Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Pán Navrátil, vedeli ste, že ste Slovák najčastejšie navštevujúci Turkménsko? Neviem či sa mám smiať alebo plakať, keď dostávam svoje piate víza do toho čarovne morbídneho sveta.

Mal som to šťastie, že som túto krajinu zažil počas života jej neobmedzeného vládcu Turkmenbašiho, po jeho smrti a teraz. Niekedy sa o nej hovorí aj ako o Severnej Kórei Strednej Ázie. Hranica medzi Turkménskom a Uzbekistanom v púšti Karakum vyzerá vskutku exoticky. Musíte prejsť pešo cez územie nikoho a v diaľke vidíte malú unimobunku s vlajkou. Colníka sa pýtam, či je všetko tak ako sa píše v novinách, časopisoch a zisťujem, že nikto nepreháňal. Turkménsko je neuveriteľná krajina, ktorú mohlo ešte pred piatimi rokmi zažiť na vlastnej koži len 300 turistov. Všetkých ich snímala štátna televízia, aby svojim občanom zdokumentovala rozvoj turistického ruchu.

Dvadsať dolárový nájom
Hneď po prekročení exotických hraníc smerujeme na benzínovú pumpu a tu začínajú naše zážitky. Po natankovaní prichádza za mnou sprievodca, že mu je veľmi ľúto, ale budem musieť zaplatiť zvýšenú cenu benzínu pre turistov. Pripravujem si stodolárovky a pýtam sa, koľko budem ma vyjde 185 litrov benzínu. Štyri a pol dolára. Čo? Neverím im ešte hodnú chvíľu. Šofér sa ma pýta, koľko stojí u nás. Niečo cez jedno euro za liter, odpovedám. Šofér zastaví autobus, ide si zafajčiť a po chvíli mi prenesie malý kanister benzínu. Nech si ho zoberiem, keď je u nás tak draho.
Absurdné? Kdeže! Dozvedáme sa, že obyvatelia majú plyn, elektriku a školstvo zadarmo. Náš sprievodca sa však sťažuje na nehorázne telefónne účty. Chudák, musí platiť 5 dolárov ročne. K tomu všetkému, ešte prednedávnom mali nájomne 10 dolárov, teraz sa im vraj zvýšilo na 20 dolárov. Na rok. Priemerný Turkmén zarobí mesačne okolo sto dolárov. Keď si zoberiete, čo všetko má zadarmo, tak to nie je málo. Celá krajina je vlastne jedno veľké plynové ložisko, a tak sa štát rozhodol pumpovať bohatstvo z neho okrem megalomanských projektov aj do svojich ľudí.

Mramorová rozprávka
Vstupujeme do hlavného mesta Turkmenistanu. Máme za sebou Taškent, Biškek, Almaty, kde má návštevník má pocit, že sovietski plánovači sa poriadne vyriadili a betón bol ich najväčším kamarátom. Typicky šedé mesto očakávam aj od tejto metropoly. Po prekročení hlavnej mestskej brány si však neveriacky pretieram oči. Kde som to? Je toto možne? Boli ste v Dubaji alebo v iných krajinách perzského zálivu? Žasli ste nad krásou mramoru, ocele a umu ľudských rúk? Zabudnite na ne! Aschabad, hlavné mesto Turkménska, je stokrát krajšie, veľkolepejšie. Síce sa neťahá do výšky ako Dubaj, ale čo sa týka pocitu luxusu a čistoty, Dubaj sa má čo učiť.
Široké bulváre obklopujú budovy z čistého talianskeho mramoru, námestie sú plné zelene, všade veľkolepé fontány a sochy. Pripadám si ako Alenka v krajine zázrakov. Máme namierené do štvrtej najväčšej mešity na svete, kde je pochovaný otec všetkých Turkménov, Turkmenbaši. Mešita pre dvadsaťtisíc veriacich z čistého talianskeho mramoru. Žiadna imitácia. Keď sa dotknete mramoru, cítite, ako spieva a aký je hladký. Už ste videli verejné toalety pre dvadsaťtisíc pútnikov? Každá toaleta, pisoár, umývadlo, schody, proste všetko je z čistého talianskeho mramoru. Na peniazoch tu záležalo zjavne najmenej!


