Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

V rukach drzime 100 000 000 000 000 bankovku cize 100 trilionov...Co som si za to mohol kupit v case Mugabeho? Takmer nic, len chleba, ale mozno na dalsi den by som uz potreboval dve bankovky, mame v rukach 50 milard, 100 milionov ale dnes je to cisty suvenir a aspon miestny ich predavaju ako dokonaly suvenir pre cudzincov a ako Kamila povedala aspon takto zarobili na svojej super hyber a co ja viem co este inflacii. Dnes uz cela krajina plati dolarmi...Ale to co robi Zimbabwe atraktivnou destinaciou su zname viktorine vodopady. Mozete o nic pocut, videt dokumenty ale ked sa blizite uz par kilometrov vidite obrovsky vodny mrak a pocujte strasny hrmot. A v v tomto obdobi preteka tolko vody ze ani raft sa neda uskutocnit na tejto 4. najvacsej rieke afriky. Zavidim panovi Livingstonovi ked ich objavil ako prvy europan, ked vidite to ooobrovske mnozstvo vody ako pada z vyse 100 metrovej vysky. Ta afrika stale prekvapuje a pozitivne. Vcera ste urcite pozerali finale ligy majstrov, ale pozerat v miestnom pube, kde ste ako biely clovek past na oko a po skonceni na nefalsovanej africkej diskoteke... Africanovi staci dat daku strunu, bubienok a zahra vam neskutocne, rytmus maju v sebe... Len este ideme pozriet vodopady zo Zambie, varj maju byt o nieco krajsie, ved uvidime:)

Zimbabwe - poznávacie zájazdy

Tak aby ste vedeli, netancuje sa len na Kube. Zije to aj tu v Zimbabwe. Pri skvelej veceri nam miestni chalani zahrali na marimba – lokalnej obdobe xylofonu. Dali sme klasicke slovenske tanecky na prave africke rytmy, a Luc, nas Madagaskarsky Slovak dal aj „skoroodzemok“ domaci len cumeli. Predtym sme ale zazili zopar veci, o ktorych Vam musime dat vediet. Takeee safari ste este nevideli. V Etoshi udajne zije 350 levov. My sme videli 10%, co na rozlohu 23.000km stvorcovych je fantasticke. 6 nosorozcov, leopard, „miliony“ ziraf a „miliony“ zebier nam brali dych.
Konecne sa Anke splnil africky sen a spali sme v niecom, co pripominalo historiu. Stara farma z cias osidlovania tejto casti kontinentu prerobena na jednoduche, ale uzasne ubytovanie nas dostalo. Presun cez Caprivi Strip nam spestril pobyt na ostrove rieky Kwando. Samotny prichod je zazitkom. Po odstaveni aut nasadnete so svojou batozinou na lod a plavite sa pomedzi rakosie a papyrus k ostrovu, kde Vas sam majitel srdecne privita. Je na nom vidiet, ze to tu miluje. V noci namiesto aut pocujete hrochy a namiesto poulicneho osvetlenia vidite Juzny kriz.
V Botswanskom Kasane nase bajecne zazitky len pokracovali. Safari z lode na rieke Chobe a gycovy zapad slnka je len cast toho, co budeme popisovat az doma. Rano sme pokracovali v safari z brehu a stovky slonov nam ukazali, ako sa spravne vyvalat v bahne, aby nas neominali kadejake parazity.
Zimbabwe. Krajina, kam sa nasinec len-tak nevyberie, ale my sme tu a mame sa tu kralovsky. Vyborne jedlo, prijemni ludia a hlavne vodopady bohyne Nyami-Nyami. Livingstonove Viktoriine vodopady. Nevieme sa po dnesnom dni rozhodnut, ci su krajsie z tejto strany, alebo zo strany Zambie, kazdopadne zavaha kazdy, kto sem nepride a nezaije to na vlastnej kozi. Pohlad z Dangerous point, mierne bojovanie s pavianmi o batohy, alebo kupanie sa v bazeniku na okraji samotnych vodopadov. Nespomenuli sme este bungee, prelet vrtulnikom, rafting a dalsie moznosti, ktore toto miesto poskytuje. My ideme do toho, kedze sme sem prisli s heslom „Intenzivnejsie zazitky“. Doteraz ich bolo dost, ale nasa cesta este nekonci. Mame este par dni. Potom usa uz uvidime doma, v Europe.

