Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Rano na cervenych dunach je jedinecne. Sice Ivanovi chybali kelviny, ale aj tak Deadvlei zanechalo nieco v kazdom z nas. Po absolvovani tejto casti Namibskej puste sme sli vyzdvihnut dalsich clenov tejto vypravy, ktori sa pridali vo Windhoeku. Odtial sme sa spolocne v dvoch autach presunuli pri nadhernom, purpurovom, zapade slnka do Swakopmundu, mestecka, kde sa bez problemov odhovorite nemecky a date si viennerschnitzel velky ako...velky. Vylet do puste, kde nam Tommy ukazal zivot na dunach, bol horuci, ale poucny. Fotoaparaty cvakali a karty ledva stihali, ked chameleon lovil nejaky hmyz. Vlado zasa zo seba dostal hlasku. Na margo Jankovej oskretej hlavy povedal, ze uz to ma dobre, ked si to „olupal ako kubansky pomaranc“. V Swakope sme si dali miestnu lahodku, kabeljou. Na Cape Cross sme si doplnili zbierku cuchovych vnemov o „vonu“ uskatcov. Tito plazovi povalaci boli uzasni. Uz len tym, ze ich bolo okolo 30.000 na jednom mieste. Od Atlantiku sme sa pobrali do vnutrozemia a prespali pod najvyssim vrchom Namibie. A tam sda to stalo. Konecne nejaka tragedia v podobe defektu. Vsetko islo doteraz moc hladko. Uzili sme si bazena, skveleho piva s ladom a rano sa trosku prizreli povodnym obyvatelom na malby. Tieto su stare cca 6000 rokov. Potom sme skontrolovali, ci skamenely les je este stale skamenely. Je. Len Welvitscia mirabilis je stale zelena aj napriek jej veku. Kavita Lion Lodge. Miesto, kde je skvele ubytovanie, strava a starostlivost a navrch maju krasne levy. Venuju sa ochrane tychto maciek a prajeme im, aby sa im nadalej darilo. Poobede sme navstivili Kaokolandsky kmen Himba. Baby chodia hore bez a natieraju sa hlinkou a chlapi chodia s dobytkom, takze su vlastne neviditelni. Travia vonku na pastve aj dva tyzdne. Teraz sedime v lodge s vyhliadkou na krajinu a je nam hej. Dovi.

Ako sa mate na Slovensku? Je Vam zima? Tu v JAR a v Namibii je uzasne leto, so vsetkym, co k tomu patri. Slnecne okuliare, opalovacie kremy, plaze ako v Riu (skoro) a krajina, ktora sa kazdu chvilu meni. Co viac cakat od dovolenky? Napriklad vyborne jedlo, viac ako pekne Kapske mesto, Mys Burok alias Mys Dobrej nadeje a azuro, ktore nam praje zatial celu cestu. Vykupali sme sa na Copacabane Kapskeho mesta (plaze stvrte Clifton), pozreli centrum mesta a uzili Namaqualandu a cestu do Namibskeho Keetmashoopu so zastavkou pri druhom najlbsom kanone sveta (Fish River Canyon). V lodge sme rano uzili kokerboomy (chcete vediet, co to je? Pridite) za slnkavychodu, potrapili styri gepardy (tri viacmenej divoke a jednu viacmenej ochocenu slecnu) a vymyslali teorie ako sa na seba naukladali kamene na Ihrisku Obrov. Teraz si uzivame v lodge pri najvyssich dunach sveta, pri narodnom parku Naukluft a znamom udoli Sossusvlei. Zajtra niektore z nich zdolame a pozrieme si Deadvlei s jeho akaciami a fotogenickym pozadim.
Je nam tu vyborne, len Ivan na margo porovnania Juhoamerickej expedicie (uz vymyslame dalsiu cestu) a slnka, ubytovania a musiek, ktore otravuju asi iba jeho vyslovil vetu „Na expediciu do Juznej Ameriky? Ledva prezivame komfort“. Napokon ale povedal, ze co viac vlastne chceme, mame bazeny, perfektne vychladene pivo, usmievave majitelky lodgii, klimatizovane auto a skvele cesty, kde sa je na co pozerat. Nic nam nechyba a je nam hej.
Ako Vam je na Slovensku...?

