Kto nosí darčeky? A kde tento pánko žije? Na svojich cestách smerom k pólom som ho hľadal a aj viackrát našiel. Uveríte, že BUBO naučilo najznámejšieho Santa Clausa našej planéty, kde je Slovensko? U Santa Clausa som bol aj tento rok. Lobovať. Riadne zdražel. Tušili ste, že okrem svojho červeného kabáta a sobov potrebuje k svojej činnosti hlavne repelent? A že mal čo dočinenia so ženou amerického prezidenta?

Ako čert za socializmu porazil Deda Mráza

Keď som bol malý, v škole tvrdili, že darčeky deťom nosí Dedo Mráz pochádzajúci niekde zo Sibíri. Na akciách pre deti v Slovenskej akadémii vied (SAV), kde moji rodičia pracovali, okrem bradatého pánka v červených šatách chodil aj čert.  Doteraz si na neho pamätám, ten kostým bol skvelý. Bol to ozajstný čert, celý čierny s dlhým chvostom a červeným jazykom. Skákal v prednáškovej sieni po stoloch a strašne kričal. Nič som mu nerozumel, bolo to hrozivé a ja som sa strašne bál. Neskôr som sa dozvedel, že ten chlapík sa pred týmto vystúpením vždy riadne opil a už nevládal ani normálne rozprávať. Sem-tam zle doskočil na stôl a spadol z lavice. Nikdy sa mu nič nestalo a pokračoval ďalej. Ako skutočný čert. SAV bola aj v socializme takým uvoľneným liberálnym miestom a toto bol jeden z tých úletov. Bola to vzbura proti sovietskemu Ded Marozovi. Čert ho v SAVke jednoznačne prebil a ja si na to veľmi dobre pamätám.

Kto bol ozajstný Mikuláš?

Keď som začal cestovať, zaujímala má aj táto téma. Už v roku 1992 sme na našej ceste po Blízkom Východe zastavili na juhu Turecka, asi 2,5 hodiny južne od Antalye. Vysoké vrchy a azurové more pozná mnoho Slovákov zo svojich dovoleniek. My sme vtedy mierili do Sýrie, ktorá bola v tom období nádhernou bezpečnou krajinou. Tu v Myre, v terajšom Turecku, pôsobil v 3.-4. storočí svätý Mikuláš. Vtedy to nebolo Turecko ale Lýkia, Mikuláš bol pôvodom Grék z bohatej rodiny a v Myre (teraz Demre) bol biskupom. Zomrel vraj 6. decembra. Jeho pozostatky boli prevezené do Bari (Taliansko) a doteraz sem chodia pútnici, vzdať mu hold. O svätom Mikulášovi koluje mnoho legiend, no je zrejmé, že pomáhal ľuďom, obdarovával ich nezištnými darmi.

<p>Mikul&aacute;&scaron; z Myry alebo sv&auml;t&yacute; Mikul&aacute;&scaron; bol biskupom</p>

Mikuláš z Myry alebo svätý Mikuláš bol biskupom

Biskup Mikuláš pomohol trom dcéram skrachovaného šľachtica, ktoré boli nútené zarobiť si na veno v nevestinci. Prišiel k nevestincu a cez okno každej z nich hodil mešec zlatých dukátov. Vyslobodil ich,  a týmto gestom sa stal zároveň patrónom prostitútok. Mikulášska tradícia darovania sa ujala aj u nás. 6 december je akási predzvesť Vianoc a rozdávajú sa prvé darčeky.

Ako sme naučili Santu kde leží Slovensko?

Nájsť Santa Clausa bola krásna výzva už na začiatku mojej cestovateľskej kariéry. Kde asi môže žiť? Americká reklama zobrazuje Santu na voze plnom darčekov, ťahanom sobmi s dlhou bielou bradou, červeným plášťom, veľkým bruchom a červenými líčkami. Soby, to je jasné! Vydám sa smerom na sever. 

<p><span>Div&eacute; soby na pol&aacute;rnom kruhu a&nbsp;ochrana proti kom&aacute;rom. Santa použ&iacute;va repelent.</span></p>

Divé soby na polárnom kruhu a ochrana proti komárom. Santa používa repelent.

