Boli sme na pohrebe thajského kráľa

Zomrel thajský kráľ. Na tróne vládol celých 70 rokov a prežil Stalina, Brežneva, Havla aj Kováča. Thajci milovali svojho kráľa, mnohí ho považovali za boha a väčšina domácich si nedokáže predstaviť iného kráľa na tróne. Väčšina z nich totižto iného kráľa za svoj život ani nikdy nezažila.

Prilietame s BUBO skupinou do Bangkoku v deň prevozu jeho tela z kráľovskej nemocnice do kráľovského paláca a pripravujeme sa na pravdepodobne najväčšiu udalosť v thajských dejinách za posledných 70 rokov. Už na letisku je na všetkých digitálnych tabuľách vyobrazené čiernobiele parte zosnulého panovníka. Po ceste do mesta vidíme ako ľudia vešajú na svoje domy a obchody čiernobiele stuhy, ako sú vlajky stiahnuté na pol žrde a ako sa celé Thajsko snaží dostať do centra Bangkoku aby sa mohli prísť rozlúčiť so svojim milovaným kráľom. Cesta, ktorá nám zvyčajne zaberie 45 minút nám teraz trvá vyše 3 hodiny a čím sme bližsie ku kráľovskému palácu, tým je situácia chaotickejšia a neprehľadnejšia. Ulice a široké bulváry zaplnili státisíce trúchliacich oblečených v čiernom. Nad hlavami držia obrazy kráľa, v rukách žmolia papierové vreckovky a po lícach im stekajú slzy.

Kráľ Ráma IX sa narodil v USA a po smrti jeho otca sa celá rodina presťahovala do Lausanne vo Švajčiarsku, kde začal študovať na univerzite, no sa posadil na trón už ako 18 ročný po tom, čo sa jeho najstarší brat zastrelil v kráľovskom paláci. Vďaka dedickému právu sa dostal na trón kráľ Bhumibol, no s korunováciou sa muselo počkať až do jeho ukončenia štúdia politológie a práva v Lausanne. Jeho panovanie bolo charakteristické tým, že prakticky neustále cestoval po svojej krajine, navštevoval obyčajných ľudí, rozprával sa s nimi o ich živote a ich problémoch a hlavne mal úžasnú schopnosť počúvať. Vpodstate ihneď po návrate do paláca sa vždy pokúšal nájsť spôsob, ako by svojim ľuďom dokázal pomôcť a vylepšiť ich životnú situáciu. Kráľ sám zahájil viac ako 1000 rôznych projektov na zlepšenie ekonomických, sociálnych ale aj kultúrnych pomerov ľudí v jeho krajine a miesta opakovane navštevoval a neustále kontroloval, či sa všetko vyvíja správnym smerom. Okrem toho sa významným spôsobom niekoľkokrát zaslúžil o zachovanie mieru, keď svojou prirodzenou autoritou upokojoval a urovnával častokrát neprehľadnú, výbušnú a až krvavú politickú situáciu v Thajsku.

Ráma IX mal neuveriteľné množstvo koníčkov a keď práve nelyžoval vo Švajčiarsku, tak určite niekde hral tenis, potápal sa, fotografoval, vyrezával z dreva, maľoval, staval modely lodí, hral na klarinet, saxofón alebo klavír. Skomponoval aj skladby, ktoré sa hrali až na Broadwayi v New Yorku. Rozprával tromi jazykmi a vo vľnom čase tiež prekladal knihy významných zahraničných autorov. Bol tiež vynikajúci športovec, špeciálne sa venoval pretekom na jachtách a v roku 1967 dokonca vo svojej kategórii získal zlatú medailu na ázijských hrách.

Lenže kráľ Ráma IX je mŕtvy.

Keď sa už zotmelo, telo kráľa dorazilo do paláca a dav ľudí sa pomaly a v tichosti začal hýbať, zdalo sa, že život sa opäť vracia do normálu. Prechádzam po prechode pre chodcov pred známym hotelom Royal s unikátnou polohou v centre diania, keď zrazu sa tu zbehnú policajti s bambusovými obuškami a píšťalkami a začnú na každého naokolo pokrikovať nech si okamžite sadne na zem. Pod hrozbou bambusovej palice si všetci na rozkaz sadneme na zem a nikto sa neodváži ani len pohnúť. Mnohí cudzinci si zakrývajú uši pred prenikavým hlasom policajných píšťaliek a len vystrašene pozerajú, čo bude nasledovať. Ľudia sedia na chodníkoch, na cestách, na tráve, na prechode pre chodcov, no jednoducho všade tam, kde ich píštalka a bambusový obušok zastihli. V prvom momente mi napadlo, že sme súčasťou štátneho prevratu, keďze zomrel kráľ a pravdepodobne armáda sa snaží upevniť si svoje postavenie podľa modelu Barmy a jej vojenskej junty, ktorá celé desaťročia vládla tvrdou rukou. Pýtam sa thajcov naokolo, že čo sa to vlastne deje no a po chvíli sa dozvedám, že každú chvíľu sa očakáva, že tadiaľto prejde sprievod s kráľovou rodinou na čele s princom Mahom, ktorého v dohľadnej dobe korunujú za nového thajského kráľa. Medzitým už polícia upratala sediacich na cestách a prechodoch a uvolnila cestu pre kráľovský sprievod. Tisíce ľudí v čiernom kľačúcich na kolenách lemujú ulice a zdvíhajú do vzduchu obrazy Rámu IX.

