CK BUBO, Dunajská 31, 811 08, Bratislava I. Otváracie hodiny: Pondelok - Piatok 9:00 - 18:00Veľkonočný ostrov - Rapa Nui
Kamila Prešnajderová, 09.02.2010
Veľkonočný ostrov má na prvý pohľad mnohé spoločné s Galapágami. Je to odľahlý ostrov vulkanického pôvodu, ležiaci na západ od Juhoamerického pobrežia. Názov ostrova pripomína kresťanské sviatky, v miestnom jazyku však znie inak - Rapa Nui, Veľká Zem. V skutočnosti ostrov nie je veľký, v najdlhšom rozmere má len 23 kilometrov a aj s Veľkou nocou ho spája len dátum jeho objavenia v roku 1772, ktorý sa viaže k Veľkonočnej nedeli. Holandskí moreplavci objavili najodľahlejší obývaný kút sveta. Vtedy bol ostrov obývaný obyvateľstvom pochádzajúcim z Polynézie. Ako sa sem ale títo ľudia dostali? Podľa legendy mal jeden polynézsky predák sen, na základe ktorého vypravil lode, objavil tento vtedy neobývaný odľahlý ostrov a usadil sa tu i so svojimi ľuďmi. Dnes si už ťažko predstaviť, ako mohol ostrov v tomto čase vyzerať, na rozdiel od jeho dnešnej pustej trávnatej podoby, bol vraj husto pokrytý lesmi. Ľudia sa tu usadili a začali ostrov využívať. Postupne tu vznikli viaceré dediny, ktorých obyvatelia spočiatku pobývali pokojne vedľa seba. Používali potravinové zdroje a drevo z ostrova. Ako sa však ukázalo, zdroje ostrova boli obmedzené, čo najmä s narastajúcim počtom obyvateľov prerástlo do veľkého problému. Ľudia začali mať nedostatok potravín i dreva. A najmä, nebolo ani kam uniknúť, drevo na stavbu lodí sa minulo a na najbližšie obývateľné miesto bolo tak či onak priďaleko. A tak sa stali obyvatelia ostrova jeho zajatcami. Jednotlivé dediny bojovali proti sebe o prežitie. Aby si zabezpečili aj priazeň vyšších miest, stavali pri dedinách obrovské kamenné sochy, ktoré súviseli s ich predkami a nazývajú sa moai. Cez ne získavali pozitívnu energiu potrebnú na prežitie. Sochy stáli pri dedinách, ktoré boli pri pobreží, otočené boli až na jeden prípad tvárou do dediny a chrbtom k moru. Sochy zvykli stáť na posvätnej plošine ahu. Tieto sochy dodnes vzbudzujú údiv návštevníkov, najmä otázka, ako ich z blízkosti krátera Rano Raraku, kde boli vytesané zo sopečného tufu, presúvali kilometre na morské pobrežie, kde boli konečne vztýčené na plošine. Dnes sa za najpravdepodobnejší považuje spôsob presúvania vo vztýčenej podobe, keď za pomoci lán boli sochy rozkývané a takmer doslovne na miesto určenia dokráčali. Práve moai boli v časoch vojny často cieľom znepriatelenej dediny, keď si dediny navzájom ničili sochy moai. Väčšina sôch bola opäť vztýčená na pôvodné miesto v 20. storočí.
Ťažko povedať, ako ďaleko boli ostrovania od vlastnej záhuby, v každom prípade, keď sa k ostrovu prvý krát priblížili európski moreplavci, už mali najhoršie za sebou a ostrov sa postupne spamätával z krízy. Často sa v tejto súvislosti spomína aj kult vtáčieho muža, ktorý sa na ostrove praktizoval.
Dnes je ostrov, ktorý je najodľahlejším obývaným miestom na Zemi, súčasťou Chile. Ostrovanov je čosi cez tri tisíc majú čiastočne polynézsky pôvod, z menšej časti prišli z Chile, ktoré je mimochodom od Veľkonočného ostrovu vzdialené asi 3700 kilometrov. Bývajú v jedinom mestečku na ostrove Hanga Roa. Inak je ostrov takmer pustý, porastený trávou a dnes už si ťažko predstaviť, ako mohol stáročia fungovať bez kontaktu s okolím. Zdrojom pitnej vody pre ostrovanov je sladkovodné jazero nachádzajúce sa vo vnútri krátera Rano Kau. Po niekdajšom zalesnení ani chýru a z trávy do diaľky vytŕčajú sochy moai, vďaka ktorým sa ostrov dostal na zoznam UNESCO a láka turistov svojimi dodnes nezodpovedanými tajomstvami.
Diskusia k článku
Buďte prvý!