Prvýkrát som Santa Clausa osobne stretol už rok po ceste na Blízky Východ.  Bolo to v roku 1993, kedy som sa dostal po prvý raz na polárny kruh. Bol som šéfom výpravy, na tú dobu nebývalej, mieriacej na neznámy sever. Mladý chalan, vyštudovaný lekár a pri odchode z Bratislavy sa rodičia prichádzali lúčiť so svojimi deťmi, ktoré mi zverovali do rúk. Títo rodičia nikdy necestovali, veď za socializmu sa nedalo a teraz sa o svoje ratolesti báli. Nabalili im páperové bundy a gamaše. No my sme prišli na polárny kruh v najvyššom lete. Ani náznak snehu, saunovali sme sa a skákali do jazier, opaľovali sa – teplé veci sme ani nevytiahli.  Fotili sme sa o polnoci – toto je obdobie večného dňa, kedy slnko za polárnym kruhom nezapadá. 

<p>BUBO na pol&aacute;rnom kruhu v roku 1993</p>

BUBO na polárnom kruhu v roku 1993

Po náročnom trekkingu na Medveďom okruhu vo Fínsku – Karhunkierros, 15 km od hraníc s Ruskou Karéliou, sme sa vybrali do dedinky Santa Clausa. Fíni tvrdia, že Santa Claus žije tu. Polárny kruh má taký záhorácky názov, “Napapiri” a práve tu Fíni pri najväčšom meste Laponcov, pri Rovaniemi, vybudovali pre Santu dedinku. V roku 1993 to bol jediný poriadny dom, do ktorého sme vošli a  Santa nás s úsmevom privítal. Boli sme jediní turisti, nikde nikto. Všetko bolo zadarmo a zadarmo sme dostali aj certifikát, diplom o pokorení tejto magickej hranice.

Domov sme poslali vtedy list, ktorý mal byť doručený tesne pred Vianocami. Obálka opečiatkovaná Santa Clausom a list s pozdravom od Santa Clausa priamo z polárneho kruhu. V tej dobe maximálna exotika, nik zo Slovenska takéto čosi predtým nikdy nedostal. No v roku 1993 list tri mesiace meškal. Vtedy ešte fínsky Santa nevedel, kde Slovensko leží. Slovensko totižto vzniklo v januári tohto roku a k Santovi sa táto informácia evidentne nedostala. Jeho list krúžil cez Slovinsko a ktovie kde ešte. Prišiel až na jar. Odvtedy sme na polárny kruh prepravili okolo 3500 Slovákov a naučili sme Santa Clausa, kde Slovensko je. Možno nám Slovákom odvtedy nosí aj viac darčekov?

Santa v trópoch

Santa Claus je veľmi populárny na celom svete a nielen v našich končinách. Musí byť ťažké robiť Santa Clausa v Austrálii, ale zažil som to. Moji rodičia žili vyše roka v Melbourne. V decembri tu vrcholí leto a červený huňatý oblek, biele fúzy a čiapka robia pre Santu peklo. V poslednej dobe už nosia Santovia na pláži Bondi Beach v Sydney kraťasy a niektorí ich videli aj so surfom.

<p>Santa Claus v Sydney</p>

Santa Claus v Sydney

Ešte exotickejšie sú Vianoce v krajinách, ktoré nie sú kresťanské. V Singapure, kde tvoria 74% populácie Číňania a 10% Indovia, kresťania sú každopádne minoritou, majú v obchodných domoch vianočnú výzdobu už od októbra. Je tu súťaž o najkrajší vianočný stromček a po obchodných domoch chodí tucet Santov. Santa Clausa nájdete po celom svete od Pekingu po Juhoafrickú republiku. V Kamerune, Benine či v Sierra Leone niet poriadneho obchodného domu, no v tom jednom sú zamestnanci oblečení do “mikulášskeho” obleku. Aj najväčšie stretnutie Santa Clausov sa uskutočnilo 27. decembra v juhoindickej Kerale, kde sa ich v červených oblekoch stretlo vyše 18 000. Aj to je znak globalizácie. Každopádne darovávanie darčekov iba tak, nezištne, sa stalo hlavne v bohatých rodinách veľmi populárne po celom svete.

