Tanzánia, najtolerantnejšia krajina

Pristávam v Dar Es Salaam a cítim sa tu okamžite ako doma. Nikdy predtým som nebol v rovníkovej Afrike, ale od svojich siedmich-ôsmich rokov som túžil sa sem dostať. Nevedel som, čo si o miestnej kultúre myslieť, hlavným ťahákom bola príroda a vysnívané národné parky východnej Afriky. Videl som nakoniec veľké množstvo z nich. Ale tá pravá Afrika je v ľuďoch. A práve to som pomaličky začal chápať pri potulkách.

Zo všetkých východoafrických krajín sa ma najviac dotkla Tanzánia. Neviem ani ako a prečo, ale cítil som sa tu okamžite veľmi príjemne. Bol to prístup miestnych obyvateľov, ktorí, aj napriek náboženstvu, sú si všetci rovní. Podiel medzi kresťanmi a moslimami je približne rovnaký. Okrem odevov však na prvý pohľad nebadáte žiadny rozdiel. V dedine Mbaga, kde som spolu s domácimi skoro rok žil, sa tieto rozdiely zmývali ešte výraznejšie. Celá oblasť pohoria Paré je viac menej kresťanská, ale nájde sa tu približne 10% moslimov. Títo sú dokonale zžitý s evanjelickou väčšinou. Až do takej miery, ktorú by ste si nevedeli predstaviť. Tradičná rodina sa skladá z otca, matky a dieťaťa. Potiaľ je aj podobnosť s „našou“ rodinou v poriadku. Delí sa to pri otázke náboženstva. Otec, Elly, je moslim a každý piatok odchádza do Kisiwani do mešity na veľkú modlitbu. Má to 11km pešo jedným smerom. Matka je evanjelička, podľa prvého európskeho misionára z Nemecka, ktorý sa tu objavil v roku 1931. Ich dieťa, Manka, je pokrstená. Rodičia hovoria, že pre istotu. Keď bude Manka staršia, môže sa rozhodnúť, k akej viere sa prikloní. Keď nastane nedeľa, o jedenástej sa skoro celá dedina zíde v kostole. Na moje prekvapenie tu je aj Elly. Keď sa po ukončení kázne rozprávame, pýtam sa ho, čo tu robí. Odpoveď je jednoduchá. Nedeľa je deň, kedy má byť rodina pohromade. Spoločne idú do kostola, čo je tu považované nielen za liturgickú, ale aj za spoločenskú udalosť. Tu sa rozoberajú dôležité otázky komunity, tu sa ukáže, komu treba pomôcť. Kto by sa nedostavil, prišiel by o dôležité informácie a stretnutie. Po „kostole“ idú spoločne na rodinný obed k jednému z rodičov, pretože v tento deň má byť rodina spolu.

<p>Masajovia e&scaron;te st&aacute;le uzn&aacute;vaj&uacute; mnohoženstvo. Počet ich žien pri tom z&aacute;vis&iacute; od bohatstva muža a&nbsp;to vyjadruje počet kr&aacute;v, ktor&eacute; vlastn&iacute;.</p>

Masajovia ešte stále uznávajú mnohoženstvo. Počet ich žien pri tom závisí od bohatstva muža a to vyjadruje počet kráv, ktoré vlastní.

