Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Čína Tibet Nepál India - pokračovanie

Časť druhá

Ideme k Čínskemu múru – po  zelenom Pekingu sa nám otvoria neskutočné vrchy a pred nami je Čínsky múr v celej svojej paráde...

A ja mám 45 rokov a splnenie svojho sna, že na 45-tku budem stáť pri Čínskom mure a vyšlo to presne. Vyšliapeme po prvú strelňu,sme poriadne zadýchané, schody vysoké cca 30 – 50 cm zvládame s fučaním – Číňania okolo nás prechádzajú ako keby mali v zadku turbomotory – sme pre nich atrakcia , ale aj oni pre nás, so svojim neuveriteľným vysokým vekom a odbdivohodnou kondičkou.  Kúpime si certifikát, urobíme historické foto, odfotíme sa v  čínskom hábite a dáme si čínsku napodobeninu kávy. Objednávanie kávy ma veľmi bavilo, jeden sa v Číne ukáže vztýčeným prostredníkom – nuž iný kraj, iný mrav...no, ale to bolo radosti a chichotu pri objednávaní – zabávali sme sa ako malé deti.... Už dlho kávu potom piť nebudeme, a ani žiadnu hnedú tekutinu, pitný režim istí minerálka a Pepsi cola. Cestou z múru sme sa zastavili v továrničke na spracovaní jadeitu – čínskeho vzácneho kameňa, kde sme si pozreli jeho spracovanie  a samozrejme aj vystavené olympijské medaily.

Hromadné Živio, Happy birhtday, Sto let, gratulácia, vytancovačka a hodinky Gucci s ružovým remienkom a posedenie pri capuccine grande a lúčime sa s Pekingom a smerujeme do Si – anu vlakom a to je ďalší nezabudnuteľný zážitok....

Stojíme na čínskej vlakovej stanici v hale, kde sa zmesti cca 5 000 ľudí. Jediní, kto v odľahlom bufete pije pivo je Mirko a Lacko...ostatní stojíme spolu pri sebe v kruhu, aby sme sa v tej haravare nestratili..... Martin Navrátil pre nás vybavil lobby triedu v prepočte za 20 slovenských korún a tak prichádzame priamo k vagónu a nemusíme sa tlačiť na perón. Vlak má 43 vozňov.....

Vlak je krásny, čistý s  plazmou uprostred kupé. Cez vlak pravidelne prechádzajú predavači s jedlom, ovocím, pitím.....Jozef  začína spievat a tak Slováci sa postarajú Číňanom o slovenskú hodinovú kultúrnu vložku. O 21.45 sa vypína trojhodinový víťazný  film so súdruhom Mao – ce tungom, kde samozrejme opäť vyhral nad triednym nepriateľom. Súdruh Mao počas trojhodinového filmu vyfajčí cca 600 cigariet, pije len zelený čaj a okolo seba má asi 6 pracovníčok....A propo – čínska TV má tri vysielacie kanály – prvý - súdruh Mao so svojimi tromi vyrazmy v tvári – prvá hodina filmu – súdruh Mao zbadal nepriateľa, druhá hodina filmu – súdruh Mao bojuje s nepriateľom, tretia hodina filmu – súdruh Mao porazil nepriateľa a oslavuje víťazstvo,  druhý – reklamy – kde predávajú krémy, ktorý zosvetli pleť o 2 stupne, keď ich budeme používať minimálne 3 dni – v Európe si kupujeme tmavšie mejkapy a opaľujeme sa, tu si chcú ľudia zosvetliť si pleť.... a tretí program sú rozprávky alebo spievanie....

O 21.50 prechádza čínska sprievodkyňa prezlečená do nočného úboru – odtiahne denné roletky a zatiahne nočné roletky na oknách – nasleduje poradovník na nočnú hygienu, skontroluje nás všetkých. O 21.55  sme na svojich miestach - lôžkach a presne o 22.00 zhasne svetlo v celom vlaku, svietia iba núdzové svetlá a je povinné spanie. Je zakázané rozprávanie šeptom, lebo sluchuostrá Číňanka strčí hlavu do dverí a čínskym pokrikom zavelí Ticho, spať. A tak celá slovenská skupina zaspí spánkom spravodlivým, ani Mirko a Lacko ,,totej Číňanke nestačili ukázať, že  šak  tu ešči nebulo, že by mi taka čiňanočka rozkazovala....“

A tak spíme, zmorený cestou, zážitkami, spevom , rozprávaním vtipov – A ty tam a ja tu...., pokrikom Uhni....a aj kolujúcim alkoholom – aj slovenským, ale aj čínskym – pekelne tvrdým-vypálená čínska fazuľa, brrrr.