Zimbabwe - poznávacie zájazdy

Z Etoshe, parku ktory nam vela ukazal, sme v noci dorazili do Roy`s Camp-u. Miesto, na ktorom sa esteticky „vyzurili“ majitelia. Uzasne dekorativne doriesene ubytovanie, ktore sa tazko da popisat. Musite si to sami zazit. Ani skrina, ktora ma dvere z vlniteho plechu Vam tu nepripada nevchodna a nevkusna. Skor to obdivujete. Mesto Rundu lezi na brehu rieky Okawango, ktora tvori najvacsiu vnutrozemsku deltu na Zemi. Na jednej strane Namibia, na druhej Angola. Ludia sa tu prevazaju na lodkach mokuro (vytesane z jedneho kusu kmena stromu mopane) z jednej krajiny do druhej. Samozrejme ze ani my sme si to nenechali ujst a previezli sa na tychto vratkych plavidlach po namibskej strane rieky, dufajuc, ze krokodily uz su po ranajkach. Vecer sme stravili v prijemnej lodge, kde nam celu noc rozpravali do uska africke pribehy hrochy, krmiace sa pod nasimi oknami. Velmi rychlo sme zdolali Botswansku hranicu a cakal nas dalsi vyborny zazitok. Plavba clnom po rieke Chobe, pritoku Zambezi. Plavili sme sa narodnym parkom a pozorovali obyvatel tejto nadherne zelenej krajiny. Zvierata ziju na ostrovoch ale aj na brehu suchej casti parku, odkial sa prichadzaju k vode napit. Hrochy, krokodily, varany, mnozstvo vtakov a slonov. To je Chobe. Druhy den sme v tomto raji pokracovali na safari z auta po susi. Mnozstva ziraf, impal a byvolov su zarazajuce. Na zaver sme videli velku cast slonov, ktore v tomto parku ziju. Teraz sme na Viktoriinych Vodopadoch a uzivame sa zasluzeneho oddychu. Domov sa nam vobec nechce...

Zimbabwe - poznávacie zájazdy

Dalsi den v Etoshi sa nam vydaril. Hned rano sme si zasli k napajadlu Ngobib, kde sme videli slony s nosorozcom a s levmi. Privitali nas dve velke stada slonov, ktore rozohnali levy, ktore sa snazili napit z napajadla. Postavala tam jedna sebevrazedna impala, ktora namiesto uteku tie levy pozorovala zo vzdialenosti cca 30metrov. Zastavili sme sa na obrovskej plani a hladali dalsie zvery pri napajadlach. Mali sme stastie a videli sme vsetko co sa dalo a znova sa nam ukazal jeden leopard. Nasledujuci den nas cakal presun cez mestecko Grootfontein, pri ktorom je najvacsi znamy meteorit na Zemi, do Rundu na brehu rieky Okawango. Tam sme sa par minut previezli na „trajektoch“, ktore vozia ludi z Namibie do Angoly a spat. Tieto lode su pre 3-4 ludi a su vydlabane z jedneho kusa dreva. Su vratke, ale kupodivu sa nikto z nas nevykupal. Posledny den v Namibii sme stravili transferom do Botswanskeho mestecka Kasane na okraji NP Chobe. Tu sme mali moznost si pozriet zivot v parku z lode pred zapadom slnka. Ohurilo nas mnozstvo a rozlicnost zvierat, ktore tu na rieke Chobe ziju. Od slonov, ktorych tu je viac ako 50.000, cez byvoly, hrochy, krokodily, zirafy a antilopy po varany a mnozstvo vtakov. Gycovy zapad slnka ukoncil tento den. Rano nas nalozili do auta a zobrali do parku k rieke, tentokrat z brehu. Pocas 6 hodin safari sme mali moznost vidiet vsetko, co v parku zije, okrem levov. Stada slonov sme odhadovali na stovky kusov. Navecer sme sa prepracovali hranicou do Zimbabwe a zakempovali v lodge v mestecku Victoria Falls, na brehu rieky Zambezi. Vymysleli sme si tu nejake aktivity a nakupy a trosku si odpocinieme po tejto nasej ceste Juznou Afrikou. Zajtra, v nedelu, sadneme do velkeho kovoveho vtaka smerom do Johanesburgu a odtial do krajiny nasho povodu. Majte sa dobre a do skoreho videnia.