Sľub pred sochou vládcu
Už pri mešite sme si museli zvyknúť na prívlastky ako najväčší, najkrajší, najrozsiahlejší, no v Ašchabade nájdete aj bábkové divadlo pre desaťtisíc návštevníkov, najväčšiu fontánu a asi najviac zlatých sôch Turkmenbašiho. Nie pozláteného. Takmer na každom námestí, ulici a pred vládnou budovou je podobizeň bývalého prezidenta. Raz hľadí do neznáma, raz sedí, inde rozmýšľa. Hoci sa nám pri tých absurdných pózach derú do úst posmešky, miestna sprievodkyňa si ho váži. ,,Bol diktátor, ale mali sme kopec vecí,“ hovorí a ukazuje na jeden z najbizarnejších pomníkov, ktorý stvárňuje zlatého Turkmenbašiho na vrchole vyše tridsaťmetrového pomníka, ako sa otáča za slnkom. „My veríme, že slnko sa otáča za Turkmenbašim.“
Raz si otec Turkménov zmyslel, že každý svadobčan musí zložiť manželský sľub pred jeho zlatou sochou. Každý, bez rozdielu. Potom premenoval dni v týždni aj mesiace podľa seba a svojej rodiny. Hádajte, ako sa volal prvý mesiac v roku predtým ako súčasný prezident vrátil mesiacom ich pôvodné názvy? Samozrejme, Turkmenbaši. Vodca postavil pre svoj päťmiliónový národ aj zdravotný chodník. Aspoň raz ročne musel každý obyvateľ prejsť takmer dvadsaťkilometrový úsek v 30-stupňových teplotách. Jedinou výnimkou bol otec národa, ktorý sledoval svoje ovečky z helikoptéry. Keď raz na chodník vošli, nesmeli z neho totiž zísť.

Zákaz fajčenia a hotel pre seba
Keď pán prezident, ktorý sa v roku 1991 vyhlásil za doživotného vládcu, dostal infarkt, lekári mu povedali, že to má z cigariet. Vzápätí zakázal obyvateľstvu v mestách fajčiť. Ak si teda chcú zabafkať, musia ísť mimo. Za tabuľkou s názvom mesta nájdete obyvateľov, ako ťahajú jednu za druhou. Aj my sme pred vstupom do mesta Mary na chvíľu zastavili. Kým si šofér a sprievodca plnili svoje vysmädnuté pľúca nikotínom, rozprávali mi o kolónii pre tučniaky, ktorú chcel Tukmenbaši v hlavnom meste postaviť. V púštnej krajine, kde teplota v lete vystúpi až na vražedných 56 stupňov!
Videli ste už múzeum pšenice? Na vrchole múzea je desaťmetrový zlatý klas. Historické múzeum má veľkosť nového Slovenského národného divadla. I keď sa v ňom dozviete len to, že celý svet pochádza z Turkménska. Náš hotel je na hlavnej triede, i keď som cestou doň napočítal cez 35 mramorových ubytovacích kapacít. Len neviem kto v nich býva. Odpoveď dostávam na recepcii, kde mi je oznámené, že konkrétne v mojom hoteli som sám a za tridsať minút odídu aj zamestnanci. Hotel len a len pre seba! Prechádzam sa po voľných izbách, kuchyni a nechápem!

Namiesto biblie Ruhnama
Aby toho nebolo dosť, bývalý prezident Turkmenbaši napísal veľké dielo. Ruhnamu. Už vyšiel aj druhý zväzok. Čo to je? Kniha, ktorá hovorí o tom, ako vzniklo Turkménsko a pojednáva o živote a diele otca národa. Skvost natoľko vzácny, že ho ešte donedávna museli všetci Turkménci ovládať naspamäť a v roku 2005 ju dokonca vystrelili z Bajkonuru do vesmíru. Keď Turkménci robili vodičské skúšky, ani tak nezáležalo na tom, či vedia šoférovať, hlavne, aby bez chyby citovali pasáže z Ruhnamy. Kniha bola preložená do všetkých jazykov sveta a má svoj pomník. Pomník v tvare knihy, ktorý sa každý deň otvára a plechový hlas prednesie časť božských slov. Turkmenbaši je aj tri roky po smrti všade. Na bankovkách, v televízii, na uliciach, v mysliach ľudí. Miestni vedia, že bol blázon, čistý blázon, ale dal im niečo, čo iné národy nemajú. Úžasný sociálny systém.

