Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Tento popis nasich poslednych dni sme si dovolili pozicat z facebookovej stranky jednej z ucastnicok tejto nasej firemnej cesty. Myslime, ze hovori za vsetko. Namibia je uzasna: Namibia a opat civilizacia. Krasne mestecko Swakopmund so stylovymi barmi (ktore vcera jeden po druhom presli nasim hodnotenim:), kde vyhlad z hoteloveho okna na Atlantik, je ako z deky na plazi, uzatvara nasu snuru. Doteraz sme boli ABSOLUTNE odrezani od sveta v RAJI. Kazdy den je ako z inej planety, je tu nadherne a ja stale neverim, ze to moze byt pravda. Dojatie s vinom pri bazene nad Fish River Canyonom, uzas v miniaturnom lietadle pri lete cez pust Namib, romantika v prekrasnej lodge uprostred narodneho parku Sossusvlei, ranajky v spolocnosti pasucich sa antilop, nekonecna radost pri plavbe za koloniou tulenov, ked pri lodi plavali delfiny a nad nou lietali obrovske pelikany... PROSTE!!!! Mne sa asi sniva! Nebudte ma prosim Vas! :)

Namíbia - poznávacie zájazdy

Od zraloka sme sa posunuli to krajne exotickej krajiny, este pred par mesiacmi som netusil ake je hlavne mesto Namibie, ale uz tusim ze sa sem vratim. Stale mi znie v hlave otazka, preco sa tak bojime ist do Afriky. Choroby? Tu nie su...Nebezpecie? Zabudnite na hollywoodsky film kde beha cernosko s kalasnikovom, poviem tu otrepanu frazu, ze sa stretavame len s pohostinymi ludmi a ich usmevy su sirsie ako tie Thajske a Kambodzske! Stale pocuvam na svojich zajazdoch ako ludia chcu vidiet nieco povodne, nedotknute, nechce sa im pozerat v skanzeme na davne kultury, pritom staci ist tak isto daleko ako napriklad do Thajska a krajina sa Vam predava sama, od neskutocnych a dalekych dun, po prijemne mestecka, kde ochutnate ustrice kde aj francuzska skupinka ochka nad cerstvostou, od hlbokych kanonov, ktore pripominaju slavny Grand Canyon, neskutocne safary, kde len tak stretnete levy, zebry, zirafy, sakaly...Namibia ma gule respektive cela Afrika a ja si davam pietiletku na dalsie cesty do Afriky. Alebo len tak stretnete Himby polonahe na cerpacej stanici ako nakupuje, dediny kde stale ziju povodnym zivotom.... Dnes Botswana a delta Okawango

Namíbia - poznávacie zájazdy

Co budete robit rano pod pieskovymi dunami? Jednu z nich si vyberiete a „vybehnete“ na nu. My, uz tradicne, si „vybiehame na najvyssiu v oblasti Sossusvlei-Big Daddy. Meria priblizne 250m od podlahy Deadvlei. Tradicny chodnik nam ale bol v tejto chvili odopriaty, nakolko pod dunou sa vytvorilo jazero. Museli sme ho obist a vystupat narocnejsou cestou. Bol to fakt zaujimavy prvovystup, ktory bol vykompenzovany pohladom z duny. Deadvlei je jedno z najkrajsich miest v Namibii. Biely podklad, cervene duny, modra obloha a cierne, 1000 rokov mrtve, suche akacie...
Kedze dnes uz neviete odhadnut pocasie kvoli globalnym zmenam, nam sa naskyta pohlad na Namibiu, ako si ju roky nepamataju ani miestni obyvatelia. Je zelena a krasne svieza. Prechod cez hory do Windhoeku bol ozvlastneny zaplavenymi, skoro nikdy netecucimi rieckami a suchymi korytami. Tentokrat boli plne vody a nase auta sa miestami zapotili. Nakoniec sme sa do Windhoeku dostali a my mame kus dobrodruzstva za sebou. Tu sa k nam pripojili dalsi stastlivci, ktori si s nami idu uzivat cestu k Viktoriinym vodopadom.
V Swakopmunde sme si obzreli miestne atrakcie od plameniakov v zatoke Walvis Bay, cez uskatce na Cape Cross az po veceru v Kuckies Pub-e, alebo restike The Tug, kde serviruju skvelu rybu.
Zo Swakopu, ako my, veci znali nazyvame toto letovisko, sme presli popod najvyssie pohorie do skameneleho lesa, kde sme sa dozvedeli, ako sa sem tieto tropicke obry dostali a kolko maju rokov. V Twyfelfontein sme sa zasa naucili citat stare krovacke mapy a kde sa asi nachadzala voda. Verili by ste, ze tito ludia pred 5000 rokmi navstevovali pobrezie, ktore sa nachadza niekolko sto kilometrov od tejto casti Namibie?
Vcera sme sa dostali do Opuwa. Mesto na okraji Kaokolandu, kde sa zdrziavaju ludia kmena Himba. Je to jeden zo zaujimavych kmenov, ktori sa rozhodol zit viac-menej povodnym sposobom zivota. Pekne zeny natrete okrou, to mozete zazit iba tu. Vecer sme este okusili nejake tie drinky v miestnom pohostinstve a druhy den sa presunuli do Etoshe. Po ceste sme si ale dali sprchu na vodopadoch Ruacana. Tieto tecu iba pocas obdobia dazdov, kym elektraren neodvedie vsetku vodu do svojich utrob. My sme mali to stastie, ze vodopady „hucali“ a my, aby sme si ich uzili a mohli zist dolu, obliekli sme si plavky a nebolo daleko k tomu, aby sme si vzali aj potapacske okuliare.
Teraz sedime v hoteli Kempinski a tesime sa na nasledujuce dva dni stravene v divocine narodneho parku Etosha hladanim levov, slonov a kadejakej inej „havede“.