Zimbabwe - poznávacie zájazdy

Ruacana je meno vodopadov, ktore nie vzdy ukazu svoju pravu tvar. Teraz, na konci obdobia dazdov, sa cez ne vali obrovske mnozstvo vody. Trosku sme zmokli, podaktori z nas na cvilu dali svoje udy na Angolsku stranu a po ceste opravili dalsi defekt. Este jedna noc a potom dvojdnove safari v NP Etosha. Prvy den sa zacal vyborne. Vsade same antilopy a zebry. Znenazdania sa spomedzi pruzkovanych tiel vynoril krasny levi samec, ktori pomaly presiel popri nas a nikoho a nic si nevsimal. Postupne sme nachadzali ostatnich obyvatelov parku a k veceru sme mali odfotene asi vsetky zirafy z Etoshe. Nikoho uz „neazaujimali“, ale skoro vzdy sme sa zastavili a znovu fotili. Druhy den vyzeral velmi podobne, a v podvecer sa nam podarilo najst aj stado slonov a nejakych slonich samotarov. Z Etoshe sme si to namierili okolo najvacsieho meteoritu na Zemi k rieke Okawango. Tato, ako mnohe ine v regione bola tiez rozvodnena a do nasej lodge nas museli prepravit na clnoch. Vylet po vode sa vydaril a Ivan mal najvacsiu radost, ked sa mohol poprechadzat po pevnej zemi Angolskej. Nachvilku sme sa zastavili na tejto strane brehu a neoficialne navstivili dalsiu africku krajinu. Az gycovy zapad slnka nad riekou a skvela vecera s programom nam sprijemnili vecer. Skoro rano sme sa dali na presun cez Caprivi Strip, uzky pas Namibie, vklineny medzi Angolu, Zambiu, Zimbabwe a Botswanu. 550Km dlhy a na niektorich miestach iba 15km siroky pas je domovom pre velku cast populacie Namibie. Typicke slamenne obydlia nam navodili inu africku africku atmosferu, aku sme mali doteraz. Cez hranice sme sa dostali bez problemov, len nas cesky spolucestujuci sprvu nedostal viza na botswanskej hranici, ale aj toto sme nakoniec vyriesili a mohli ist nahanat slony do botswanskeho narodneho parku Chobe. Tych sme, ci uz podvecer na safari z rieky, alebo druhy den rano z terenneho vozu videli neurekom. Chobe nam ich ukazalo stovky. Bolo to pomaly horsie ako v Etoshi so zirafami. Na zaver nas ale drzalo pri vode stado, ktore sa prislo kupat a jeden mlady sloni zurvalec, ktory behal dokola, vsetkych, aj svoju rodinu, zastrasoval, kopal do rastlin, vtakov a nakoniec aj do krokodila. Po obede nas cakala zaverecna pozemna cast a tou bol 100km presun do Zimbabwe. Zmokli sme na Victoriinych vodopadoch ako sa patri. Vsade je velke mnozstvo vody a rieky su viac ako plne. Aj bohyna Nyami-Nyami poslala dolu korytom rieky Zambezi navaly vody. Vcera sme sa odfotili pri soche Dr.Holuba, velkeho cestovatela ceskeho povodu a navstivili vodopady aj z druhej, Zambijskej strany. Dnes sa venujeme nakupom, lebo na, ostalo podozrivo vela penazi a tu sa naozaj daju nakupit pekne presenty za velmi prijatelne ceny. Zajtra sa uz rozlucime s „Afrikou snov a skutocnosti“ a preletime domov, do zjarnievajucej sa Europy.