MYS DOBREJ NADEJE,POHODA,VINKO,KAPSKY DOKTOR/BUBACI SA MAZNAJU S GEPARDOM CHIQUITOu/ZDOLAVAME ELIM/JAZDIME NA DUNACH NAMIBU/BUBACI ADOPTUJU LEVOV/ZAUJMAVY SVET HIMBOV
To by boli asi nazvy nasich prispevkov, keby som sa dostal k internetu pravidelne. Tak podme na to. Zvitavame sa na letisku v Kapskom meste. Prve mile
prekvapenie. Po niekolkych mesiacoch sa stretavaju ucastnici zajazdu "Cesta okolo sveta" Zuzka to cely cas tajila a vyslo jej to! Nic netusiaci Maros s Miskou takmer padli zo
stoliciek, ked sa k nim letistnou halou blizila Zuzka. Hned sme si vsetci padli do oka a v pocte 5 kusov zacali objavovat JAR. Stolova hora, Kapske mesto, Waterfront, Mys Dobrej
Nadeje a majestatny Cape Point. Kolonia tarbavych tucniakov a pieskovy peeling, ktory sme dostali. Velryby v Atlantiku nam mavali plutvami. Mame este jeden pribeh so
zmurkajucimi velrybami,ale o tom az doma:o) Spime v hoteli Ritz, nedaleko noveho futbaloveho stadiona Green Point. Misku napada zaujmava slovna hracka pri tom ako na Waterfronte
stretavame stvoricu Slovakov."Peto, ked sa Ta bude niekto pytat kde byvame, tak povedz ze v Ritzi (Ritz - citaj Ric) :o) Jednu noc to s Ritzom otriasalo, ked sa Kapsky doktor
rozhodol ukazat svoju silu. Tak fukalo, ze sme niektori ani nespali. Bol to zazitok. Rano bol pri bazene spadnuty murik, tak sme rozmyslali, ci to Kapsky doktor, alebo ci si bol
Maros zaplavat :o) Cele Kapsko si obohacujeme Chapmans Peak drive, uzasna pobrezna cesta, navstevou najstarsej vinice v JAR a perfektnym oceanariom na Waterfronte.
Cestu do Namibie nam spestruje uzasna priroda, zelene aleje citrusovnikov, Rooibosove polia, pohorie Cederberg. Hranicu prechadzame ako keby tam ani nebola az sa ocitame v
krajine zazrakov, kde rano, ked sa zobudite tak idete do lesa, kde rastu krasne aloe dichotoma stromy, kde sa po ranajkach idete maznat s gepardom a pri odchode sa zastavite tam,
kde sa pred vami hravali obry. Neskutocne navalane skaly v ktorych kazdy podla vlastnej predstavivosti hlada jednotlive obrazce.
Nadherna cesta do Sossusvlei - to je tam, kde je Namib hadam najkrajsi. Perfektne ubytko na sposob filmu s levicou Elzou. Rano vyrazame skoro na duny - hladni. Niekto nam ukradol
ranajky :o) Nam to az tak nevadi, aspon sme mali dovod ist tri krat za den do krcmy pri vchode do puste:o) Stverame sa na Elim. Jedinu dunu, ktora ma meno. Narocny vystup,
stupajuca teplota, z jednej strany hory, z druhej pust, steklive slniecko a absolutne ticho - je to neuveritelne, ale vysli sme vsetci. Naspat si to skracujeme kolmym zostupom
z duny...piesok uz mal dobrych 60-70 stupnov. Zisli sme rychlo :o) Pokracujeme dalej - ciel samotny Sossusvlei, resp.slepe udolie. Miesto, kam sa dostanete iba autom so 4x4.
Auto by aj bolo, ale nebolo sofera. Tak nam miestny sefe dava kluce od auta, ze ved nech si jedno zoberieme a ideme sami. Netreba nam hovorit dva krat. Nasadame ideme. Ciel biela
solna planina s vyschnutymi stromami obklopena cervenym pieskom majestatnych dun. Uzasne miesto, potom co odchadzaju turisti tam ostavame sami a uzivame si. Den zakonceny
vychladenym vinkom na terase nasich izieb. Je nam skvele!
Po dunach Namibu sa cez pestrofarebny multi kulti Windhoek, kde celkom komplikovane vyzdvihujeme dalsich dvoch ucastnikov zajazdu Esty a Mira presuvame do nemeckeho Swakopmundu.
Mesto, ktore ma svoj smrnc, z jednej strany studeny Atlantik z druhej strany horuca pust. Davame si oddych. Niekto sa ide vyblaznit na stvorkolky, ini na trojhodinovu prechadzku
po pobrezi. Maros sa hadze do studenych vln Atlantiku. Domaci neveriacky krutia hlavou. Proste si to uzivame.
Ide sa dalej. Krizovy mys a kolonia uskatcov. Vysvetlime si rozdiel medzi uskatcom a tulenom a pozorujeme tychto miestami az 300 kilovych uskriekanych nemotornikov. Prichadza
oibdobie parenia, takze mame moznost sledovat aj vela teritorialnych bitiek. Spime v pohori Branberg s najv.vrchom Namibie Koenigspitze. Srdce byvaleho horolezca Magdusky to
nenechava chladne a tak sa ma pyta, ci sa to da vyliezt. Da, ale treba na to 3 dni a tolko ich tu nemame. Mimochodom, spominal som, ze po ceste sme sa zastavili na druhom
najvacsom kanone sveta Fish river? Absolutne ticho, ziadna turisticka tlacenica ako na Grand Canyon. Parada.
Kavita lodge - velka farma susediaca s Etoshou. Kapitola sama o sebe. Majitelia sa tu rozhodli skoncovat s farmarcenim a zalozit nadaciu pre zachranu levov. Viete, ze lev je
druhe najohrozenejsie zviera planety? A tu sa to snazia zmenit. Lev v Afrike nie je v ziadnom pripade majestatny kral zvierat ako v nasich mysliach. Domorodci ho maju za skodcu.
Zabijaka dobytku a ludi. Tu v Kavite sa snazia zmenit myslenie ludi a naucit ich zit s levom. Zanieteny Franko, ktory pre levy zije nas berie na ranne randevouz s jeho milacikmi.
Tisko ich sledujeme spoza plotu. Do oka nam padaju dva mlade levy Thimba a Shavula. Zuzka, Miska a Maros si ich adoptovali. Za prispevok ich zabezpecia svetlejsiu buducnost a
urcite tym aj prispievaju na nadaciu venujucej sa zachrane tohoto uslachtileho tvora. S krasnymi pocitmi odchadzame smer Opuwo. Mesto, tak africke ako sa len da. Skladame sa na
darcek pre Himby, ideme im nakupit do obchodu potraviny a navstevujeme Himba dedinu. Tu vidime ako ziju, vysvetlujeme si ich spolocensky zivot, pouzivanie okrovej farby a preco im v 11
rokoch ritualne vyrazaju styri spodne zuby...
Ostatne sme stravili dva dni v Etoshi na safari, ale o tom uz v dalsom prispevku :o)