“Sme odmalička učení, aby sme sa nikdy priamo nepozerali do očí kráľovi,” hovorí mi doktor Nattapong, jeden zo spolusediacich a pokračuje: “Ak sa zhovárame s kráľom, tak by sme sa mali pozerať a rozprávať s prachom, ktorý je pod jeho nohami a nikdy nie s kráľom samotným.” Zrazu všetci Thajci sklopia zrak nadol a v momente keď okolo nás prejde zlatý Rolls Royce je počuť hlasné nariekanie poddaných.

Khao San Road stíchla. Vychýrená ulica s bláznivými diskotekami, kde vždy alkohol tiekol potokom a hardcore techno párty trvali aj do piatej rána vyzerá teraz ako v nemom filme bez titulkov. V každom bare a reštaurácii je miesto hlasnej hudby teraz pustený len televízor s rovnakým programom, ktorý vysiela kondolencie pre zosnulého kráľa. Počuli by ste tu spadnúť aj špendlík.

Kráľovský palác sa stal miestom stretnutia celej krajiny. Ľudia sa modlia pri jeho múroch, zapaľujú sviečky, odriekajú budhistické mantry a smútia. Celé rodiny sa spoločne fotia pri múroch paláca s portrétmi kráľa. Plačú ženy, plačú muži a aj z detí sa ako keby vytratila iskra a len v tichosti postávajú a sledujú, čo sa so všetkými tými ľuďmi naokolo deje.

Na uliciach rozdávajú každému zadarmo vodu a jedlo. Inde zase podnikavejší predávajú čierne tričká. Bol vyhlásený štátny smútok, ktorý bude trvať 1 rok. Štátni zamestnanci budú musieť počas celého roka povinne nosiť čierne alebo veľmi tmavé oblečenie na znak smútku. Počas najbližších 30 dní by sa na odporúčanie thajskej vlády ľudia mali vyhnúť akýmkoľvek oslavám a taktiež aj vlády z mnohých krajín z celého sveta vyzývajú svojich občanov, aby pri návšteve Thajska toto nariadenie rešpektovali, neobliekali sa vyzývavo a zvolili si radšej tmavšie odtiene oblečenia. Niektoré bary skrátia svoje otváracie hodiny a mnohé z nich budú počas najbližsieho mesiaca úplne zatvorené. Predaj alkoholu bude kontrolovaný a limitovaný iba na určitú hodinu počas dňa. Hudobné festivaly a koncerty budú buď zrušené alebo preložené na neurčitý termín. Dokonca aj známe tanečné podujatia pri splne mesiaca boli zrušené a miesto toho organizátori vyzývajú, aby sa ľudia modlili za kráľa.

Internetové stránky sa zmenili na čierobiele, všetka denná tlač vyšla bez farby a to aj vrátane známych thajsko-anglických novín The Nation, ktoré boli kompletne venované životu kráľa. Google Thailand nastavil svoju domovskú stránku v čiernej a bielej. Vláda zriadila aj špeciálnu telefonickú linku, aby pomohla trúchliacim vyrovnať sa so stratou ich milovaného vládcu.

Ráma IX bol pre Thajcov ako boh. Jeho portrét visí snáď v každej reštaurácii, domácnosti aj kancelárii, keď idete do kina tak pred filmom hrajú kráľovskú hymnu pri ktorej všetci musia stáť a taktiež každý den presne o 8:00 a 18:00 hrajú hymnu verejne na uliciach. No a vtedy sa na pár minúť život doslova zastaví. Všetci nehybne stoja a odriekajú slová hymny.

Ďalšia spolusediaca, študentka Ploy, hovorí, že “toto je najhorší deň môjho života. To, čo pre nás urobil Ráma IX sa nedá ani len porovnať s čímkoľvek, čo sme my spravili v našich životoch. Čo len s nami teraz bude?”

Kráľ Ráma IX je mŕtvy. Nech žije nový kráľ Ráma X!

Thajsko , +2 viac
15 dní
1 780 €
Thajsko , +1 viac

Thajsko, Singapur

08.07. → 22.07.2018 +12 ter.
15 dní
2 240 €