Poznávacie zájazdy - o úroveň vyššie - BUBO Travel Agency

Načo sú nám krídla?

Ostrovy ležiace na opačnej strane našej planéty lákajú k návšteve takmer každého. Abel Tasman, keď k ostrovom v 17.storočí dorazil, sa na opätku otočil a vzdal sa akejkoľvek predstavy na prieskum novoobjavenej zeme. Miestni obyvatelia mu totiž zabili a zjedli štyroch členov posádky. Až Cookovi sa podarilo túto nádhernú krajinu bez problémov preskúmať. V 18.storočí sa tu začínajú usádzať bieli veľrybári a neskôr farmári, ktorích potomkovia dostali prezývku „Kiwi“, a krajina si ponechala Tasmanove pomenovanie „New Zealand“, podľa holandského kraja, odkiaľ pochádzal.

Ostrovy sa oddelili od pôvodného kontinentu Gondwana spolu a spolu s novodobou Austráliou sa vplyvom pohybov zemskej kôry dostali na dnešné miesto. Toto umožnilo miestnej faune a flóre vytvoriť svoju jedinečnosť. Pokiaľ na austrálskom subkontinente dominovali pred príchodom bieleho obyvateľstva a s ním prišlých živočíchov vačkovce, na minikontinente Nového Zélandu ovládli prostredie vtáky. Vivinuli sa tu druhy lietavé, nelietavé, veľké aj malé. Niektoré z nich sa ani nedočkali príchodu belochov a boli vykynožené už skoršími obyvateľmi. Toto sa stalo napríklad známemu vtákovi Moa, ktorý bol najväčší novodobý vták na svete. S ním vymizol aj druh obrieho orla (Haast s eagle???), najväčšieho lietajúceho dravca, ktorého hlavnou zložkou potravy boli práve moa. Do dnešnej doby sa zachovalo niekoľko jedinečných druhov, ktoré ešte je možné vidieť.

Kiwi

Skupina nelietavých vtákov, ktorá sa, ako aj mnoho ďalších, vyskytuje iba na Novom Zélande. Sú vzdialené príbuzné emu z Austrálie a kazuára z Novej Guinei a pravdepodobne sa v dávnej minulosti na ostrovy dostali práve odtiaľ. Všetkých päť druhov je viacmenej veľkosti domácej sliepky a je najmenší zo svojej skupiny nelietavých vtákov. V porovnaní s veľkosťou tela má ale najväčšie vajce spomedzi všetkých vtákov, a môže dosiahnuť až štvrtinu váhy samice. Ak by sliepka znášala vajcia v porovnateľnej veľkosti, boli by 6x väčšie, ako ich poznáme.

Kiwi, aj napriek tomu, že je vták, má veľa znakov spoločných s cicavcami, ktoré ho dostali do pozície „čestného cicavca“. Na rozdiel od ostatných vtákov nemá chvost ani krídla (iba malé, cez perie neviditeľné zvyšky), má telesnú teplotu 38°C (bežné vtáky 40°C), veľké ušné otvory, perie pripomínajúce skôr srsť a nepreperujú každý rok, hmatové fúzy, funkčné oba vaječníky a kosti majú vyplnené kostnou dreňou (ostatné vtáky majú kosti duté, aby odľahčili telo kvôli lietaniu). Sú výborní bežci, dokážu vyvinúť rýchlosť až 30km/h. Ich správanie taktiež nepripomína bežného vtáka. Sú silne teritoriálni a budú o svoje územie urputne bojovať. Majú veľmi silné nohy, ktoré pri týchto súbojoch používajú. Žijú v doživotných, monogamných pároch a ich územie pokrýva až 100 hektárov. Hniezda si budujú v norách a počas obdobia párenia sa v tam stretávajú každé tri dni. Na vajciach sedí samec približne 70 dní, samica musí dohnať stratu na potrave, keďže veľkosť vajca v brušnej dutine jej zabraňuje sa nakŕmiť. Žijú nočným životom, čo bolo pravdepodobne spôsobené príchodom predátorov spolu s človekom okolo 13.storočia. Kiwi, ktoré žijú v oblastiach bez šeliem, sa dajú pozorovať aj počas dňa. Ich jedálniček je tvorený hmyzom, larvami, červami a drobnými obratlovcami, ktoré hľadajú v zemi. Stravu si dopĺňajú o semená a drobné ovocie. Typický dlhý zobák zaboria do hliny a svojim veľmi dobrým čuchom nájdu vhodnú potravu. Kvôli tomuto spôsobu obživy má ako jediná skupina vtákov nozdry posadené až na koniec zobáka.