<p>Santa claus v Benine</p>

Santa claus v Benine

Každý cestovateľ môže byť Santom

Na mojich cestách sme často tými, ktorí Slovensku otvárajú cesty. Cítim sa nielen ako cestovateľ, ale aj ako reprezentant našej krajiny. Často robíme Mikulášov aj my. Naposledy to bolo teraz, koncom októbra 2016, kedy sme sa v malej dedinke zastavili v škole v  severnom Vietname. Doniesli sme deťom charitu. Každé dieťa dostalo nové oranžové BUBO tričko. Každé dieťa dostalo perá, farebné fixky, zošity, dokonca aj školské tašky a tí najmenší si odniesli plyšové hračky. Radosť v detských očiach je nesmierna. Pomôžeme krajinám, ktoré sú zatiaľ chudobnejšie než tá naša a pritom urobíme Slovensku dobré meno.

<p>BUBO Miluk&aacute;&scaron; vo Vietname</p>

BUBO Milukáš vo Vietname

Za Santom ďalej, do krajín večného ľadu

Kde teda žije pravý Santa Claus? Takéto recesisitické otázky ma vždy hnali ďalej a ďalej...
Samozrejme, že to nebol jediný dôvod na návštevu danej krajiny, no "uloviť Santu" je jeden zo zážitkov. Hľadal som ho okrem Fínska, aj v Dánsku, na Islande, v Zemi Františka Jozefa, ďaleko za polárnym kruhom v Nórsku.  Všade na severe miestni tvrdili, že Santa pochádza od nich, ale v Grónsku to neznelo ako žart. Tento svet večného ľadu a snehu je už riadna exotika! Ľudia boli drsní a presvedčenie, že Santa Claus žije u nich bolo silné ako presvedčenie, že geografický stred Európy je v Kremnických Baniach. Ostrov geograficky patrí k Amerike, oficiálne je dánsky, obyvateľmi sú Eskimáci ázijského pôvodu. "Odtiaľto sa raz za rok vyberá Santa na púť po domácnostiach dobrých detí, čo poslúchajú rodičov." dozvedám sa.

<p>Leto v&nbsp;Amassaliku, Gr&oacute;nsko</p>

Leto v Amassaliku, Grónsko

Do Grónska prilietam červeným vrtuľníkom, pokojne by mohol patriť farbami Santa Clausovi. Záliv pri meste Ammassalik je zamrznutý, je v ňom množstvo krýh a po mori je cesta nemožná. Pristávame na malom provizórnom letisku hneď vedľa prastarého cintorína. Nový je na druhej strane osady. Je leto, a tak sa tu kope o sto šesť. „Snáď nezomrel Santa?“ nadhadzujem kopáčovi na smeč. „Teraz nezomrel nikto, ale rozmrzla pôda a dajú sa kopať jamy. Tak ich kopeme ‚do foroty‘.“  Vybieham na najbližší kopec, ktorý sa v preklade volá Námorník. Prechádzam okolo svoriek ťažných psov, ktoré teraz v krátkom lete oddychujú a naberajú silu na to, čo milujú najviac: ťahajú sane po snežných pláňach.

Šliapem hore okolo nádherných plies. Som iba tristo metrov nad morom, no cítim sa ako na najvyšších štítoch Tatier. Všade sneh, ľad, ľadovce. Keby si stretol ľadového medveďa, tak buchni silno o seba dvoma železnými predmetmi,radí mi Elena Napaguutdlak, ktorej otec sedí v parlamente v Nuuku. Utekaj hore do hôr, tam za tebou nanuq, ako inuiti ľadového medveďa volajú, nepôjde,presviedča ma, že medveď, ktorý beží štyridsať kilometrov za hodinu do kopca ma nedobehne...
Dospelý nanuq váži okolo 680 kilogramov. Z ľadových krýh loví tulene. Keď zaňuchá dieru, čaká, kým sa tuleň príde nadýchnuť. Potom svojimi tuhými tmavohnedými pazúrmi hrabne a štyristokilového tuleňa vytiahne von. Niekedy uloví aj slabšieho mroža či belugu a nepohrdne ani veľrybou mrcinou. Keď vás napadne hnedý medveď, robte sa mŕtvym. Máte tak šancu, že vás nechá na pokoji. Pri bielom to však neskúšajte, ten by chutnou večerou nikdy nepohrdol.