Kaviár a rozprávky
Turkménsko má nielen morbídne zlaté sochy, ale aj zaujímavosti, ktoré mu závidí celý svet. Napríklad koberce. Pred piatimi rokmi som si kúpil jeden za 250 amerických dolárov. Na Slovensku mi ho ocenili na takmer 750-tisíc korún. Kde bývam vám nepoviem, ale prezradím, že tieto koberce patria medzi viac cenené ako tie perzské. Sú vlnené a všetky sú ručne tkané. Odkedy do krajiny začalo prúdiť viac turistov, ich cena išla mierne hore. Alebo pravý kaviár. Zabudnite na ten, čo sa predáva u nás. V Turkménsku je ten najkvalitnejší a za babku. Takmer štvrť kila za päť dolárov. Tento kaviár je z belugy, ktorá je chránená a je zakázané ju do Európy dovážať. Tam sa je na kilá a zapíja vodkou. Hádajte, ako sa volá? Turkmnebaši.
V strede krajiny sa nachádza historický skvost. Merv, v ktorom vznikli rozprávky Tisíc a jednej noci, kde Šeherezáda rozprávala príbeh za príbehom. Žiadne ploty, žiadne zátarasy, na ploche 100 kilometrov štvorcových sa môžete pohybovať bez obmedzení. Raz som odtiaľ priniesol domov kúsok črepiny. Keď som ho ukázal archeológom, nosili ju ako svätosť oltárnu a pýtali sa, kde som to ukradol. Nikde. Také veci sa tam voľne povaľujú.
Miestny trh je jeden z mála, ktorý prežil stáročia. Videl som trhy v Kasgare, Sanaa či Damasku, ale toto je exotika nad exotikou. Hlavne zvierací trh. Organizácia na ochranu zvierat by bila na poplach. Videli ste nakladať ťavu žeriavom alebo dávať kozy do úložného priestoru starej lady? Na trhu dostanete všetko od výmyslu sveta. Skúšal som zjednať ťavu. Začali sme na 350 USD a skončili na 52 dolároch. Obchodník mi ako bonus prihodil mladú ťavu a dve kozy. Nevedel pochopiť, prečo by bol problém dostať to zviera na Slovensko. Ale prečo by som ju ťahal k nám? Veď v Turkménsku je najviac voľne žijúcich tiav na svete. A večer je zakázané jazdiť po diaľniciach, lebo zatiaľ nevymysleli, ako im všetkým dať reflexnú vestu...

Turkmenistan - poznávacie zájazdy

Nasa skupina 9 klientov a sprievodkyna, historicka Mgr. Kamila Presnajderova presli zakliatu krajinu Turkmenistan. Do Severnej Kórei Strednej Ázie ako Turkmenistan prezyvaju kvoli nejasnym zakonom pri vydavani vstupnych viz, vstupila nasa skupina v nedelu o 8:42 nasho casu. Presli tuto krajiny zo severu na juh. Skupina sa vyjadrila, ze Uzbekistan je ovela krajsi co je aj pravda, ale my v BUBO sme velmi radi ze sa skupina do Turkmenistanu opat dostala. Sme opat jediny v SR aj CR. Teraz sa vsetci nachadzaju v Mashade, nasvatejsom meste siítov. Urcite sa ozvu z Iránu.

