Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Ruacana je meno vodopadov, ktore nie vzdy ukazu svoju pravu tvar. Teraz, na konci obdobia dazdov, sa cez ne vali obrovske mnozstvo vody. Trosku sme zmokli, podaktori z nas na cvilu dali svoje udy na Angolsku stranu a po ceste opravili dalsi defekt. Este jedna noc a potom dvojdnove safari v NP Etosha. Prvy den sa zacal vyborne. Vsade same antilopy a zebry. Znenazdania sa spomedzi pruzkovanych tiel vynoril krasny levi samec, ktori pomaly presiel popri nas a nikoho a nic si nevsimal. Postupne sme nachadzali ostatnich obyvatelov parku a k veceru sme mali odfotene asi vsetky zirafy z Etoshe. Nikoho uz „neazaujimali“, ale skoro vzdy sme sa zastavili a znovu fotili. Druhy den vyzeral velmi podobne, a v podvecer sa nam podarilo najst aj stado slonov a nejakych slonich samotarov. Z Etoshe sme si to namierili okolo najvacsieho meteoritu na Zemi k rieke Okawango. Tato, ako mnohe ine v regione bola tiez rozvodnena a do nasej lodge nas museli prepravit na clnoch. Vylet po vode sa vydaril a Ivan mal najvacsiu radost, ked sa mohol poprechadzat po pevnej zemi Angolskej. Nachvilku sme sa zastavili na tejto strane brehu a neoficialne navstivili dalsiu africku krajinu. Az gycovy zapad slnka nad riekou a skvela vecera s programom nam sprijemnili vecer. Skoro rano sme sa dali na presun cez Caprivi Strip, uzky pas Namibie, vklineny medzi Angolu, Zambiu, Zimbabwe a Botswanu. 550Km dlhy a na niektorich miestach iba 15km siroky pas je domovom pre velku cast populacie Namibie. Typicke slamenne obydlia nam navodili inu africku africku atmosferu, aku sme mali doteraz. Cez hranice sme sa dostali bez problemov, len nas cesky spolucestujuci sprvu nedostal viza na botswanskej hranici, ale aj toto sme nakoniec vyriesili a mohli ist nahanat slony do botswanskeho narodneho parku Chobe. Tych sme, ci uz podvecer na safari z rieky, alebo druhy den rano z terenneho vozu videli neurekom. Chobe nam ich ukazalo stovky. Bolo to pomaly horsie ako v Etoshi so zirafami. Na zaver nas ale drzalo pri vode stado, ktore sa prislo kupat a jeden mlady sloni zurvalec, ktory behal dokola, vsetkych, aj svoju rodinu, zastrasoval, kopal do rastlin, vtakov a nakoniec aj do krokodila. Po obede nas cakala zaverecna pozemna cast a tou bol 100km presun do Zimbabwe. Zmokli sme na Victoriinych vodopadoch ako sa patri. Vsade je velke mnozstvo vody a rieky su viac ako plne. Aj bohyna Nyami-Nyami poslala dolu korytom rieky Zambezi navaly vody. Vcera sme sa odfotili pri soche Dr.Holuba, velkeho cestovatela ceskeho povodu a navstivili vodopady aj z druhej, Zambijskej strany. Dnes sa venujeme nakupom, lebo na, ostalo podozrivo vela penazi a tu sa naozaj daju nakupit pekne presenty za velmi prijatelne ceny. Zajtra sa uz rozlucime s „Afrikou snov a skutocnosti“ a preletime domov, do zjarnievajucej sa Europy.

mily peto, mame to za sebou ...bolo to faaaaakt uzasne, musim povedat, ze toto vic falls raftovanie treba zazit :))) ... boli sme nakoniec vsetci ...v dvoch clnoch... ten nas to ustal na vsetkych perejach i na osemnastke :) wow ... narazili sme do vodnej steny, cln sa s nami zavrel ako konzerva, chvilkova strata orientacie, body to body, soul to soul ... ale ta radost a hrdost, ked sme tu perej s nazvom koniec sveta zdolali bez strat bola neskutocnaaa ...a dodam uz len, ze moje padlo zlomene, nahradne padlo ohnute ....ale bolo to superskvele, skvely adrenalin, pozdravujeme vsetci 7 ucastnici zajazdu, este raz dakujeme a prajeme stastne cesty a navraty