<p>Stretn&uacute;ť ľadov&eacute;ho medveďa pri cest&aacute;ch za pol&aacute;rnym kruhom nie je raritou, foto: Ľ. Fellner</p>

Stretnúť ľadového medveďa pri cestách za polárnym kruhom nie je raritou, foto: Ľ. Fellner

Z vrchola hory je naozaj nádherný výhľad, na mori sa prevaľujú kryhy a občas sa v spenených vodách objaví chrbát a chvost veľryby. S týmito cicavcami sa tu dá aj potápať. Málokto o tom vie, ale kamarát Lars má suché potápačské obleky a túto adrenalínovú atrakciu ponúka aj mne. Žije tu 15 rokov, steny jeho dreveného domčeka zdobia medvedie kože a vyše 2 metrov dlhý zub z narvala.
Vrch Námorníka Eskimáci volajú Qaqqartivakajik, Dáni mu dali názov Sømandsfjeldet. Podo mnou sa rozprestiera štyridsaťjeden kilometrov dlhý Ammassalický fjord a na druhej strane vidím  devätnásť horských plies, niektoré sú kaskádovito pospájané vodopádmi. Prechádzam lúky plné fialových a modrých kvetov. A nikde ani jediný komár! Tých bolo na fínskom polárnom kruhu neúrekom. Keby som bol Santa Claus, asi si na život radšej vyberiem miesto bez komárov. Presne tu si ho viem predstaviť. "Je to fakt. Pochádza z Grónska" povedal Kurt Flemming, predseda štyridsiateho svetového kongresu Otcov Vianoc.

<p>Domčeky v Gr&oacute;nsku rozozn&aacute;te podľa farby, č&iacute;sla neexistuj&uacute;</p>

Domčeky v Grónsku rozoznáte podľa farby, čísla neexistujú

Keď zbehnem z vrcholu dole, čaká ma večera u známych. Adresa je modrý dom pri pošte, žiadne číslo, ale nájdeme ho ľahko. Tu v Grónsku vyzerá každý domček rovnako, veď ich postavila dánska vláda. Líšia sa iba farbou podľa toho, v akom štátnom sektore majiteľ domu pracuje. V obývačke si prezerám výstavku šamanských sošiek tulipaq. Sú vyrezané z narvalieho zubu, ktorý v stredoveku Európania pokladali za roh jednorožca. Mágia a šamanizmus sú aj v dnešnom Grónsku veľmi živé. Na večeru sa podáva tuleň. Vo svojom cestovateľskom živote som jedol všeličo, slimáky, žabacie stehienka, živé lúčne koníky či vodného byvola. No tuleň bolo asi to najhnusnejšie jedlo, čo som kedy dal do úst. Ak nie je Santa vegetarián, má to tu ťažké.

Santa Claus made in USA

Santu navštevujeme už roky na každom našom zájazde po Aljaške. Je všeobecne známe, že najväčší mágovia na reklamu sú v USA a Coca Cola si akokeby Santu sprivatizovala.

Moderného Santa Clausa stvoril americký karikaturista Thomas Nast podľa nemeckého Weihnachtsmanna. Thomas sa totižto narodil v Nemecku. Navrhol aj symbol pre stranu Republikánov, známeho slona.

Pri hľadaní amerického Santu mierime do druhého najväčšieho mesta Aljašky, do Fairbanks. Založili ho v roku 1902 ako ťažobný tábor pri zlatej horúčke. Replikou starého parníka sa plavíme po rieke Chena, indiáni nám ukazujú ako spracovávajú lososy a ako sa starajú o stáda sobov. Áno, aj tu sú soby, zvieratá, ktoré tak neodmysliteľne k Santa Clausovi patria. A tak sa vyberáme do Santa Claus House s adresou North pole, Alaska. 01 St Nicholas Dr.

<p>Santa Claus House na Alja&scaron;ke</p>

Santa Claus House na Aljaške

Je tu vybudovaná dedinka, kde celé dni sedí Santa Claus a čaká na turistov. Santa Claus House otvorili v roku 1952 pri hlavnej ceste, kadiaľ museli prejsť všetci. Pôvodne to bol obchod, kde sa predávalo sušené mäso pre pocestných a pre blízku vojenskú základňu. Dvadsať rokov bola táto drevená búda dokonca oficiálnou poštou komunity. Keď sa hlavná cesta do Fairbanks odklonila, obchod by zanikol, tak museli majitelia vymyslieť iný podnikateľský plán. Zamerali sa na turizmus a teraz americký Santa Claus zamestnáva päťdesiatpäť pracovníkov. Ročne sem príde stotisíc  turistov. 