Turkmenistan - poznávacie zájazdy

Tady lze jenom kroutit hlavou. Takhle divnou zemi hned tak nenajdete. Všechno nadirigované shora, ale satelity maí prostí lidé otočené mimo republiku. Ashgabad se nyní rozrůstá rychle a má kam. Poušt tady mají pořádnou. Všude zlaté sochy bývalého vládce - Turkmenbašík jako děťátko v náruči matky, na soše zeměkoule, kterou nese býk, Turkmenbašík stojící, otáčející se nebo jenom busta, dále zobrazený na každé bankovce i minci. Jeho následovník si zřejmě neví rady, jak se jeho kultu osobnosti rychle zbavit a přitom neriskovat. A tak se zatím nechává malovat na portréty. Až to všechno uvidíte, dojde Vám, že je to jenom hra, taková propaganda a lidé si myslí své. Stalinistické průvodkyně ani za 17 let nic nepochopily. Žijí si ve svém světě, který pro ně zůstal nezměněný. Nebo si to alespoň namlouvají. Nejraději by viděly Turkmenistán stále jako kolonii Ruska. V Ashgabadu je napodobenina Disney Landu, ale on je vlastně celý Turkmenitsán Disney Land. Za pár let bych tam jel znovu a porovnal si změny.

Turkmenistan - poznávacie zájazdy

I ked 21.12.2006 zomrel velky vodca vsetkych turkmenov Turkmenbasi, jeho duch vladne vsade. Respektive jeho zlate a pozlatene sochy, sucasny prezident akokeby sa bal jeho odkazu a napriek slubom o odstraneni sediaceho, rozmyslajuceho, zehnajuceho zlateho turkmenbasiho (ani domaci neviedia kolko ma soch). 90 percent krajiny pokryva pust ale bohatsvo z ropy a plynu dokazalo pretvorit hlavne mesto na mensi dubaj(tu jiri povedal ze dubaj sa moze ucit). Nikto mi nechcel verit po prekroceni cez hranice ze hlavne mesto Aschabad je plne mramoru. Dedina vyzera ako po hode granatu, cesty neupravene.... Ale hlavne mesto... Pomniky, fontany, zahrady to vsetko plne mramoru, talianskeho mramoru. Sam najvyssi si dal postavit 4. najvacsiu mesitu na svete kde je aj pochovany. Napisal spiritualne dielo Ruhnama, ktora hovori o kulture, historii a zivote turkmenov a kazdy ju musi vediet naspamat. Uz som volakedy pisal ze domaci maju plyn, vodu, telefon, doparvu zadarmo ale co nas sokovalo bola nasa sprievodkyna,rodena ruska(ti boli zatlaceni do kuta za zivota najvyssieho) a zacala nas presvedciat ze v roku 1968 21. augusta nas prisla oslobodit priatelska sovietska armada a ze mame byt radi za to odvazne rozhodnutie Brezneva. Po naznaku ze mame iny nazor zacala ze co si myslime ze ked zomrelo vo vojne 20 miliona rusov ze si budeme robit co chceme. Ze som mlady a neviem o tej dobe nic ona to vie(nikdy nevitiahla pati z turkmenska) a ze sme pod vplyvom zapadnej propagandy. To vraj teraz ked je medvedev spolu s putinom.... V tej krajine nas nezmrazil len kult osobnosti na sposob Kim Cong Ila ale aj sprievodkyna. Uff

Turkmenistan - poznávacie zájazdy

...Tak tolko sme dnes namerali na slnku o 11.00 hodine v hlavnom meste Tukmenistanu. Cele mesto je nanovo postavene a vyzera ako Potemkinova dedina. Njaviac nas dojala socha zlateho maleho Turkmenbasiho na pomniku velkeho zemetrasania. Televizia ukazuje do zblbnutia jeho velke budovatelske ciele. Toto treba vidiet.

Turkmenistan - poznávacie zájazdy

Aschabad-mesto lasky je najmodernejsie mesto na svete v strede nehostinej puste, postavene z ropy a plynu. Vyskove budovy, sochy Tukmenbasiho zo zlata... Nas hotel mal byt povodne 3 hviezdickovy, ale obsadila ho vlada a presunula nas do najluxusnejsieho hotela v meste, odkial vidime na prezidentske sidlo, ktore je zakazane fotit a pozvali nas na veceru a podaval sa Jeseter. Kym sme sem vobec dosli, nasa sprievodkyna nam porozpravala neuveritelne veci o socialnom systeme. Za 100 stvorcovych metrov sa plati rocne najomne 3.5 dolara a to som sa vobec nezmylil. Vsetko je vyslovene zadarmo. Doprava pre miestnych za 10 halierov, taxik v ramci mesta za 15 halierov, zdravotnictvo zadarmo. Dnes sme nacerpali 85 litrovu nadrz benzina za 2.5 dolara. To vsetko maju miestni z ropy a plynu, ktore im stat dava vyslovene zadarmo. Dostat sa sem je vsak tazke a rocne navstivi tuto krajinu menej turistov ako Severnu Koreu. Z Tukmenistanu pochadzaju najlepsie koberce a uz sme ich nakupili za lacny peniaz... U nas stoja 5 krat tolko, najlepsie kone a ich narodny kon pocas sovietskej ery povyhraval vsetky najdolezitejsie zavody na svete a potom bol poslany Chruscovom ako dar anglickej kralovnej. Staroveke miesta ako Merv su neskutocne a kazdy zasol... Turkmenistan nadchol kazdeho po vsetkych strankach a to sme este neboli vsade. Tesime sa ako male deti. Ozveme sa