Zimbabwe - poznávacie zájazdy

mily peto, mame to za sebou ...bolo to faaaaakt uzasne, musim povedat, ze toto vic falls raftovanie treba zazit :))) ... boli sme nakoniec vsetci ...v dvoch clnoch... ten nas to ustal na vsetkych perejach i na osemnastke :) wow ... narazili sme do vodnej steny, cln sa s nami zavrel ako konzerva, chvilkova strata orientacie, body to body, soul to soul ... ale ta radost a hrdost, ked sme tu perej s nazvom koniec sveta zdolali bez strat bola neskutocnaaa ...a dodam uz len, ze moje padlo zlomene, nahradne padlo ohnute ....ale bolo to superskvele, skvely adrenalin, pozdravujeme vsetci 7 ucastnici zajazdu, este raz dakujeme a prajeme stastne cesty a navraty

Zimbabwe - poznávacie zájazdy

Tak ktory Narodny park je krajsi? Niekomu sa viac pacila savanovita rozsiahla Etosha v Namibii, inemu zase mokre lesnate Chobe v Botswane. Zacali sme vsak v Etoshi, NP park velky ako Belgicko. Etosha sa s nami dlho zahravala a nechcela nam ukazat svoje zvieracie dary. Zacalo to vsetko ako vzdy - miliony antilop, nespocentne vela elegantnych ziraf, mame stastie na nosorozce, hyeny. Vidime sikovneho sakala ako lovi vtaky pri vodnej nadrzi. Sme prekvapeni, ze vidime len dva slony za cely den. Kde su? Ideme sa na to vyspat do naseho 5* hotela Kempinski iba par metrov od brany do Etoshe. Na druhy den mame jasny ciel. Macky a nejake tie slony. Vyberame sa do odlahlejsiej casti parku a ostavame stat pri jednej z vodnych nadrzi. Cakame a prichadzaju...obrovske slony, ktorym sa zaziadalo kupela. Je ich tak 6-7 a jeden z nich na nas skaredo zazera...davame si pozor, noha na spojke, kluc v zapalovani, pripraveni na spontanny utek. Sledujeme slonov ako sa kupu a sme stastni. Krasa pozorovat ich. Rozhodli sme sa opustit toto divadlo, ked v tom cestou od vodnej nadrze nam ide oproti dalsich 20-25 slonov. Vratane malych baby slonicat. To si predsa nenechame ujst. Mlade slony vyvadzaju vo vode a hraju sa. Super. Ostavaju nam uz len macky. Brazdime Etoshou, levy a leopard sa nam vsak schovavaju. Ked uz sme to zabalili a oznamil som Bubakom, ze je na case ist, pretoze nam zatvoria brany parku, vsetci posmutneli. Zenieme si to uz znacne nad limitom povolenej rychlosti v parku, len aby nas tu nezavreli. A prislo vykupenie. V makkom svetle zapadajuceho slnka si to vychadzkovym tempom zenie cez cestu lev. Statny samec, nadherny kus s obrovskou hrivou vedla ktoreho ostatne levy musia vyzerat ako macky domace. Obzera sa kam sa zvali a pozuje nam. Perfeknty zazitok - zlaty klinec safari v Etoshi. Do Chobe nam chybal uz len leopard a byvol. Chobe je vodnate, tecie tadeto rieka Chobe a tak sme vedeli, ze byvol nie je problem. Su ich tu stada. Leoparda sme nenasli, avsak vynahradili nam to hadam stovky slonov, ktore sme tu videli. Vcera sme robili safari z lode. Plavili sme sa medzi hrochmi a krokodilmi a pozorovali zivot zvierat na brehoch rieky. Uzasna zalezitost. To vam potvrdi kazdy! A ten zapad nad Chobe? Pravy africky gyc! Uzivame si plnymi duskami. Dnes uz sme v krajine, kde je sa plati vsetkymi menami okrej tej domacej. Zimbabwe. Viktorine vodopady v tom najlepsom sate. Ani vela vody, ani malo.Tak akurat na to, aby ste zistili, zo znamena "Dym ktory hrmi" a aj tak si spravili krasne fotky. Mame za sebou uzasnu Afriku so vsetkym, co k tomu patri. Zajtra nas caka posledny den, ktory stravime dobrovolnymi aktivitami. Mame ako keby volno. Lenze to neviete aka sme my aktivna skupina! Vsetci idu na vylet do Zambie, vsetci idu raftovat rieku Zambezi, kde sa Rafting pise s velkym R a dava sa za neho vykricnik. Vsetci si idu po rafte oddychnut na vyhliadkovu lod spojenu zo zapadom slnka nad hornym tokom rieky Zambezi. Pivko, vinko, obcerstvenie a pohoda. No a niektorym nestaci ani to a nahlasili sa na vyhliadkovy let vrtulnikom ponad Viktoriine vodopady. Mili moji, toto bude genialny zaver jedneho genialneho zajazdu. Teste sa na rozpravania zazitkov a pozeranie fotografii. Afrika to u nas na plnej ciare vyhrala!