Kiwi sú veľmi dôležitou súčasťou spoločenského života Maorov, prvých prisťahovalcov na Nový Zéland (maorsky Aoteaora). Ich perie používajú na obradné odevy a doplnky. Kedysi ich lovili, ale dnes už používajú len perie uhynutých vtákov a postavili sa do pozície ich ochrancov. Kiwi sú podľa ich tradícii ochraňovaní bohom lesa – Tane Mahuta.

Tento vták sa neskôr stal symbolom Nového Zélandu a aj novozélanďania sú všeobecne hovorovo nazývaný kiwi.

Nestor Kea

Je veľký papagáj, ktorý sa vyskytuje výhradne na Južnom ostrove Nového Zélandu. Je jeden z mála papagájov na svete, ktorý obýva alpínsku oblasť nad hranicou lesa a nezriedka ho vídať na zasnežených úbočiach Južných Álp. Bežne obýva bukové lesy v nižších oblastiach. Farba peria je olivovo-zelená s oranžovými vnútornými stranami krídiel.

Žije v skupinách od 5 do 12 jedincov a vajcia kladie do nôr, skalných medzier, alebo do dutín stromov pri zemi.  V niektorých prípadoch má prístup do hniezda až 5 metrov. Hniezdo je vystlané machmi a lišajníkmi, do ktorých samica znesie 5 vajec.

Kea sa živí ovocím, semenami, korienkami, hmyzom, larvami a malými stavovcami. Unikátom spomedzi papagájov ich spravili záznamy o napádaní oviec. Od polovice 19.storočia boli ohlasované útoky týchto vtákov na ovce. Až v 1993 sa videozáznamom dokázalo, že síce vyžierajú tuk z chrbta živých oviec, ale nezabíjajú. Kvôli týmto chýrom boli kea zabíjané kvôli vyplácaniu odmien do roku 1970 a až od 1986 je druh zapísaný na zoznam chránených druhov.

Nestor Kaka

Tento blízky príbuzný kea sa vyskytuje v menších počtoch na oboch hlavných ostrovoch N.Zélandu. Jeho meno Kakā je maorský výraz pre papagája. Jeho príbuzní Norfolský a Cathamský Kaka sú vyhynutí. Všetky štyri druhy nestorov sa pravdepodobne vyvinuli pred 5 miliónmi rokov v lesoch N.Zélandu z jedného spoločného predka.

Kaka je podobný nestorovi kea, má tmavšie sfarbenie a ich farba sa mení podľa regiónu od zeleno-hnedej, až po hnedú s šarlátovo-červenými odtieňmi. Na rozdiel od kea je dobrým letcom a obýva koruny a hniezda si buduje v dutinách stromov. Tu samica nakladie v priemere 3 vajcia a o mláďatá sa starajú obaja rodičia. Združujú sa do väčších skupín, ktoré je vidieť prelietať ponad stromy a doliny. Ich hlavnou potravou sú semená a ovocie stromov, nektár, nepohrdnú však ani malými bezstavovcami.

 Kakapo soví

Jeho meno kākāpō v maorskom jazyku znamená „nočný papagáj“. Druh sa oddelil od ostatných nestorov približne pred 70 miliónmi rokov. Tento nočný, nelietavý vták bol kedysi hojne rozšírený, ale s príchodom nových živočíšnych druhov sa dostal na pokraj vyhubenia. Jeho novými nepriateľmi sa stali od potkanov, cez mačky a líšky až po divé prasatá. Všetky malé i veľké mäsožravce sa živili týmito vtákmi, alebo ich mláďatami a vajciami. V dnešnej dobe sa vyskytuje približne 150 jedincov tohto unikátneho druhu, ktorý je zároveň jediným zástupcom samostatného kmeňa. Toto si vyslúžil svojimi jedinečnými vlastnosťami.