Namíbia - poznávacie zájazdy

Kratko po prilete sme sa v patici vydali na Stolovu Horu, troniacu nad Kapskym Mestom. Mali sme stastie, oblaky sa rozostupili a my sme sa pokochali vyhladom. Nasi piati ceski bratia prileteli do Kapskeho Mesta o den neskor, nakolko im meskali spoje. British Airways sa o nich ale vzorne postaral a stafetu sme prebrali my v Juznej Afrike. Skratene, ale predsa, sme dodrzali program a videli sme spolu maximum. Okupali sme sa na Diazovej plazi medzi Mysom dobrej nadeje a Kapskym mysom. Ani 14 stupnova voda a obrovske vlny nas neodradili.
Touto cestou dakujeme vsetkym nemeckym turistom, ktori 14.3. isli do Namibie, ze nam nesposobili na hranici svojou pritomnostou zdrzanie pri vybavovani vstupnych formalit. Hranicu sme presli za 30min. Fish River Canyon a vecera v Quivertree Forest, kde sme ochutnali oryxa, ktoreho sme pred par hodinami sledovali v parku. Krasna a nesmierne chutna antilopa. Skrabkali ste niekedy geparda? U Paula a Ingrid mozte. Chiquita je stale priatelska a pribudli jej mali kamarati so svojou mamou, ktori po nej maju nedotklivu povahu. Jeden z nich sa vola Bubo, kedze majitelom sa pacil nazov nasej kancelarie. Dnes nas pri nasej divokej jazde po prasnych namibskych cestach prekvapil silny lejak a mnozstvo kaluzi a bahna, ktore by ste tu naozaj necakali. My cakame na rano, kedy vyrazime na navstevu piesocnych dun najsuchsej puste sveta – Namib. Nasa Ceskoslovenska federativna skupina sa tu v tejto koncine citi dobre az natolko, ze poniektori, farmarsky zalozeni clenovia, dokonca uvazuju o emigracii do Namibie-krajiny nekonecnych pastvin.

Namíbia - poznávacie zájazdy

Steak v Springboku v restauracii Tauren je asi najlepsi v JAR. Kto pozna, potvrdi. Steak zo svieckovej, alebo pizza schnitzel, nesklamete sa. Ani tentokrat sa tak nestalo. Je to uz par dni, ale stale spominame. Niektori prichadzaju do Afriky s tym, ze schudnu. Nieje tu co jest, alebo je strava nejedla. Taka je predstava o Afrike. Opak je pravdou. Vacsina z nas tu priberie. Namibia patri do Afriky, to znamena, ze sa chudnut nebude. V Keetmashoope (Quivetree Camp) nam nachystali uzasnu antilopu skakavu po domacky (chilli, paprika, bajecne korenie). Mozno bola na objednavku skolena miestnymi gepardami na Ihrisku obrov. Po presune cez okraj Kalahari strycko Wimpy pripravil kura. Pecene. Skvele. V ten den sa uz viac jest nedalo. Dnes nam vytravilo pri vystupe na dunu menom Big Daddy. 260m nad okolitym terenom a neskor sme zostupili asi 40m pod teren do Sesriem kanonu. Vecera vo Windhoeku nebola ako losos z Waterfrontu v Kapskom Meste, ale zebra na sposob stroganoff nieje na zahodenie. A Vienner schnitzel ako od maminky... Zajtra nam budu varit v Swakopmunde v restike Kuckis. Maju uzasnu polievku z morskych plodov a vedia paradne spravit steaky zo springbokov a pstrosov. Huraaa do Swakopu. Pripravte nam doma odtucnovacie pasy a rotopedy...