Zimbabwe - poznávacie zájazdy

Po spolocnom vzhliadnuti “Dymu, ktory hrmi”, cize Viktorinych vodopadov sa nam v ramci volneho dna skupina rozdelila na vyznavacov adrenalinu a navstevnikov susednej Zambie. My, ktori sme boli v Zambii v mestecku Livingstone si mozeme povedat, ze nielenze sme Viktorine vodopady videli, ale sme po nich aj chodili! Pohlad na tuto vodnatu krasavicu zo Zambie stoji naozaj za to. Adrenalinova skupinka po skoro zlaneni na dno kanonu uz vzhladom na fyzicke sily prestala mat chut na rafting. Vsetko sa ale zmenilo s prichodom prvej pereje a zacali sme si to naozaj riadne uzivat. Automaticka pracka spolu so Svokrou (ludove nazvy pereji podobne ako Zrut kamionov, alebo Sudny den) z nas dostali aj posledne zvysky sil. Po zdolani 21 pereji, ktore sa vo svete raftingu povazuju za top zalezitost nas ale cakal este zaverecny pesi vystup zo dna kanonu o dlzke 200 metrov, takmer kolmo hore.
Dnes nas caka este rozluckova vecera spojena s africkymi taneckami a folklorom, zajtra nasadame do okridlenych plechovych tatosov smer Europa.
Lucime sa s krasnou Afrikou pribehom Davida Livingstona, ktory vo svojom testamente uviedol. “Ak zomriem, chcem aby moje telo bolo prevezene do Skotska, ale srdce patri Afrike!” A tak je pochovane pod stromom v malej dedinke v Zambii. Dovolujeme si tvrdit, ze aj kusok nasho srdca tu ostava a to si Afrika naozaj zasluzi!. Dovidenia…