Tak ktory Narodny park je krajsi? Niekomu sa viac pacila savanovita rozsiahla Etosha v Namibii, inemu zase mokre lesnate Chobe v Botswane. Zacali sme vsak v Etoshi, NP park velky ako Belgicko. Etosha sa s nami dlho zahravala a nechcela nam ukazat svoje zvieracie dary. Zacalo to vsetko ako vzdy - miliony antilop, nespocentne vela elegantnych ziraf, mame stastie na nosorozce, hyeny. Vidime sikovneho sakala ako lovi vtaky pri vodnej nadrzi. Sme prekvapeni, ze vidime len dva slony za cely den. Kde su? Ideme sa na to vyspat do naseho 5* hotela Kempinski iba par metrov od brany do Etoshe. Na druhy den mame jasny ciel. Macky a nejake tie slony. Vyberame sa do odlahlejsiej casti parku a ostavame stat pri jednej z vodnych nadrzi. Cakame a prichadzaju...obrovske slony, ktorym sa zaziadalo kupela. Je ich tak 6-7 a jeden z nich na nas skaredo zazera...davame si pozor, noha na spojke, kluc v zapalovani, pripraveni na spontanny utek. Sledujeme slonov ako sa kupu a sme stastni. Krasa pozorovat ich. Rozhodli sme sa opustit toto divadlo, ked v tom cestou od vodnej nadrze nam ide oproti dalsich 20-25 slonov. Vratane malych baby slonicat. To si predsa nenechame ujst. Mlade slony vyvadzaju vo vode a hraju sa. Super. Ostavaju nam uz len macky. Brazdime Etoshou, levy a leopard sa nam vsak schovavaju. Ked uz sme to zabalili a oznamil som Bubakom, ze je na case ist, pretoze nam zatvoria brany parku, vsetci posmutneli. Zenieme si to uz znacne nad limitom povolenej rychlosti v parku, len aby nas tu nezavreli. A prislo vykupenie. V makkom svetle zapadajuceho slnka si to vychadzkovym tempom zenie cez cestu lev. Statny samec, nadherny kus s obrovskou hrivou vedla ktoreho ostatne levy musia vyzerat ako macky domace. Obzera sa kam sa zvali a pozuje nam. Perfeknty zazitok - zlaty klinec safari v Etoshi. Do Chobe nam chybal uz len leopard a byvol. Chobe je vodnate, tecie tadeto rieka Chobe a tak sme vedeli, ze byvol nie je problem. Su ich tu stada. Leoparda sme nenasli, avsak vynahradili nam to hadam stovky slonov, ktore sme tu videli. Vcera sme robili safari z lode. Plavili sme sa medzi hrochmi a krokodilmi a pozorovali zivot zvierat na brehoch rieky. Uzasna zalezitost. To vam potvrdi kazdy! A ten zapad nad Chobe? Pravy africky gyc! Uzivame si plnymi duskami. Dnes uz sme v krajine, kde je sa plati vsetkymi menami okrej tej domacej. Zimbabwe. Viktorine vodopady v tom najlepsom sate. Ani vela vody, ani malo.Tak akurat na to, aby ste zistili, zo znamena "Dym ktory hrmi" a aj tak si spravili krasne fotky. Mame za sebou uzasnu Afriku so vsetkym, co k tomu patri. Zajtra nas caka posledny den, ktory stravime dobrovolnymi aktivitami. Mame ako keby volno. Lenze to neviete aka sme my aktivna skupina! Vsetci idu na vylet do Zambie, vsetci idu raftovat rieku Zambezi, kde sa Rafting pise s velkym R a dava sa za neho vykricnik. Vsetci si idu po rafte oddychnut na vyhliadkovu lod spojenu zo zapadom slnka nad hornym tokom rieky Zambezi. Pivko, vinko, obcerstvenie a pohoda. No a niektorym nestaci ani to a nahlasili sa na vyhliadkovy let vrtulnikom ponad Viktoriine vodopady. Mili moji, toto bude genialny zaver jedneho genialneho zajazdu. Teste sa na rozpravania zazitkov a pozeranie fotografii. Afrika to u nas na plnej ciare vyhrala!

Po spolocnom vzhliadnuti “Dymu, ktory hrmi”, cize Viktorinych vodopadov sa nam v ramci volneho dna skupina rozdelila na vyznavacov adrenalinu a navstevnikov susednej Zambie. My, ktori sme boli v Zambii v mestecku Livingstone si mozeme povedat, ze nielenze sme Viktorine vodopady videli, ale sme po nich aj chodili! Pohlad na tuto vodnatu krasavicu zo Zambie stoji naozaj za to. Adrenalinova skupinka po skoro zlaneni na dno kanonu uz vzhladom na fyzicke sily prestala mat chut na rafting. Vsetko sa ale zmenilo s prichodom prvej pereje a zacali sme si to naozaj riadne uzivat. Automaticka pracka spolu so Svokrou (ludove nazvy pereji podobne ako Zrut kamionov, alebo Sudny den) z nas dostali aj posledne zvysky sil. Po zdolani 21 pereji, ktore sa vo svete raftingu povazuju za top zalezitost nas ale cakal este zaverecny pesi vystup zo dna kanonu o dlzke 200 metrov, takmer kolmo hore.
Dnes nas caka este rozluckova vecera spojena s africkymi taneckami a folklorom, zajtra nasadame do okridlenych plechovych tatosov smer Europa.
Lucime sa s krasnou Afrikou pribehom Davida Livingstona, ktory vo svojom testamente uviedol. “Ak zomriem, chcem aby moje telo bolo prevezene do Skotska, ale srdce patri Afrike!” A tak je pochovane pod stromom v malej dedinke v Zambii. Dovolujeme si tvrdit, ze aj kusok nasho srdca tu ostava a to si Afrika naozaj zasluzi!. Dovidenia…