Namíbia - poznávacie zájazdy

Co napisat? Ze sa mame fantasticky? Ze je tu super partia? Ze mame kopec zazitkov dennodenne? Uz Kapske Mesto bolo na nas dobre. Pocasie nam vyslo, hora nam dovolila pozriet sa na mesto z vtacej perspektivy. Prve steaky v restike na plazi v Camps Bay, odkial sme mali nadherny vyhlad na fascinujuce vlny Atlantiku. Celodenny vylet na Mys Dobrej Nadeje sa viac ako vydaril. Videli sme vsetko, co sa vidiet dalo, maly pani vo frakoch stale okupuju vody a plaze mestecka Simons Town. Z Kapskeho Mesta sme sa presunuli cez Springbok (v restauracii Tauren sme vyjedli celu zasobu svieckovych steakov) do Keetmanshoop, kde sme po navsteve druheho najvacsieho kanonu sveta potrebovali Namibsky prach splachnut dobrym pivom. Pivo nemecke, krcma nemecka, len barman nevedel ani „dakujem“ po nemecky. Slnko v Quivertree Forest znovu vyslo, najrychlejsie macky maju dve mladata a Flinstonovci boli niekde na dovolenke. Tot novinky z predkalaharia. Dalsieho dna sme v Sossusvlei, mieste cervenych dun, vyslapali na kopu piesku menom Big Daddy a zostupili do Sesriem kanonu. Vo Windhoek sa k nam pridali dalsi styria ucastnici a uz sme na spolocnej ceste za zazitkami. Teraz si uzivame prijemneho pocasia v Swapokmunde, ale od zajtra uz opat nastupuje prave africke pocasie. Cakaju na nas uskatce a prechod z pustnej oblasti do savany.

Namíbia - poznávacie zájazdy

Co si predstavite, ked vam niekto povie slovo AFRIKA? Urcite v prvom rade teplo. Afrika ale moze vyzerat aj inak. Kapske mesto malo prijemnych 20 stupnov a v studenom Atlantiku sa prevalovali velryby a tucniaky. Pri vstupe na Mys Dobrej nadeje si od nas pomyselne vstupne vypytali prvy pstrosy. Damany v Quivertree forest sa po studenej noci vyhrievali na slnku a my s nimi. Hned po rajakach sme si odskocili o niekolko tisicroci naspat a zahrali s obrami ich praveku schovavacku a sutazili kto odvali najvacsi balvan. Vysledky najdete na Flinstone page. V hlavnom meste Namibie Windhoeku sme pribrali dalsiu cast nasej skupiny a velmi rychlo vymenili nahornu plosinu za Atlantik. Pust v Swakopmunde nicim nepripominala horucu Saharu a uskatce milujuce studene vody su na Pobrezi kostier naozaj doma.Trosku teplejsie, ale nie o vela, bolo na dunach Sossusvlei, kde sme vysplhali na Velkeho Tatu. Na farme Kaross sme pozorovali a boli pozorovani piatimi levmi a neskor mali prijemne popoludnie s babami kmena Himba. Vela plnych dni je za nami a vela este pred nami. Caka nas Etosha, zaujimavy Caprivi Strip, Chobe v Botswane a ceresnicka na zver na Viktorinych vodopadoch. Vo vymienani defektov sa lepsime a buducu sezonu sa hlasime na Rallye Dakar. Mimo to auta posluchaju a ubytovanie mame uzasne. Co Vy robite doma???