A sme v Si -ane. Krásne starobylé mesto so zachovanými hradbami. V 50-tich rokoch prehralo o jeden hlas boj s Pekingom o hlavné mesto....Veľké, hrubé mury, pagody, staré štvrte. Na múre sa fotí čínska modelka...našich chlapov nezaujala, nás baby ano. Z tých Číňaniek , ktoré chodili okolo nás, bola naozaj pekná.....a smerujeme do hotela. Hotel je štandard, čistý, len ten pohľad z okna...na ulici sedia predavači a predávajú. Ale nemusíme sa báť. Aj tu ako v Pekingu stoja každých 10 metrov policajti....A už sa vezieme za hlinenou armádou. Prechádzame čínskym vidiekom a obdivujem na stromoch granátové jablká veľkosti našich grapefruitov. Každé jedno jablko je zabalené na strome v igelite, aby lepšie dozrelo......

A prvá zastávka – stojíme v továrni , kde sa vyrábajú suveníry z hlinenej armády – veliteľ, vojak prieskumník, lukostrelec a kôň ,postavy sa odlievajú do formy, ale výzdoba každej jednej figúrky je ručná.....Čaká nás sprievodkyňa s perfektným výkladom, foto, Peter a Igor si dajú poslať vojakov v životnej veľkosti domov – príde im to zabalené v igelite a vystriekané ľahkou penovou hmotou na okná , aby to v balíku nehrkalo...

A už vchádzame do objektu – to čo sme tam videli, je ťažko opísať slovami. Videli sme tri známe jamy s časťami už celými zreparovanými, čiastočne a vôbec nezreparovanými. Reštaurátori jednotlivé nájdené kúsky hodia pod scaner a počítač im presne vyobrazí z čoho  a kde sa nachádza nájdený kus – označia ho a takto zreparujú celá postavu. Samozrejme, že nechýba ani krátky 10 min. film s celou históriou a otázkou, kde sa nachádza cisár. Toho dosial nenašli, vraví sa, že je pochovaný na pahorku oproti, ale kvôli tomu, že nevedia zabrániť oxidovaniu farieb, nechávajú ho ležať v zemi....Vo výstupnej hale sedí dedko objaviteľ  jám, ktorý našiel pri oraní hlavu veliteľa.....sedí tam a usmieva sa, je zakázané ho fotiť, lebo by ho rozboleli oči a taktiež sa nepodpisuje, lebo by ho bolela ruka od toľkého podpisovania. Má dovolené sa iba na nás usmievať a tak aj my sa usmievame na neho. Striedaju sa tu štyria objavitelia – nálezcovia hlinenej armády, ale tento dedko je náš prvý najsamdôležitejsí objaviteľ.

Asi ste už počuli o zjednotiteľovi Číny prvom panovníkovi dynastie Čchin, cisárovi Čchin-š' chuang-tiho. S ukončením jeho pozemskej púte súvisí najväčší archeologický objav tohto storočia v Číne, ktorý Číňania radi prezentujú ako "ôsmy div sveta" - je ním hlinená podzemná armáda Prvého cisára. 

Cisár Čchin-š' chuang-ti (259-210 pred n.l.) bol panovníkom štátu Čchin, jedného z mnohých čínskych štátov tzv. Obdobia bojujúcich štátov (475-221 pred n. l.), ktorému sa nakoniec práve za vlády Čchin-š' chuang-tiho podarilo podrobiť si ostatné štáty a zjednotiť Čínu, čím sa tento panovník navždy nezmazateľne zapísal do čínskych dejín. Štát Čchin sa rozkladal v údolí rieky Wej v dnešnej provincii Šen-si. Táto oblasť bola už od najstarších dôb jednou z kolísok čínskej civilizácie. Sprašovitá pôda poskytovala dostatok obživy pre čínskych roľníkov. Podzemná armáda nie je jediným archeologickým nálezom, ktorý sa vedcom podarilo odkryť v tejto oblasti. Archeológovia našli v blízkosti hlavného mesta provincie, Si-anu, zvyšky neolitického sídla, ktoré svedčia o tom, že toto územie bolo osídlené už 4500 rokov pred n. l.