Zimbabwe - poznávacie zájazdy

Zaver nasho cestovania juhom Afriky vrcholi na Victoria Falls v Zimbabwe. Prisli sme sem po vydarenom safari v narodnom parku Chobe, z Botswany, kde sme rano jazdili na safari autach po parku, poobede sa plavili lodickou po rieke Chobe, z ktorej chodia zvierata pit. Pre toto Chobe milujem.
Zimbabwe je smutnou krajinou, ide od desiatich k nule neskutocnou rychlostou. V krajine, ktora bola kedysi obilnicou juznej Afriky, dnes regaly v obchodoch zivaju prazdnotou. Dostanete kupit len alkohol a cigarety, pretoze tie domaci moc nekupuju. Z hladiska politickeho nie je pre Europana (z pohladu EU) sem cestovat, takze sem z roka na rok prichadza menej a menej turistov, infrastruktura upada a ti co sem pridu zistuju, ze tu poriadna infrastruktura velmi nie je, tak svojim znamym odporucia cestovat radsej niekam inam...zacarovany kruh. V kazdom pripade, neprist sem na vodopady by bola velka skoda. Prechadzali sme sa v dazdovom pralesiku, ktory je tu zeleny celorocne vdaka oparu, ktory stupa z vodopadov takmer sami. Uz sme si na tento pocit v Afrike zvykli, ze tu mozte mat takuto krasu na pohlad sami pre seba. 4 chlapi sa odhodlali z mosta, ktory oddeluje Zimbabwe a Zambiu, z vysky 111 metrov skocit druhy najvyssi bungee jump na svete. Adrenalin sme mali vsak zvyseny vsetci, co sme s nimi na tom moste stali a pozorovali. Ale tym adrenalinove dobrodruzstva nekoncia. Vcera sa nasa skupina rozdelila na dva tabory - letcov (rozumej tych, co si isli vodopady pozriet z helikoptery) a plavcov (ti ktori si chut rieky Zambezi chceli vyskusat sami). Ja som sa pridala k skupinke na najtazsi komercny whitewater rafting na svete. Po uvodnom briefingu sme si pekne krasne zobrali vesty, helmy a padla a zostupili do kanona rieky Zambezi naucit sa plavit na rafte. Nuz, nas sprievodca sa volal Titanic, takze sme uz od zaciatku mohli tusit, ako asi dopadneme... :) Na prvej "zahrievacej" polovici raftu sa z clna dostalo len par plavcov, voda v rieke mala perfektnu teplotu na plavanie :) Ked sme z raftov na pereji c.9 = Komercna samovrazda vyliezli, aby sme ju obisli po suchu (je to stupen 6 = neraftovatelne, do tejto kategorie spadaju aj vodopady!), tak niektori z nas spekulovali nad tym, ze by sa to predsa len dalo zist...cisto teoreticky :)
No po obede, ked sme sa dostali cez Pozieracku kamionov k 3 skaredym sestram (perej c. 12), tak si na nas druha skareda sestra pekne pochutila. Plavali sme v Zambezi vsetci. A potom na Surprise Surprise opat este raz. Zopakovali sme si to aj na pereji c18 Oblivion, ale to sme si uz vedeli pekne uzit. V kazdom pripade, ako povedal Rasto, bola to "najblaznivejsia vec, ktoru v zivote urobil". Kto nevyskusa, neuveri!!!!
Dnes sa chystame na skok do susednej krajiny - Zambie, pozriet sa na bustu Emila Holuba, ktory ako prvy kartograf nakreslil mapu Viktoriinych vodopadov a potom hura na nakupy drevenych sosiek, masiek, zvierat a co ja viem coho este ineho. Zajtra to bude sice problem zbalit, ale v nedelu sa objavime doma!

Zimbabwe - poznávacie zájazdy

"Mosi-oa-Tunia" takto sa tieto neskutocne vodopady volali davno predtym nez ich v novembri roku 1855 objavil misionar a cestovatel David Livingston. V jazyku kmena Mokololo to v preklade znamena "Dym, ktory hrmi" a ked sa k nim priblizujeme, uz dialky s tymto nazvom jednohlasne suhlasime. Neskutocne mnozstvo vody valiace sa do obrovskej trhliny, cca 1700m sirokej a 100 m hlbokej. Potom sa tieto nesputane vody rieky Zambezi valia uz len desiatky metrov sirokym kanonom a tam sa ich bubaci pokusaju skrotit na gumennom rafte :) Jeden z najvyhladavanejsich raftingov sveta a niektory z nas si to opat skusili. To opat dokazuje ze niesme ziadne becka (hoci 2 becka v nazve mame : ).
Este jeden vecer nad vodpadmi (tento krat na lodke plnej alkoholu) a zajtra uz letime smer severna plogula. Spomienok bude neurekom, bola to dlha a krasna cesta..


Zimbabwe - poznávacie zájazdy