Namíbia - poznávacie zájazdy

Kdyz jsme vystoupili z letadla vo Windhoeku, byli jsme v soku, ze s nami necestovali zadni dalsi BUBACI. Jeste vetsi prekvapeni bylo, ze zajezd byl usporadan pro nas ctyri a velmi ocenujeme, ze BUBO usporadalo cestu pro tak malou skupinu. Kazdy den jsme zazili neco uzasneho, o cem jsme si mysleli, ze uz nemuze byt nic lepsiho a ze nas nemuze nic prekvapit, ale kazdy den nas presvedcuje o opaku. A to i diky nasemu pruvodci Martinovi.
V nemeckem Swakopmundu jsme si uzili pouste, strhujici jizdy v dunach i bez ctyrkolek, stavnatych steaku a cerstvych ryb. Lachtani se pekne valeli az jsme jim zavideli a davali nam priklad, jak stravit zbytek nasi dovolene.
Vecer jsme stravili v uzasnem prostredi pod skalami nedaleko Twyfelfontein, kde jsme druheho dne znovuobjevovali skalni malby. Pri veceri nam kuchari zazpivali prostonarodni damarske pisne a ostatni personal zatancil mistni dupak. Zkamenely les a rostlinka doktora Welvitsche byl skvely zazitek, ale mistni stopar-pruvodce Michael nas okouzlil. Priblizil nam gramatiku damarskeho jazyka a jeho kliky. Vrcholem dosavadni cesty bylo ubytovani a zazitky v Kavita Lion Lodge. Skvela je rodinna atmosfera Lodge i ranni vzajemne pozorovani se se lvi. Mimo mistnich lvu nas pozorovali dalsi dve oci neocekavane zabehle lvice z Etoshe, ktera byla mimo program. Ta nasi prochazku busi prijemne ozvlastnila. Den vyvrcholil odpoledni rallye s Queen Elizabeth do dosud bilymi malo navstevovane Himbske vesnice. Mistni devcata se na nas vyradila a vsichni jsme se dobre pobavili. Nasledky se nam dodnes nepodarilo smyt.
Dnes jsme si uzili trochu telocviku pri zdolavani temer 400 schodu jednim smerem na dno Ruacana Falls. I kdyz vodopady netecou, my jsme si zezdola prinesli na zadech vody vice nez dost. Safari nam zacalo uz po ceste, videli jsme zirafy, kudu, oryxe a dalsi obyvatele buse.
Nemeli jsme ale dost a Etosha nam ukazala sve kouzla. Den zacal uspesne. Kousek za vstupni branou nas privital nosorozec vzornym prechodem cesty par metru pred autem. Videli jsme mnoho zajimavych zvirat, ale nejvetsim zazitkem byly sloni. Rano nas prisel zkontrolovat osmi tunovy samec, ktery nam presel tesne (tim myslime opravdu tesne) kolem auta. Nedal se ani vyfotit. Martinova noha na spojce a ruka na zpatecce mohli ale zustat v klidu. Zato pri kontrole na konci dne byl sloni samec nervozni a museli jsme vyklidit pole. Druheho dne poobede safari vygradovalo. Opet zaplava slonu a ziraf, ktere byly vsude kolem. Kdyz uz to zacalo byt poklidnejsi, najdenou se objevil levhart a 10 minut nam pozoval a nakonec nam presel pres cestu pred autem. Napajdelo Gemsbokvlakte take prekvapilo. Skryti za napajedlem byli lev a lvice, kteri zde byli na namluvach a predvedli nam uplne vsecko.

Namíbia - poznávacie zájazdy

Zo skutocne africkeho Opuwa sme sa preniesli cez Ruacana Falls, ktore sice netiekli, ale sceneria je aj tak nadherna, do lodge na okraji narodneho parku Etosha. Cestou sme porobili fotky dediniek, baobabov a rybariek, ktore sa uspokoja aj s jednou belickou. Rano zacal nas velky den. Prva vodna jama, a nic. Jedna antilopa losia, Peter videl slony (inak nikto iny) a nejake tie sakaly. Neskor sa na planach a v busi postupne pridavali antilopy, dalsie zebry, konecne slony a tak podobne. Este pred obedom sme zazili uzasne super pohlady na leoparda a nosorozca. Poobede nas ohurovali dalsie slony a na zaver pri jednej vodnej jame naraz slony, nosorozec a levy. Cestou na lodge nas vyprevadzali zirafy na vsetky sposoby. Videli sme asi vsetky, ktore v parku ziju. Uz sa tesime na zajtra.