Hlavným mestom štátu Čchin bol Sien-jang, ktorý sa nachádza neďaleko dnešného Si-anu. Na tomto malom priestore sa sústreďovala moc a sláva najvýznamnejších čínskych dynastií. Si-an (vtedy sa ešte volal Čchang-an, teda Západný pokoj) bol hlavným mestom dynastie Západných Chan (206 pred n.l.-24 n.l.) a takisto hlavným mestom dynastie Tchang (618-907). Tieto dve periódy predstavujú civilizačné vrcholy dlhých čínskych dejín.

Všetky neskoršie dynastie však len pokračovali v tradícii, ktorej zakladateľom bol Čchin-š' chuang-ti. O jeho živote sa nám nezachovalo veľa informácií a väčšina z nich je zachytená v najznámejšom čínskom historickom diele - v Historikových zápiskoch (Š' ťi) od historika S'-ma Čchiena (145- asi 85 pred n.l.), ktorý vo svojom obsiahlom diele venoval Prvému cisárovi jednu kapitolu. Tento portrét nás bude sprevádzať pri prehliadke jeho podzemnej armády.

"V oceáne sú tri nádherné ostrovy, ktoré sa volajú Peng-laj, Fang-čang a Jing-čou a na nich žijú nesmrteľní. Cisár vyslal tisícky mladých chlapcov a dievčat hľadať tieto ostrovy." Prvý cisár bol už za svojho života posadnutý otázkami smrti, posmrtného života a usiloval sa dosiahnuť nesmrteľnosť. Keďže sa však vyslanci hľadajúci ostrovy nesmrteľných nikdy nevrátili a magické hríby či rastliny takisto nemali žiadaný účinok, cisár rozkázal, aby sa začala budovať obrovská hrobka. "Keď Prvý cisár zasadol na čchinský trón, začal s prácami na hore Li. Po zjednotení ríše bolo na túto stavbu naverbovaných 700 000 ľudí." Hora Li sa nachádza severovýchodne od Si-anu a je v nej ukrytá hrobka prvého cisára, do ktorej sa však - vďaka dômyselnému zabezpečovaciemu zariadeniu - zatiaľ nikomu nepodarilo vstúpiť. Po smrti bolo telo Prvého cisára pochované na úpätí hory Li a podľa S'-ma Čchiena to bol do tých čias najvýstrednejší pohreb. Po smrti Prvého cisára roku 210 nastal - ako často v čínskych dejinách - boj o nástupníctvo trónu. Kuriozitou týchto intríg bolo, že Prvý cisár zomrel na inšpekčnej ceste po svojej ríši a keďže jeho blízki chceli získať čas a zatajiť smrť cisára, jeho rozkladajúce sa telo ukryli do voza "a aby prerazili pach, eskorta dostala rozkaz ďalší voz doplna naložiť solenými rybami" a takto pokračovať do hlavného mesta. Na trón síce zasadol Druhý cisár (Er-š' chuang-ti), ale zo svojej vlády sa netešil dlho, pretože roku 207 ho zavraždili a krajina sa ocitla vo víre protičchinských povstaní, ktoré znamenali koniec vlády dynastie Čchin.

Čo je však pozoruhodné, v inak podrobných čínskych prameňoch sa nezachovala nijaká zmienka o tom, že by robotníci okrem cisárskej hrobky pracovali aj na vytvorení podzemnej armády. A vzhľadom na množstvo hlinených vojakov to musela byť obrovská úloha. Pochovávanie hlinených figúr spolu so zosnulým panovníkom sa praktizovalo už v predčchinskej Číne. V období vlády dynastie Šang (17.-11. st. pred n.l.) sa dokonca používali ešte ľudské obete, ktoré však postupne naharadzovali figúrami z dreva, slamy a hliny. Tieto hlinené plastiky (takisto ako objekty pochádzajúce z dynastií Chan a Tchang) však boli oveľa menšie ako čchinskí hlinení bojovníci. Prvé zmienky, ktoré sa pravdepodobne týkajú cisárovej podzemnej armády, nachádzame v kronikách zo 17. st., v ktorých sú zachytené správy o tom, že miestni roľníci pri zemných prácach narazili na čudné obrovské predmety, ktoré by teoreticky mohli byť pozostatkami hlinenej armády. Jej existencia však bola na niekoľko storočí opäť zahalená mlčaním. Až v 20-tych rokoch nášho storočia vraj nejaký roľník pri kopaní studne narazil na hlinenú postavu vojaka. Keďže však voda v studni vzápätí vyschla, pokladal to za zlé znamenie a studňu aj s cenným nálezom zahádzal hlinou. A tak si archelógovia museli počkať na ďalšieho čínskeho roľníka, Jang Pchej-jena, ktorý roku 1974 takisto ako jeho predchodca hĺbil studňu a našiel zvyšky sochy. Jang však neváhal a svoj nález zahlásil na ústav pamiatkovej starostlivosti. Archeológovia sa pustili do intenzívnej práce a v druhej polovici 70-tych rokov objavili stovky ďalších hlinených vojakov. Ôsmy div bol na svete.