Pestrejsie sa neda! Tolko druhov krajin pocas jednej cesty. Zacali sme zelenymi planami, kde sa to hemzilo springbokmi a armadou asi 40 pstrosov. Armadou doslovne, pretoze masirovali v zastupe :o) Pokracujeme dalej, krajina sa meni na zlto-hnedu savanu s horami po okrajoch. Na Kuiseb Pass a Gaub Pass nam maticka Zem ukazuje svoju historiu. Je krasne vidiet vyvrasnenie zeme, ako “bublala” lava, ako sa miesali horniny. V jednom z udoli sme zisli dole do vyschnuteho riecista, nasli si chladok zeleneho stromu a naobedovali sa. Romantika na nezaplatenie. Pokracujeme dalej, krajina sa opat meni na vyprahlu sivu mesacnu krajinu az kym sa nedostavame opat do pobrezneho Namibu. Pust, ako si ju predstavuje kazdy. Pohyblive duny, vietor presypa piesok cez cestu, v dialke vidno Atlantik a nas ciel – plameniaky vo Walvis Bay. Appropo Walvis Bay a jeho nemecky naprotivok Swakopmund. Jednine mesta na zapadnom pobrezi…obklopene nehostinnymi dunami Nambiskej puste. Az tu chapeme, preco tato nadherna krajina bola kolonizovana az na konci 19 storocia. Ked kolonialne mocnosti zakotvili tu na zapadnom pobrezi a rozprestierala sa pred nimi nic len pust, veru sa im nechcelo opustat ich lode. Mame za sebou uzasny den. Diverzita Namibie nam ucarovala. Najlepsie to hadam vystihla Lydka: “clovek si v tom aute na desat minut zdriemne a zobudi sa v inom svete”
Dnes uz sme v nemeckom Swakopmunde. Mesto, ktore Nemeca risa vybudovala z nudze, pretoze Walvis Bay bol obsadeny Britmi. Ma vsak smrnc. Mate pocit, ze ste naozaj v Nemecku. Prizmurite jedno oko a zda sa Vam o Divokom zapade.