Namíbia - poznávacie zájazdy

O Kapskom Meste sa vseobecne hovori, ze popri Sydney, Vancouveri a Riu patri k najkrajsim mestam sveta. Aj my sa k tomuto nazoru musime priklonit. Mesto sme si od prveho okamziku uzivali. Stolova Hora na zaciatok, prehliadka mesta a na veceru skvela restika, volsky chvost a hudobnici z Konga. Dalsi den nas cakal Mys Dobrej Nadeje. Videli sme vsetko zive, co sa tu vyskytuje. Od horskej zebry, byvolca, cez paviany az po korytnacku. Mys sa nam ukazal, ale v podobe, v akej ho nasiel Bartolomeo Dias. Pomenoval ho vtedy Mys Burok. Teraz tu sice nic nezurilo, ale hmla bola hmatatelna. Presunuli sme sa do mestecka, ktore okupuju tucniaky. Kedysi tu miestni s nimi mali problemy, ale teraz su od mesta oddeleni a Vy si tak mozete vychutnat tieto potvorky na ich vlastnej plazi. Posledny den sme stravili prechadzkou po meste a nakupom suvenirov. Poobedny presun do mesta Springbok bol prijemny. Krajina sa menila. Nakupili sme pomarance, susene ovocie a rooibos priamo z farmy v Citrus Valley a prespali u Annie. Velmi prijemna cottage, kde sme sa citili ako doma a Emma sa pri ranajkach citila ako na Vianoce. Pred obedom sme sa dostali na Namibsku hranicu, hladko ju zdolali a zastavili sa na okraji druheho najhlbsieho kanona sveta – Fish River Canyon. Pomotali sme sa po okraji a dostali sa k mestecku Keetmanshoop v blizkosti Kalahari. Rana tu su uchvatne. Vychod slnka v „lese“ z aloe dychotoma, krmenie a mucenie gepardov v podobe hladkania a skrabkania a prechadzka po ihrisku obrov. Ako to ti obri takto dokazali naskladat?
V nedelu bol dolezity den. Dostali sme prvy defekt. Uprostred nicoty. Za 9min Jirka s Martinom, za nasej vyraznej pomoci (fotili sme a kybicovali, lebo by to trvalo dlhsie), kola vymenili a my sme sa dostali do lodge na okraji znamej puste Namib. Naozaj stylova noc a uzasna vecera, kde neostali neochutnane stavnate steaky, ktore behaju okolo. Springbok, gemsbok, kudu, alebo zebra... Deň na to sme si uzili cervenej, pustnej krasy, nafotili 45-ku, vystverali sa na Big Papa, vliezli do Mrtveho udolia a spravili obrazky najfotografovanejsieho stromu Namibie. Vecer sme stravili vo Windhoeku, kde nam nemecka restauracia dala ochutnat riadny snicel. Presun do Swakopmundu, kde smer vyzdvihli kolegov, ktori si vybrali skratenu verziu, vecera v Kuckis pube a priprava na dalsi den. Skoro rano sa polovica rozhodla ist pozriet do puste s Tommym. To je chlapik, co sa v pusti naozaj vyzna. Prekazila nam to pustna burka. Odchod bol az poobede. Nakoniec sme ale videli chameleona, ktoremu sa nechcelo zrat, gekona, ktory po 20 sekundach na slnku umrie (tento ale na slnku nebol), jastericu, ktora sa za 2 sekundy zahrabe do piesku a vretenicu, ktora nechava elegantnu stopu v piesku za sebou. Cast z nas, co nesla, si vybrala jazdu na stvorkolkach po dunach. Uzasny zazitok v neuveritelnej krajine. Ked ste na pusti sami, mate skvely pocit. Este vecera v najvychytenejsej restike, kde sa bookuje minimalne mesiac dopredu. Dnes sme sa cez koloniu uskatcov na Cape Cross dostali do Damaralandu, miesto obyvane zaujimavymi kmenmi Damarov, Hererov a ich pribuznymi. Pozreli sme si umelecke rytiny Sanov stare mozno aj 6000 rokov, skamenely les stary mozno aj 280 milionov rokov. Tento stvrtok bol opat dolezity den. Dalsi defekt, ale tento krat rekordny cas 8 minut. Zastavili sme sa na noclah v lodge, kde sa zapodievaju ochranou prirody a venuju sa zachrane levov a podobnych seliem z Etoshe. Rano sme tychto 3 rocnych drobcekov nafotili z minimalnej vzdialenosti z bezpecneho ukrytu. Presunuli sme sa do mesta Opuwo v Kaokolande. Navstivili baby kmena Himba, Emma s Jirkom si nechali zmalovat ksichty po vzore domacich a utratili sme zopar EUR na presenty pre Vas doma. Teraz sedime na veceri v najlepsom hoteli siroko-daleko a tesime na nasledujuce dni, kedy nas caka cast safari. Majte sa doma dobre, my sa mame vyborne.

Namíbia - poznávacie zájazdy