Zaver nasho cestovania juhom Afriky vrcholi na Victoria Falls v Zimbabwe. Prisli sme sem po vydarenom safari v narodnom parku Chobe, z Botswany, kde sme rano jazdili na safari autach po parku, poobede sa plavili lodickou po rieke Chobe, z ktorej chodia zvierata pit. Pre toto Chobe milujem.
Zimbabwe je smutnou krajinou, ide od desiatich k nule neskutocnou rychlostou. V krajine, ktora bola kedysi obilnicou juznej Afriky, dnes regaly v obchodoch zivaju prazdnotou. Dostanete kupit len alkohol a cigarety, pretoze tie domaci moc nekupuju. Z hladiska politickeho nie je pre Europana (z pohladu EU) sem cestovat, takze sem z roka na rok prichadza menej a menej turistov, infrastruktura upada a ti co sem pridu zistuju, ze tu poriadna infrastruktura velmi nie je, tak svojim znamym odporucia cestovat radsej niekam inam...zacarovany kruh. V kazdom pripade, neprist sem na vodopady by bola velka skoda. Prechadzali sme sa v dazdovom pralesiku, ktory je tu zeleny celorocne vdaka oparu, ktory stupa z vodopadov takmer sami. Uz sme si na tento pocit v Afrike zvykli, ze tu mozte mat takuto krasu na pohlad sami pre seba. 4 chlapi sa odhodlali z mosta, ktory oddeluje Zimbabwe a Zambiu, z vysky 111 metrov skocit druhy najvyssi bungee jump na svete. Adrenalin sme mali vsak zvyseny vsetci, co sme s nimi na tom moste stali a pozorovali. Ale tym adrenalinove dobrodruzstva nekoncia. Vcera sa nasa skupina rozdelila na dva tabory - letcov (rozumej tych, co si isli vodopady pozriet z helikoptery) a plavcov (ti ktori si chut rieky Zambezi chceli vyskusat sami). Ja som sa pridala k skupinke na najtazsi komercny whitewater rafting na svete. Po uvodnom briefingu sme si pekne krasne zobrali vesty, helmy a padla a zostupili do kanona rieky Zambezi naucit sa plavit na rafte. Nuz, nas sprievodca sa volal Titanic, takze sme uz od zaciatku mohli tusit, ako asi dopadneme... :) Na prvej "zahrievacej" polovici raftu sa z clna dostalo len par plavcov, voda v rieke mala perfektnu teplotu na plavanie :) Ked sme z raftov na pereji c.9 = Komercna samovrazda vyliezli, aby sme ju obisli po suchu (je to stupen 6 = neraftovatelne, do tejto kategorie spadaju aj vodopady!), tak niektori z nas spekulovali nad tym, ze by sa to predsa len dalo zist...cisto teoreticky :)
No po obede, ked sme sa dostali cez Pozieracku kamionov k 3 skaredym sestram (perej c. 12), tak si na nas druha skareda sestra pekne pochutila. Plavali sme v Zambezi vsetci. A potom na Surprise Surprise opat este raz. Zopakovali sme si to aj na pereji c18 Oblivion, ale to sme si uz vedeli pekne uzit. V kazdom pripade, ako povedal Rasto, bola to "najblaznivejsia vec, ktoru v zivote urobil". Kto nevyskusa, neuveri!!!!
Dnes sa chystame na skok do susednej krajiny - Zambie, pozriet sa na bustu Emila Holuba, ktory ako prvy kartograf nakreslil mapu Viktoriinych vodopadov a potom hura na nakupy drevenych sosiek, masiek, zvierat a co ja viem coho este ineho. Zajtra to bude sice problem zbalit, ale v nedelu sa objavime doma!