Ich najväčším konkurentom je už spomínaný fínsky Santa Claus, kam ročne v dnešnej dobe zavíta 5x toľko turistov. Američania hovoria, že k vzniku Santa Clausa 8 km severovýchodne od Rovaniemi, prispela Eleanor Roosevelt, keď po druhej svetovej vojne v roku 1950 navštívila laponské mesto, ktoré Nemci vypálili do tla. A Eleanor chcela vidieť Santu! Americký Santa žije južne od severného polárneho kruhu, no ten Fínsky je presne na tejto magickej čiare. 2 turistické atrakcie na jednom mieste.

Santa Claus dnes

A tak začiatkom tohoto leta vyrážam na fínsky polárny kruh opäť. Teraz aj s mojimi deťmi, ktoré pri mojej prvej návšteve tohto miesta ešte neboli na svete. Na južnej pologuli Santa nežije, ani v Patagonii. Nestretol som ho ani na severnom póle. A tak som sa po 23 rokoch vrátil... a zistil, že sa mnoho vecí zmenilo. Toto leto sme prešli opäť Medvedí chodník, spali v zálesáckych zruboch, raftovali sme na spenenej rieke a priviazaní na laná vyšli na najvyšší vrch Škandinávie. Návšteva dedinky Santa Clausa je však pre každé dieťa najväčším zážitkom. Po 23 rokoch vstupujem na známe miesto, no nepoznávam ho. Dedinka Santa Clausa  - teda Joulupukkiho sa rozrástla tak, že tí na Aljaške môžu iba závidieť. Na polárnom kruhu (Napapiiri) sa  dnes za návštevu u Santu platí. Dokonca sa čaká v rade a prístup sprostredkovávajú uvádzačky. Recesistický domček spred 23 rokov vystriedal doslova Santov palác. Všetko je absolútne profesionálne. Aj fotografie, ktoré pre nás vyhotovili.

<p>BUBO na pol&aacute;rnom kruhu v roku 2016</p>

BUBO na polárnom kruhu v roku 2016

Za 23 rokov tu postavili doslova dedinku. Obchodík vedľa obchodíka, kde môžete kúpiť sobie kože či čiapku z polárnej líšky, outdoorovú výstroj, alebo špeciálne zálesácke nože. A ešte vám aj do čepele vygravírujú vaše meno. Santa Claus platí nižšie dane a tak tu turizmus prekvitá. No stále je to milé - všetko je z dreva a Vy cítite, že ste v jednej z najcivilizovanejších častí sveta.

Taktiež na rozdiel od Aljašky sa dedinka Santa Clausa nachádza priamo na polárnom kruhu a tak je veľkou srandou túto magickú hranicu pokoriť. Plazíme sa cez ňu, robíme premety, preskakujeme ju “na koni” teda “na sobovi” a máme jednoducho pekný deň. Naše deti nám aj našu dospelácku dovolenku vylepšia o úsmevy a radosť z ich očí zapáli aj tú našu. Večer si v dobrom hoteli skočíme do pravej fínskej sauny a výborne sa najesť. Poslali sme domov opäť listy podpísané Santom, no teraz viem, že už prídu presne na Vianoce. Joulupukki v červenom obleku a s bielou bradou nám slúbil, že Slovensko bude mať tieto Vianoce veľa darčekov. V tom ako to povedal, bol presvedčivejší než naši politici.

<p>Pokorili sme magick&uacute; hranicu na pol&aacute;rnom kruhu</p>

Pokorili sme magickú hranicu na polárnom kruhu

Všetkým cestovateľom a ľuďom dobrej vôle prajem veľa darčekov a hlavne pokojné Vianoce.

Dánsko , +4 viac

Metropoly Škandinávie

01.05. → 08.05.2019 +6 ter.
8 dní
1 330 €
USA , +2 viac
15 dní
4 380 €