Cisárova armáda je tým magnetom, ktorý každoročne priťahuje do Si-anu desaťtisíce turistov a medzi inými pritiahol aj mňa. Terakotová armáda sa nachádza v blízkosti dedinky Si-jang na severovýchod od Si-anu. Dostanete sa ta jedným z početných autobusov, ktoré krúžia okolo železničnej stanice v Si-ane a usilujú sa bezradného turistu vlákať do svojich útrob. Cesta trvá asi hodinu, ale musíte si dať pozor, aby ste sa neocitli v sutobuse, ktorý cestou zastavuje ešte pri niekoľkých ďalších pamiatkach, ktoré však sú pre európskeho turistu bezvýznamné. Cesta vedie okolo mohyly, v ktorej je hrobka Prvého cisára. Zvonku však vidno iba vonkajší a vnútorný múr celého komplexu. Odtiaľ je už iba kúsok k terakotovej armáde. Šťastný šofér autobusu (keďže sa mu podarilo získať ďalšieho cestujúceho) a jeho "nadháňač" vysadia turistu na parkovisku a múzeum je na dohľad. Ostáva už iba jediné - predrať sa množstvom reštaurácií a predavačov suvenírov. Tí sú tu mimoriadne výbojní a svojím krikom nakoniec takmer každého presvedčia, aby si kúpil lacnú a nekvalitnú napodobeninu terakotového vojačika, ktorá však často napokon aj tak ostane v Číne, lebo je príveľmi ťažká a neforemná a nezmestí sa do kufra.

Komplex múzea tvoria tri haly, v ktorých sú zakonzervované stovky odkrytých vojakov. Hlavnou časťou expozície je hala č. 1. Nachádza sa v nej najväčšia časť podzemnej armády Prvého cisára. Hala je vyše 230 metrov dlhá a 60 metrov široká. Postavy vojakov sú približne v päťmetrovej hĺbke. V tomto priestore sa v zemi skrýva asi šesťtisíc členov podzemnej armády cisára Čchin-š' chuang-tiho, ktorí ho tu mali strážiť na jeho posmrtnej púti. Archelógovia však odokryli iba tisíc vojakov. Návštevník vstúpi do obrovskej haly, pohľadom hľadá cisárovu armádu a keď pozrie dole, zrazu sa pred ním zjaví jej predvoj. Čelo vojska tvoria tri rady vojakov, v každom šíku vedľa seba nepohnute stojí 68 mužov. Títo vojaci nemajú na tele nijaké brnenie a v rukách držali iba drevené luky, ktoré sa však nezachovali. Postavy vojakov sú približne 1,8 metra vysoké. Za predvojom nasledujú jednotlivé oddiely vojska. Vojaci sú zoradení v štvorstupe a medzi príslušníkmi pechoty sú v pravidelných intervaloch rozostavené terakotové bojové vozy ťahané terakotovými koňmi. V blízkosti cisárovej hrobky na úpätí hory Li však archeológovia objavili aj bronzové vozy, ktoré ťahali kone vytvorené takisto z bronzu. Tieto nálezy sú v súčasnosti vystavené osobitne v budove múzea nachádzajúcej sa v komplexe. Medzi útvarmi vojakov sú navŕšene kopy hliny oddeľujúce jednotlivé skupiny od seba. Vojaci boli pôvodne ukrytí v dlhých chodbách. Podlaha bola vyložená modrými dlaždicami, ktoré sa sčasti zachovali až do dnešných dní. Bočné steny a strop chodieb tvorili drevené trámy. Stopy po týchto trámoch ešte možno vidieť v stvrdnutej hline. Keď čínski archeologóvia v priebehu 70-tych rokoch začali postupne odkrývať jednotlivé postavy, mnoho hlinených vojakov, ktorí tvorili predvoj, našli zničených. Táto skaza bola pravdepodobne dielom protičchinských povstalcov, ktorým sa po smrti Prvého cisára podarilo preniknúť do priestorov podzemnej armády. Hlavný útvar čchinského vojska tvorili ťažkoodenci, ktorí mali telo chránené dômyselnými brneniami. V rukách držali bronzové meče a iné bodné zbrane. Vojaci sú rozostavení v západno-východnom smere a ich tváre smerujú na východ. Toto rozostavenie armády je podľa čínskych odborníkov verným znázornením základnej bojovej formácie čchinskej cisárskej armády pred bojom.

