka komunita v Afrike. Je to tu vidiet, a aj citit. Presli sme sa mestom, pozreli plaz a prace na nej a oddychli pred odletom do Port Elizabeth. Teraz sedime na letisku a cakame, kedy sa dostaneme na jedno z najkrajsich miest JAR, na Zahradnu cestu.
Cela JAR zije nastavajucimi majstrovstvami sveta vo futbale, vsade su plagaty, ludia chodia obleceni v narodnych farbach a skoro kazdy suvenir ma na sebe napis FIFA 2010. My sa im asi tiez nevyhneme.
Zdravime domov a aj nasich kamaratov na Madagaskare. Drzte sa.