Raj Ameriky. Takto sa prezentujú Americké Panenské Ostrovy. Prichádzame rýchlotrajektom z ostrova Tortola a hlavného mesta Britských Panenských Ostrovov z Road Town. Už pri nastupovaní si od nás pýtali ESTu či víza do USA a teraz po vystúpení nás rozdeľujú na dve rady, na tých čo majú pasy USA a tých čo nemajú. Naša rada cudzincov je asi štvrtinová a väčšina z nich sú rezidenti BVI (Britských Papenských Ostrovov) odkiaľ trajekt ide. Kontrola je každopádne tvrdá ako keď vstupujete do USA. “Prečo sem idete? Nasnímame Vám odtlačky vašich prstov..” No sme vonku skôr než domáci. Ubytovanie som nechcel zaisťovať vopred mám s tým na týchto malých ostrovčekoch zlé skúsenosti. Cez internet vám síce povedia áno, no v skutočnosti je všetko inak a na mieste nič nemajú, no vase peniaze sú už z karty stiahnuté atď, atď. A tak berieme v prístave s Braňom taxík a ideme do najbližšieho hotelíka hore na kopci nad mestom. Odbočíme cez nádherný cintorín, tesne sa vyhneme asi metrovej iguane a potom stúpame asfaltkou cestou, v ktorej strede rastie 30m vysoký mangovník hore nad Frenchtown a tie obrovske autá ktoré tu jazdia a majú čo robiť aby ho obišli. Áno podľa aut hneď vieme, že sme v USA. Zbytočne veľké predimenzované, zastaralé autá s obrovskou spotrebou benzínu. A všade sú hrdo vlajočky USA aj na našoim hotelíku na konci ulice. Vonkajšok je namalovaný na otanžovo, máme obrovské parkovisko, čo je záladom luxusu a vo vnútri na stenách sú výjavy zo života Ježita Krista. Izby pôsobia ako brloh ale klíma ide naplno, to áno. Našimi susedmi sú afroameričania (ako ich korektne navýzvime), dom chlapíka s dredmi pod pás strážia dvaja pitbuli. Inak sú všetci veľmi milí. Sme radi, že niečo máme. V Miami na letisku bol dnes teroristický útok – 5 mŕtvych a 8 zranených - a zrušili lety a ľudia tu ostali ešte jednu noc. Je plno. Dnes bol zároveň deň cruise ships a turisti (tisíce tlstých sgarých Amíkov) raidovali cez mesto a teraz večer o tom každý hovorí. Sme vo Frenchtowne, ktorý od polovice 18 storočia obýva francúzska komunita, ale väčšinou tu hovoria všetci španielsky. Po 10 dňoch stravovania sa v luxusných jachtárskych reštauráciach si dávame jedlo na ulici, poroiadny jerk food. Kura, rebrá, vyprážasná kukurica, zemiakova kaša a rýža s fazulami. No základom sú tie grilované veci v tom obrovskom sude a to je naozaj geniálne. Streed food ako má byť. K tomu Vigin Island beer s magovou príchuťou a Karib a výhľad na more, kde 20 m pred name pristávajú lietadlá priamo na m,orskú hľadinu –a gurmánsky zážitok je dokonaný. Naše deti odmietli jest čokoľvek zo sudu a tak ideme na hamburger, tento vyhral najlepší hamburger Amerických panenských Osdtrovoch v roku 2015 aj 2016. Čakáme kým ho pripravia asi hodinu a je to hlboký priemer, jerk food 10x lepšie. No detičky sú radi a my sme radi, že spú najedené a koniec koncov sme v USA a tak sa hamburger hodí. Je noc ale všetko je vysvietené, je evidetné, že sa nachádzame v bohatej krajine. A hrá sa basketball a baseball. Sadneme si spoločne s domácimi za chrbát pálkara a máme tak totálny prehľad o hre. Všetci rozprávajú opäť španielsky, sú slušní, nikto okrem nás nepije pivo a iba komentujú hru. Hádže sa takou veľkou žltou tenisovou loptičkou a nahadzujú zospodu. No majú dressy a je to fajn na zopakovanie si pravidiel basebalu. Aj keď toto je evidetne 8. liga. Toto píšem ráno, idem zobudiť deti, spia už 12 hodinu. Čo dávakú do tých hamburgerov? Prejdeme sa zasa tou istou trasou. Cez farebný cintorín až k veľkej bielej budove Rolexu a k dánskej pevnosti Christian (vybudovaná v r. 1680), pomenovanej podľa dánskeho kraal Christiána V. Najprv sa zastavíme na rybom trhu Gustave Qutel kde nás naučia rozoznávať červeného snappera (lutjanus) od červeného groupera ( epinephelidae). Hneď oproti je trendy bar Epernay (toto mestečko môžete s BUBO navštíviť na našich cestách do Champagne) no tu podávajú Dom Perignon 1998 aj na raňajky. Na Svätom Tomášovi sa neplatí sales tax a tak tu nájdete okrem lacného alkoholu aj “Svajčiarske mestečko” a hodinky od výmyslu sveta, mnoho obchodov s diamantami a celkovo lacné šperky. Prechádzam sa hlavným mestom Charlotte Amalie kde sa narodil pointilista Camille Pissarro a ktoré je dnes najfrekventovanejším karibským prístavom s 1.5 milionmi pasažierov ročne, ktorí vystúpia na breh. Tu na nábreží Charlotte Amalie som urobil aj túto fotografiu - s rajom Ameriky. Na obed ideme okolo nádhernej pláže na letisko a letíme na našej ceste ďalej. Prečítajte si rozsiahly blog o Karibských ostrovoch kde nájdete aj o Panenských ostrovoch viac
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
