Ako vznikol názov Mexiko?

Ja som mala možnosť byt v jednom z najväčších miest našej planéty práve počas osláv sviatku Všetkých Svätých. Sviatky u nás možno spájajúce sa s akýmsi smútkom, zastavením sa v čase, pokorou... v Mexiku, napriek tomu, že sú to sviatky úcty  a pokory, konajú sa vo veľmi oslavnom štýle. Každé námestie sa rozsvieti farbami a kvetmi a hlavne vôňou čokoládových kostier a lebiek, ktoré si malí aj veľkí Mexičania kupujú a s obľubou konzumujú pri prezeraní si ofrendas. Stred námestia je vyhradený pre ofrendas...vo veľmi voľnom preklade, ako dary, ktoré sa dávajú pozostalým, aby im na druhom svete bolo lepšie... teda napríklad, napečie sa koláč, čo mal zosnulý rád a tam sa prinesie, prípadne iné dobroty, rôzne farebné výstrižky, fotografie, kvety, kvietky, čokoládové kostry, lebky, a všetko možné...naukladá sa to akoby na stupienky, schodíky a tým sa zabezpečí, že všetko je pekne priehľadné a samozrejme vyzdobené...farbou týchto dní sú malé žlté kvietky, ktoré už zďaleka rozvoniavajú a tým dávajú všetkým na známosť, kde sa tá pyramidálna ofrenda nachádza... a keď si toto predstavíme v jednom z najväčších miest sveta, kde hlavné námestie Zócalo s rozlohou približne 43700 metrov štvorcových sa zaplní ľuďmi... tak aj samotný Moctezuma, jeden z posledných aztéckych panovníkov by sa v hrobe obracal nad invenčnosťou dnešných Mexičanov, ktorí práve v týchto dňoch oveľa viac navštevujú jednu z najväčších katedrál Mezoameriky. A hneď po jej návšteve sa na samotnom Zócale nechajú vydymiť možno práve Moctezumovými pra-pra-pra...vnukmi, ktorí tu praktizujú staré, ale že vraj osvedčené rituály očisty duše. To je na Mexičanoch veľmi zvláštne a jedinečné. Drvivá väčšina obyvateľstva sú katolíci, no napriek tomu, uctievajú a rešpektujú aj svojich dávnych bohov, ktorí majú veľmi dôležité miesto v ich každodennom živote. Odpoveď, ktorá sa mi dostala na túto zdanlivo nezlučiteľnú kombináciu bola: my náboženstvo neuctievame, my v ňom žijeme. 

A tak práve v tieto dni, omnoho viac Mexičanov navštevuje hroby svojich blízkych, kde im nosia dary, ale hlavne jedlo (častokrát zbavené zlých vplyvov práve miestnymi indiánskymi šamanmi), ktoré potom spolu ako rodina zjedia na spoločnom posedení akoby v kruhu rodiny... aký kraj, taký mrav. Aj pre toto sa oplatí Mexiko vidieť, pre jeho jedinečný spôsob súžitia a harmónie medzi prastarými tradíciami ešte spred kolumbovských čias a novými španielskymi zvykmi prinesenými z ďalekej Európy.