"Mosi-oa-Tunia" takto sa tieto neskutocne vodopady volali davno predtym nez ich v novembri roku 1855 objavil misionar a cestovatel David Livingston. V jazyku kmena Mokololo to v preklade znamena "Dym, ktory hrmi" a ked sa k nim priblizujeme, uz dialky s tymto nazvom jednohlasne suhlasime. Neskutocne mnozstvo vody valiace sa do obrovskej trhliny, cca 1700m sirokej a 100 m hlbokej. Potom sa tieto nesputane vody rieky Zambezi valia uz len desiatky metrov sirokym kanonom a tam sa ich bubaci pokusaju skrotit na gumennom rafte :) Jeden z najvyhladavanejsich raftingov sveta a niektory z nas si to opat skusili. To opat dokazuje ze niesme ziadne becka (hoci 2 becka v nazve mame : ).
Este jeden vecer nad vodpadmi (tento krat na lodke plnej alkoholu) a zajtra uz letime smer severna plogula. Spomienok bude neurekom, bola to dlha a krasna cesta..

Ahoj,
a sme v Zimbabwe! Situacia tejto krajiny je ozaj zaujimava. Na jar sme tu este menili jeden americky dolar za 50 milionov zimbabwskych dolarov, dnes ten isty dolar menime za 8 miliard. Nevycislitelna inflacia, za ktoru tato krasna zem vdaci svojmu diktatorovi Robertovi Mugabemu. Ten sa pri moci drzi uz len zubami nechtami. Avsak Morgan Tsvangirai, jeho dlhorocny opozicny protivnik sa predvcerom vzdal kandidatury pred druhym kolom prezidentskych volieb, ktore sa ma konat uz zajtra! Nevydrzal tlak, ktory bol na neho vyvijany a niet sa comu cudovat. Minuly tyzden ho zatkli az 4 krat a udajne bolo zabitych uz 66 jeho strannickych privrzencov. Kedy sa tato krajina opat postavi na nohy? To netusi asi nik.
Nase putovanie juhom Afriky sa blizi ku koncu. Safari bolo neopakovatelnym zazitkom ako vzdy. Narodne parky Etosha aj Chobe sa ukazali v plnej krase. Zajtra nas caka este piata krajina - Zambia. Pozrieme sa na uzasne Viktorine vodopady z druhej strany a navstivime aj mestecko Livingstone, pomenovane podla objavitela tohoto divu sveta. Dovidenia doma ;)

Vcera sme na nasej pohodovej velkej ceste navstivili uz piatu krajinu a jej byvale hlavne mesto Livingstone v Zambii. Dali sme si uz druhu sprchu z Viktorinych vodopadov, boli uzasne aj z druhej strany, prave teraz po obdobi dazdov sa cez ne vali najviac vody. Olga so Slavkou ich obdivuju este aj dnes, zvysok partie si uziva splav horneho toku mohutnej rieky Zambezi. Dnes vecer si este posledny raz posedime pri dobrom jedle, pivku a africkych rytmoch. Zajtra chtiac nechtiac letime domov, s batohmi plnymi silnych dojmov a zazitkov s cerstvou vonou AFRIKY ;)

Tak sme putovanie namibijskou pustou ukoncili pri divokej rieke Zambezi a vacsina aj v nej (a niektory aj viac ako tusili :)
Ocarila nas samozrejme uz rieka Kawango, kempovali sme priamo ne jej brehu na hranici s Anglolou a pozoroovali spokojnych vidiecanov venujucich sa vecernemu kupaniu. Neskor rieka Chobe, plavba pri zapade slnka a neuveritelna zvieracia risa vsade naokolo a napokon nezabudnutelna Zambezi. Viktorijne vodopady hucali, a rafting bol nezabudnutelny. Po prevtrateni clna je ozaj zabava sledovat ako sa vynara bubak po bubakovi s bielej peny :) So Zambijskej strany to vsak bolo este krajsie. Hoci sa nam odtial vobec nechcelo, sme na ceste domov ;)

Tak sme putovanie namibijskou pustou ukoncili pri divokej rieke Zambezi a vacsina aj v nej (a niektory aj viac ako tusili :)
Ocarila nas samozrejme uz rieka Kawango, kempovali sme priamo ne jej brehu na hranici s Anglolou a pozoroovali spokojnych vidiecanov venujucich sa vecernemu kupaniu. Neskor rieka Chobe, plavba pri zapade slnka a neuveritelna zvieracia risa vsade naokolo a napokon nezabudnutelna Zambezi. Viktorijne vodopady hucali, a rafting bol nezabudnutelny. Po prevtrateni clna je ozaj zabava sledovat ako sa vynara bubak po bubakovi s bielej peny :) So Zambijskej strany to vsak bolo este krajsie. Hoci sa nam odtial vobec nechcelo, sme na ceste domov ;)