Turkmenistan - poznávacie zájazdy

Hranica ako z ineho sveta, velka byrokracia ale miestni sa usmievaju stale, akoby sa nic vazne nestalo. Ved ich krajinu rocne spozna skoro 500 turistov. Preto sa tu citime ako exoti, obyvatelia na nas ukazuju prstom. Byvame v centre mesta s vyhladom na zlateho Tukmenbasiho. Svojmu obyvatelstvu dokonca zakazal aj fajcit na uliciach, kedze on si skazil zdravie a nechce, aby ostatni trpeli za rovnaku nerozvaznost. Vsade sa na nas usmieva. Z okien z namesti, z bankoviek... Dokonca namiesto biblie mame na izbe jeho velkodielo, ktore vlastnorucne napisal a kazdy ho musi ovladat naspamat. Chces studovat? Dostat vodicak? Nauc sa, co hovori otec vsetkych Turkmenov. Pust Karakum mala dnes len 58 stupnov a my tam zajtra ideme objavovat Merv. Tesime sa :) Vas verny prispievatel Tukmenbasi... Uz som zblbol aj ja z toho vymyvania mozgov

Turkmenistan - poznávacie zájazdy

Aschabad je mestom lasky. Je to mesta velkeho prezidenta Turkmenbasiho. Jemu vlastne patri cely stat. Pre nas nepochopitelne.
Slovaci su v Turkmenistane znami. Cely den s nami chodila turkmenska televizia a filmovala nas. Sme prvou skupinou a preto velmi exoticki. Mali sme viacero interview, ktore prelozia do 7 jazykov {anglicky, rusky, nemecky, arabsky, turkmensky, francurzsky, farsi} a budu pustat vo svojej televizii v hlavnom programe. Vy toto neuveritelne divadlo mozete vidiet na BUBO Bale. Benzin tu stoji 1 liter 39 halierov, elektrika, plyn su zadarmo. Telefon stoji 1 dolar na mesiac. Dni v tyzdni a mesiace prezident premenoval. April po svojej matke. Je toho vela co Vam budeme rozpravat... Zajtra ohromny zazitok na Tolkutchka bazare a precbod cez pohorie Koped Dag. Sledujte nase kroky!

Turkmenistan - poznávacie zájazdy

Historicky pozdrav z Turkmenistanu. Sme prvou skupinou zo Slovenska a Ciech, ktora prechadza tuto pustnu krajinu po roku 1989.
Cely dnesny den sme stravili v Merve {UNESCO}, ktory bol hlavnym mestom velkej Seldzuckej rise {po Bagdade} a v danej dobe jednym z najkrajsich miest na svete s populaciou, kt bola 250x vacsia ako vtedajsia Bratislava. Spolu ide o 5 miest polozenych v tejto oaze na ploche 100km2.Presli sme vsetky staroveke mesta.
Basnici, vedci, krasne chramy. Islam, zoroastrianizmus a najzapadnejsi budhisticky chram vo vtedajsom svete. Tu rozpravala Sherezeda svoje rozpravky a tu zil Aladin. Boli sme tu uplne samy, tak ako si pamatam Palmyru v roku 1995. Ziadny ale absolutne ziaden iny turista. Ohromny zazitok.
Vsetci Vas pozdravuju a dnes sme na Vas naozaj vela mysleli.

Turkmenistan - poznávacie zájazdy