Ďalší, asi ešte podivuhodnejší je prípad je rodina Jumu. Juma sa narodil do rodiny, kde otec bol luterán a matka adventistka siedmeho dňa. Matka sa zúčastňuje zboru v sobotu, ako je to u adventistov zvykom. Do neskorého večera je počuť v dome uprostred dediny piesne a úžasne spríjemňujú tento večer. V nedeľu idú všetci do kostola, aby o niečo neprišli. Keď mal Juma 14 rokov, poslali ho rodičia na internátnu školu do Dar Es Salaam. Mal sem chodiť najbližšie štyri roky na strednú školu a poprípade pokračovať na vysokú. Keďže sa ocitol v oblasti islamu a jeho spolužiaci boli do jedného moslimovia, nechcel sa v piatok nudiť a konvertoval. Rodičia v rámci svojej tolerantnosti nič nenamietali. Každý má predsa právo si vybrať. Po vysokej škole sa vrátil späť do Mbagy a začal žiť ako moslim v tomto svojom prostredí. Našiel si priateľku, z ktorej sa neskôr stala jeho manželka a matka ich dvoch detí. Ona je evanjelička a on ostal moslimom. Veď to tu nikomu neprekáža. Dokonca aj kresťania sa tu medzi sebou zdravia salam alejkum (mier nad Tebou). V tejto rodine sa zopakovalo to isté, ako v rodine Ellyho. Deti sú pokrstené a v neskoršom veku si vyberú, ku ktorej viere ich to ťahá viac.

<p>Mlad&iacute; muži, tzv. bojovn&iacute;ci, s&uacute; oblečen&iacute; v červen&yacute;ch prehozoch s bielymi kor&aacute;lkov&yacute;mi n&aacute;hrdeln&iacute;kmi a n&aacute;ramkami. Predv&aacute;dzaj&uacute; tradičn&eacute; tance pri ktor&yacute;ch sk&aacute;ču čo najvy&scaron;&scaron;ie do v&yacute;&scaron;ky. </p>

Mladí muži, tzv. bojovníci, sú oblečení v červených prehozoch s bielymi korálkovými náhrdelníkmi a náramkami. Predvádzajú tradičné tance pri ktorých skáču čo najvyššie do výšky.

Nie je to všetko ale len o náboženstve. Na rozdiel od okolitých krajín sa tu až tak prísne neprihliada na kmeňovú príslušnosť. V Tanzánii žije približne 143 rôznych kmeňov. Predstavte si to ako Európu. Niektoré susedné štáty sú si určitým spôsobom príbuzné a majú podobný jazyk. Tie, ktoré žijú o kus ďalej už ale majú iný pôvod a jazyk, preto si nerozumejú. Toto im ale nebráni v komunikácii. V rámci systému krajiny majú jeden spojovací a hlavný úradný jazyk, swahilčinu. Swahili je vyučovacím jazykom na všetkých úrovniach školstva, pokiaľ škola nie je zameraná inak. Takto sa dokáže väčšina krajiny bez problémov medzi sebou dohovoriť. A tu prichádza výhoda, ktorú takýto spoločný jazyk prináša. Ak sa Slovákovi zapáči Portugalka, musí sa spoľahnúť, že sa náhodou obaja učili angličtinu, alebo sa jeden z nich naučí jazyk toho druhého. Ak sa chlapcovi v Tanzánii, z kmeňa Chagga, zapáči dievčina z kmeňa Makonde, budú si v swahilčine veľmi dobre rozumieť. Rodičia už v dnešnej dobe manželstvá dopredu nedohadujú a mladí majú možnosť si partnera vybrať podľa vlastnej vôle. Samozrejme, v odľahlých oblastiach ešte stále dohodnuté manželstvá fungujú, ale tu aj majú sťažený prístup z jednej komunity do druhej. Tí, čo majú jednoduchší prístup, alebo bližšie iné komunity, tí sa aj viac miešajú a nikto v tom nevidí žiadny vážnejší problém. V mestách to už prestali riešiť dávnejšie a tu sa miešajú medzi sebou náboženstvá, kmene a aj farby pleti. Na miestach, ktoré sú turisticky zaujímavé môžete vidieť zmiešané manželstvá s nádhernými deťmi, ktoré majú tú vysnívanú kreolskú pokožku.

Ak teda chcete žiť v tolerantnej krajine, ktorá príjme cudzinca, inak hovoriaceho, inak vyzerajúceho, určite si vyberte Tanzániu, najtolerantnejšiu krajinu.

Keňa , +2 viac
14 dní
3 620 €
Juhoafrická republika , +4 viac
14 dní
3 150 €