Zápisky - Poznávacie zájazdy - BUBO Travel Agency

Hermanus, kráľovstvo obrov

Martin Karniš, 29.03.2010

Leží neďaleko od najjužnejšieho cípu Afriky a iba 6200km od Južného pólu. Ak chcete vidieť tancovať obrov, mali by ste sa vybrať práve sem.

U nás, v Európe, práve vládli najväčšie horúčavy, ale tu, na opačnom konci sveta, v Juhoafrickej republike bola práve zima. Kapské Mesto bolo studené a vlhké, Mys dobrej nádeje s acelý halil do hmly a pravidelne každú polhodinu pršalo. Mys dobrej nádeje dostál svojho pôvodného mena Mys búrok. Údajne najkrajšia vyhliadková cesta, Chapman´s peak drive, bola opäť uzavretá, ako skoro pokaždé, keď tade prechádzam.
Po zhliadnutí tejto časti Kapskej provincie som sa vybral smerom ku Garden Route, čo je niečo ako Francúzska riviéra v Európe. V ceste mi stál Hermanus. Malé, päťdesiattisícové, ospalé bývalé veľrybárske mestečko, ktoré sa ťahá po skalnatom pobreží Walker bay a pod horou Olifantsberg. Ubytovať sa v hoteli na nábreží nebol v tejto dobe problém. Hotelíky, reštaurácie, bary a malý prístav je to, čo tvorí toto malebné miesto.
Krátka prechádzka po útesoch, kde sa vlny rozbíjajú a triešť sa ocitá až v 10 metrovej výške, do prístavu, trošku vtipkovania pre rezervácii miesta na lodi a potom už samotná plavba. Loď sa vydáva z prístavu smerom na západ, lebo východná časť zálivu je rezervovaná pre veľryby, aby neboli rušené. Po pár minútach sa z reproduktorov ozvalo: “veľryba južná na jedenástich hodinách”. Naľavo pred loďou asi 50 metrov sa vynoril nos a potom chrbát tejto 15 metrovej krásavice. Hlavu má obrastenú “bradavicami”, čo sú vlastne parazitujúce kôrovce, ktorým vyhovuje sa nechať voziť po oceánoch Južnej pologule. Podľa týchto parazitov vedci dokážu identifikovať jednotlivé veľryby. O pár minút neskôr sa na boku lode vynára plutva. Dlhšia a tenšia, ako tá veľryby južnej. Bol to vráskavec dlhoplutvý. Toto 15 metrové zvieratko je ďalším častým návštevníkom v tomto zálive. V ten deň sme videli ešte niekoľko obrov, občas nám niektorý zamával chvostom, alebo len výdychom na seba upozornil.
Keď som sa sem dostal v tom správnom období, nevedel som sa prestať diviť. Veľrýb je tu nespočetne veľa. Z lode sú vidieť na 5 metrov s polu s mladými, alebo s túžiacim partnerom po boku. Krúžia okolo seba, plávajú spolu s bruchami pri sebe, vyskakujú z vody. Sú všade okolo. Či sa pozriete z lode pod seba, alebo do diaľky, všade vidíte tie veľké, šedivé telá, alebo gejzíry signalizujúce ich pohyb. Kvôli tomuto divadlu sa ale nemusíte unúvať na výletné lode, ak ich nemáte v láske. Stačí si sadnúť na lavičku na brehu a merať najvyššie výskoky, alebo počítať, ako dlho práve tá pod Vašou skalou vydrží pod vodou. Keďže je tu voda dostatočne hlboká blízko pri brehu, dostávajú sa veľryby len na niekoľko metrov od pevniny. Toto je to, čo robí Hermanus najlepším miestom na pozorovanie veľrýb z brehu na svete. Nedá sa to neužiť.
Miestni obyvatelia sa tu od 19. storočia živili rybolovom a veľrybárstvom. Mali tu na tento spôsob obživy výborné podmienky. Tieto veľké cicavce sa tu vždy od júna do novembra zdržiavajú, aby sa tu párili a priviedli na svet svoje mláďatá. Hlavne v septembri sa to vo Walker Bay nimi iba hemží. S príchodom Medzinárodnej dohode o regulácii lovu veľrýb v roku 1948 ale s týmto lovom prestali a objavili nový zdroj príjmov. Začali vyvážať na oceán turistov s fotopuškami miesto harpún. Zašli s týmto byznisom až tak ďaleko, že je v mestečku vytvorená funkcia tzv. Veľrybieho hlásnika, ktorý má na sebe tabuľu s rozpisom jednotlivých druhov. Každý druh má pri sebe akoby morseovkou vyjadrený signál. Ak hlásnik veľrybu zbadá, zatrúbi na “roh” z morskej chaluhy a podľa zvuku si môžete “prečítať” z tabule, ktorá z nich to je a ukáže Vám smer, ktorým sa máte pozrieť. Všetko dianie v Hermanuse je podmienené veľrybám. Každoročný festival v septembri priláka množstvo návštevníkov, ktorí prichádzajú privítať prvé narodené mláďatá. Miestne obchodíky sa hemžia suvenírmi s ich tématikou, sú od nich odvedené názvy jedál v reštauráciách a na strechách domov sa v smere vetra netočia kohúty, ale mini-vorvane.

Veľryby sú cicavce, ktoré sa vyvinuli z predka žijúceho približne pred 56 miliónmi rokov. Postupne sa začali prispôsobovať životu vo vode a prvé kosticové veľryby sa začali objavovať v miocéne, približne pred 13 milónmi rokov. Od zubatých veľrýb sa líšia spôsobom lovu, na čo majú prispôsobené “zuby”, ktoré sa časom premenili na kostice, cez ktoré zviera filtruje vodu a zachytáva potravu v podobe malých rýb a kôrovcov. Medzi kosticové veľryby patria aj najväčšie žijúce živočíchy na svete, vráskavce obrovské, merajúce 30 metrov a vážiace 180 ton.
Počty veľrýb kvôli komerčnému lovu, znečisťovaniu ich životného prostredia a obmedzovaniu v pohybe (lodné sonary) neustále klesajú. Na svete sú však ešte stále miesta ako Hermanus, kde môžete tieto tancujúce obry vidieť.