Ďalšie dve menšie haly sa nachádzajú pri hlavnom objekte. Hala č. 2 je asi o dve tretiny menšia ako prvý objekt. Pôdorys tejto haly má tvar písmena "L". Archeológovia tu odkryli 200 hlinených vojakov a 11 bojových vozov. Opäť je to však iba časť väčšieho celku, ktorý výskumníci zatiaľ celý nevykopali a už to asi ani nikdy neurobia. Rozostavenie armády je iné a pravdepodobne predstavuje útočnú bojovú formáciu. V tejto hale okrem stojacich lukostrelcov boli odokrytí aj bojovníci v pokľaku a s lukom v rukách. Hala č. 3 zaberá najmenšiu plochu - iba 500 metrov štvorcových. Má pôdorys v tvare písmena "U" a nachádza sa neďaleko predchádzajúcich dvoch priestorov. Malý počet vojakov (iba 68), ich oblečenie, defenzívne rozostavenie, celkový výraz tváre - to všetko nasvedčuje, že čínski sochári nám tu zachovali model hlavného stanu čchinského vojska. Všetky tri sály pri hrobke prvého čínskeho panovníka teda predstavujú rozostavenie starovekej čínskej armády. Určite nebola náhoda, že sa Prvý cisár rozhodol investovať energiu svojich poddaných do veľkolepého projektu vytvorenia podzemnej armády. Vláda dynastie Čchin bola založená na ideológii legizmu. Predstavitelia tohto smeru kládli dôraz na silnú armádu a bohatý štát. V Číne bohatý štát znamenal najmä fungujúce poľnohospodárstvo a cieľom ekonomickej politiky bola práve podpora roľníkov, na plecia ktorých dopadali všetky extravagantné projekty ich vládcu. Vtedajší štátnici opovrhovali obchodníkmi, pretože nič neprodukovali, a teda v plánoch legistov nehrali nijakú úlohu. Práve armáde, ktorá bola vzhľadom na okrajové postavenie štátu Čchin vystavená častým útokom "barbarov" a v týchto bojoch sa zocelila, ba dokonca prebrala niektoré bojové metódy nečínskych nomádov, cisár vďačil za to, že sa do dejín zapísal ako zjednotiteľ Číny.

Terakotové postavy vojakov vďaka precíznemu vyhotoveniu sú cenným historickým materiálom, ktorý nám pomáha zrekonštruovať niektoré aspekty života Číny spred 2 tisíc rokov. Výzbroj a výstroj vojakov je odlíšená podľa druhu vojska, v ktorom slúžili i podľa hodnosti, ktorú zastávali. Na prvý pohľad možno vybadať zásadné rozdiely medzi radovými vojakmi a členmi dôstojníckeho zboru. Najjednoduchši výstroj mali pešiaci, skladal sa zväčša z luku, oštepu či sekery. Oblečení boli v dlhom plášti a ich telo chránilo iba jednoduché brnenie. Lepšie na tom boli ťažkoodenci. Súčasťou ich výstroja bolo aj kvlaitnejšie brnenie. V závislosti od toho, akú hodnosť mali títo vojaci, aj ich brnenie bolo komplexnejšie. Veliteľský zbor možno rozdeliť do troch základných kategórií: nižší, strední a vyšší dôstojníci. Postavenie jednotlivých dôstojníkov v tejto hierarchii opäť veľmi jasne prezrádza ich výzbroj, výstroj aj účes. Najlepšie boli, samozrejme, zaodetí a vyzbrojení najvyšší velitelia čchinskej armády. Ich výstroj sa skladal z hrubého plášťa, farebne zdobeného brnenia a dlhých nohavíc. Súčasťou ich výzbroje bol dlhý dvojsečný meč, zasunutý v pošve na opasku. Na hlave mali špeciálnu čapicu, ktorá bola symbolom ich statusu. Zaujímavé je, že čchinskí bojovníci nemali prilby a štíty, ktoré sa dokázateľne používali už v období vlády dynastie Šang.

Diskusia k článku