Vyrazili sme rano. Jedna z najstarsich a najsuchsich pusti sveta. 20mm zrazok rocne. Majestatna. Potykali sme si s nou a dali jej vediet z akeho cesta sme mieseni. Vystverali sme sa na par dun, cerveny piesok sa diamantovo trblietal. Domov hadov, jasteric, chrobakov, skarabeov, ale aj springbokov a priamorozcov. Tritisic rocna mrtva akacia, asi najfotografovanejsi strom Namibie, o kusok dalej “vianocny”stromcek ovesany hniezdami pletiarok. Duna 45, ta najznamejsia zo vsetkych. My na nu nejdeme, je pre beznych turistov :o) Presadame do 4x4 a hor sa do Deathvlei, mrtveho udolia. Biela plan s mrtvymi kmenmi stromov obkolesena cervenymi dunami k tomu modra obloha. Pohladenie na oko, raj pre fotografa.
Nase auta si to zenu po ceste medzi tristometrovymi dunami, vzduch pred nami sa “teteli”. Da sa to vobec opisat? Viete si to realne predstavit? Uzasne zazitky, len sa pytame, ci sme stale na tej istej planete!

Este pred par dnami Strieborny srsen a Bili andele (mena nasich aut) presli zelenym severom Juhoafrickej republiky, oblastou Cederberg. Tu vonu citrusovych stromov, resp.kvetov pomarancovnika si zapamatame navzdy. Prechadzame hranicou Namibie, carimarifuk, zelena je prec. Prisla pustatina. Krasna pustatina. Auta, ktore stretavame pocas celeho dna sa daju spocitat na prstoch ruk. Iny svet. Les tristorocnych aloe dichotoma, krajinka pomenovana "ihrisko obrov", kde nechapate, kto tie skaliska takto naukladal. Radi sa maznate s gepardami? My ano! Piknikovy obed na druhom najvacsom kanone sveta? Aj to mate v Namibii. Krajina sa tu meni naozaj kazdu chvilu. Dnesny den v Namibe bol ceresnickovy. A take nas este cakaju! Zajtra opustame nase stylove kamenne bungalowy ala Flinstonovci a vyrazame na dva dni do civilizacie v podobe nemeckeho mestecka Swakopmund...sledujte nas, my sa zase ozveme!