Kakapo je jediný nelietavý papagáj, je spomedzi tejto skupiny najťažší a aktívny je hlavne v noci. K svojej veľkosti (60cm a až 4kg) má veľmi malé krídla a chýba mu hrudná kosť, na ktorú sa upevňujú u lietajúcich vtákov svaly dôležité pre let. Krídla používajú na udržiavanie rovnováhy a zmiernenie pádu zo stromov. Majú nažltlo zelenú farbu peria s tmavošedou až čiernou kresbou, čo im slúži ako maskovanie sa v prirodzenom prostredí. Nakoľko perie nepoužíva pri lietaní, má ho kakapo veľmi jemné. Pierka okolo očí tvoria akýsi disk, čím pripomína sovu. Okolo zobáka má citlivé hmatové perie, ktoré používa pri orientácii, keď sa so sklonenou hlavou pohybuje po zemi. Kvôli jeho spôsobu života sa mu vyvinul, u papagájov, výnimočne dobrý čuch. S týmo je spojené aj vytváranie akýchsi chemosignálov, čo pravdepodobne slúži na vnútrodruhovú komunikáciu. Ako jedny z mála papagájov sa u nich prejavuje pohlavný dimorfizmus – rozdiel pohlavia. Samica má inú stavbu hlavy, nohy má sfarbené do ružova a chvost má dlhší.

Potrava je u kakapov výhradne rastlinná. Vtáci majú zvláštny spôsob kŕmenia sa. V nohe si pridržiavajú kus potravy a zobákom ju obzobávajú. Týmto si z každého kusu vyberú iba stráviteľné časti a zvyšná časť, sformovaná do guľôčky, je odhodená. Podľa takéhoto zvyšku dokážu vedci zistiť, ši sa v oblasti nachádza nejaký kakapo.

Takisto spoločenský život je u týchto nelietavcov zaujímavý. Ako jediné papagáje majú „súboje“ samcov o samice. Samce si budujú akési arény (kam prídu pešo aj 5km) a tam sa predvádzajú. Prichádza u nich aj ku krvavým stretom. Najprv iba vystavujú svoje telá na obdiv, ale neskôr môže nastať aj súboj drápmi a zobákmi. Zranenia bývajú občas fatálne. Samice si po súboji vyberú toho najvhodnejšieho partnera. Nikdy ale netvoria trvalé páry a žijú spolu iba počas doby párenia. Samica po spárení z arény odchádza a vo svojom hniezde nakladie maximálne 3 vajcia a sama vychováva mláďatá. Samec ostáva v aréne, dúfajúc, že sa mu do cesty pripletie ďalšia samica.

Ďalšou nemenej zaujímavou skutočnosťou je vek, ktorého sa dožívajú. 95 ročné jedince niesú výnimkou a sú známe aj také, ktoré sa dožili 120 rokov.

V dávnejších dobách obýval vštky tri hlavné ostrovy a žil v zalesnených oblastiach. Keďže je nelietavý, naučil sa dobre loziť po stromoch, aby si zabezpečil potravu.

Pokusy o ich záchranu sa datujú už od roku 1891. Tieto pokusy boli ale neúspešné a kakapo bol na severnom ostrove vyhubený. V dnešnej dobe sa jeho územie obmedzilo na dva ostrovy. Tieto ostrovy boli ochranármi pripravené a zbavené akýchkoľvek nepôvodných druhov, ktoré by novým obyvateľom mohli ublížiť. Všetky známe jedince (mimochodom pomenované), boli na tieto ostrovy prevezené a sú pod stálou ochranou odborníkov. Nikto bez povolenia nieje oprávnený vstúpiť na pôdy týchto rezervácii. Momentálne sú v podobnej príprave ďalšie dva ostrovčeky, kam by mali byť ďalšie kakapo vypustené.

Diskusia k článku