Ahoj zo Swakopmundu, mileho maleho nemeckeho mestecka v Namibii, na pobrezi Atlantiku. Odkedy sme sa naposledy ozvali z Kapskeho mesta, sme stihli prejst 2500 km neustale sa meniacou krajinou. Malokto v nasich zemepisnych koncinach ma nejaku predstavu o Namibii. Pust Namib, po ktorej tato krajina pri prechode k nezavislosti dostala meno je len jednou z jej tvari. Druhy najvacsi kanon na svete (ten prvy je samozrejme Grand Canyon v Arizone) sa nachadza prave tu. Pozorovat zapad slnka vo Fish River Canyone je magicke. Rovnako ako cervene duny v udoli Sossusvlei. Aj ked sa nam velmi nechcelo vstavat o pol piatej rano na vychod slnka, stalo to za to! Nasli sme si svoju majestatnu dunu a vychutnali sme si uplne sami. Rovnako ako den predtym Fish River Canyon. Pomaly si na to, ze je tu podstatne menej turistov ako v Juznej Afrike zaciname zvykat. Dnes doobeda sme si boli zajazdit na stvorkolkach na dunach puste Namib pri Swakopmunde, len pust a nasich 10 stvorkoliek. Nadhera. Zajtra rano sa vydavame dalej na sever, navstivit koloniu uskatcov, ktori sa usadili na mieste, kde sa prvykrat vylodili Portugalci tu v juznej Afrike. Tisice uskatcov sa tu spokojne vyvaluju a krochkaju a nic ine im k stastiu nechyba. Nas zajtra cakaju aj busmenske rytiny Twyffelfontein v rozpalenom busi, Skamenely les. A potom safari, safari, safari v narodnom parku Etosha. Nielen nasi klienti, ale ani ja sa uz nemozem dockat, safari je vzdy krasne dobrodruzstvo, ktore sa oplati si zopakovat.

Hlasime sa z Namibie. Z cervenej puste ktora sa tu stretava priamo zo studenym Atlantikom. Swakopmund je povestny svojim hmlistym a nevludnym pocasim, my tu vsak mame krasne slnecno, ze sa nam ani dalej nechce. Zajtra nas vsak caka dobrodruzna cesta Damaralandom a to si nenechame ujst. Pozajtra Etosha a jedno z najklepsich africkych safari! Kto by odolal ten by lutoval. Ozveme sa z Botswany. Hakuna matata!

Taaak a sme takmer v Etoshi, Narodny park s velkym NP :) Dva dni safari na jednom z najcarovnejsich miest nasej planety. A to som este nespomenul ze vcera sme navstivili tiez jedno z takych miest. Kaokoland - domovinu kmena Himba. Fakt neopisatelny zazitok navstivit tychto ludi a rozpravat s nimi zoci voci. Su to dokonali prirodni ludia od ktorych sa je hodne co ucit. Pastieri zijuci este dnes akoby v dobe kamennej aj napriek civilizacii ktora ich priamo obklopuje. Urcite poznate tie fotografie peknych tvaari ovesanych sperkami z prirody, s vlasmi v hrubych dredoch a to cele natrete okrovo cervenou farbou. Tak to su oni, kmen Himba ktorych sposob zivota nas skutocne oslovil. Teraz sa uz nevieme dockat Etoshe s bohatou africkou faunou. Pozdravujeme doma!

patri medzi najsuchsie krajiny sveta, no dnesok sme stravili vynimocne pod mrakom. Swakopmund a Walvis Bay - memecke a anglicke kolonialne mestecka tesne vedla seba a dookola iba pust. 300 dni v roku tu moze byt hmlisto ale dazda sa nedockate. Je to jedinecne miesto kde more namibskeho piesku priamo hranici s morom atlantickej slanej vody :) . Dnes sme brazdili tieto nekonecne duny na quadbikoch (stvorkolkach), stihli sme navstivit aj najvacsiu koloniu uskatcov afroaustralskych - sledujuc masu 80tich tisicov zvierat sme pochopili suslovie "hlava na hlave" :)
Zajtra nas uz caka Damaraland, slniecko, sympaticke domorode kmene a prasne cesty, na ktorych len raz za cas niekoho stretneme. Bude to dobrodruzstvo v pravom slova zmysle...