Bitka o islandskú tresku

Bitka o islandskú tresku

Island má len málo artiklov, ktoré sú tak dominantné na domácom trhu ako treska. Treska bola oddávna najdôležitejším zdrojom proteínov vikingov. Keď vikingovia z Nórska osídlili v 9. storočí Island, priniesli si so sebou aj knowhow najstaršej konzervačnej metódy mäsa = sušenie. Sušená treska bola hlavnou zložkou potravy severských národov obývajúcich islandské a nórske pobrežie.

V Nórsku obchod so sušenou treskou z Lofot zabezpečil neslýchané bohatstvo hlavne nemeckým a holandským obchodníkom v nórskom Bergene. Bergen bol totiž jednou z hlavných kancelárií hanzy – ligy nemeckých obchodných miest, ktorá mala monopol nad obchodom v severnej Európe, hlavne v okolí Baltského mora. Fungovalo to tak, že miestni rybári (Islanďania, Nóri, či rybári z okolitých ostrovov severného Škótska) vylovili kopec tresiek a usušili ich (najskôr rozrezali pozdĺž od hlavy až po chvost, chvosty zviazali a zavesili, alebo odrezali hlavu, rybu rozrezali tak, aby ju za samotný chvost mohli prevesiť cez drevené sušiaky). Sušenú tresku si potom vyzdvihli obchodníci hanzy a distribuovali ju cez rušné prístavy ako Bergen ďalej do veľkých európskych miest v Nemecku, Holandsku, Anglicku či Francúzsku. Neskôr keď však dopyt narastal, sa začali európski rybári vydávať na dlhšie plavby, aby mohli sami získať vyhľadávaný tovar a odstrihnúť prostredníka – islandského rybára. Takto sa anglickí rybári dostali postupne až do výsostných islandských vôd a začali tu intenzívne loviť tresku už začiatkom 15. storočia. Niet divu, že európske veľmoci začali otázku práva na rybolov intenzívnejšie medzi sebou riešiť. Dánsko, v tom čase (15.storočie) škandinávska veľmoc,  diktovalo podmienky. Angličania museli pristúpiť na dohodu, že v dánskych (a teda ani v islandských vodách) nebudú loviť. Nemali na výber, Dánsko totiž kontrolovalo vstup do Baltu – Oresundský prieliv, a ak sa Angličania chceli zúčastňovať aspoň obchodu s heringami v Baltskom mori, museli dánskemu kráľovi ustúpiť. Neskôr keď Dáni dostali výprask od hanzy, sa Angličanom opäť otvorila cesta k Islandu a jeho treskám. A takto to pokračovalo niekoľko storočí – bitky o to, kto má vlastne právo loviť tú skvelú severoatlantickú tresku. Rozbroje boli natoľko závažné, že anglické rybárske lode pri ceste cez Atlantik k islandskému pobrežiu často doprevádzalo aj kráľovské námorné loďstvo. 

Konflikt sa ťahal aj po druhej svetovej vojne a vyvrcholil takzvanými tresčími vojnami v 70. rokoch dvadsiateho storočia. Áno v tom storočí, v ktorom ste sa narodili, si Islanďania a Briti robili na lodiach napriek, kvôli treske. Rozrezávali si siete, narážali do seba, pľuli na seba cez paluby a hromžili. Ešte v 50. rokoch (hneď po tom ako Island získal nezávislosť od Dánska) rozšírili Islanďania pásmo výsostných vôd najskôr na 7 a potom až 22 kilometrov. Námietky zo strany Británie boli zmietnuté zo stola – Island jednoducho pohrozil, že ak sa nedohodnú, vystúpi z NATO. Keď si uvedomíme, že to bolo v čase studenej vojny, kedy tento strategický ostrov na polceste medzi Moskvou a New Yorkom zohrával v zahraničnej politike veľkú psychologickú rolu, niet divu, že Briti ustúpili. V 1975 Islanďania rozšírili pobrežné pásmo až na 200 námorných míľ (370 km) a v 1976 konečne podpísali dohodu s Britmi, že tieto hranice platia a Britom pridelili kvótu 30 tisíc ton vylovených rýb ročne. 

Dnes tieto udalosti pripomínajú infopanely v reykjavíckom prístave. Hneď oproti novej hypermodernej koncertnej hale Harpa kúsok od stánku s najlepšími hotdogmi na svete. Zopár miestnych morských vlkov si ešte na tieto roztržky s Britmi pamätá. „Keby som bol za vstup do EÚ, zradil by som otcove ideály. On vtedy každý týždeň odchádzal na more s tým, že ubráni pred Britmi naše úlovky. Keby teraz videl, že sa chystáme deliť o naše vody s celou Európou len tak, na príkaz nejakého úradníka, či nezmysleného nariadenia, porazilo by ho!“ rozhorčuje sa Bjarni spoza pultu, kde pripravuje akési rybacie „ražniči“ – na paličke napichnuté kúsky čerstvej tresky spolu so zemiakmi, ktoré bude pre turistov opekať na grile na obed. V sezóne pomáha v rodinnej reštaurácii v prístave, zvyšok roka trávi na mori. 

Sušenú tresku si môžete kúpiť ako snack namiesto hnusných vinegárových chipsov na každej pumpe či v obchode. Je to ultimátna desiata každého Islanďana, ktorý cestuje na víkend na hory. Domáci mávajú bežne sušené tresky na dvore, a keďže suchá ryba je poriadne tvrdá, často ju mávajú na kláte spolu so zaseknutou sekerou. Keď majú chuť na tresku, musia si z nej ísť narúbať. Konzumáciu tresky si jednoducho musia vybojovať, ako ich dedovia v časoch tresčích vojen. 

Martina Čameková

Martina Čameková

Martina Čameková

Spoznáte ju podľa tyrkysovej farby oblečenia, prípadne doplnkov. Maťa vyštudovala nemčinu a švédčinu a aj preto je v Škandinávii ako doma. Športový a akčný typ. Maťa je človek, ktorý prijíma všetky výzvy. Môžete sa s ňou stretnúť v arabských krajinách, exotickom Thajsku a v mnoho ďalších krajinách našej planéty.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Nórsko, Lofoty, Rusko

Zo zájazdu:

Martina Čameková

Posledná úprava článku | Prečítané: 171

Mohlo by Vás zaujímať

Vodopády. Ktoré sú tie naj? Prémiový blog

Prémiový blog Vodopády. Ktoré sú tie naj?

Vodopád. Hrmiaca voda, ktorá vás zamočí na stovky metrov. Neuveriteľný zážitok, ktorý sa v anketách našich klientov často dostáva na prvé miesto.…

Ľuboš Fellner 15 min. čítania
Islandský Zlatý okruh Prémiový blog

Prémiový blog Islandský Zlatý okruh

Island, ostrov ohňa a ľadu je bezpochyby jedným z najkrajších a najbezpečnejších miest na svete, kam môže milovník prírody zavítať. Chcete vidieť…

Zuzana Hábeková 10 min. čítania
Magický juh Islandu Prémiový blog

Prémiový blog Magický juh Islandu

Island sa zvyčajne delí do siedmich geografických regiónov vrátane oblasti hlavného mesta Reykjavík. Každý región sa mierne líši, pokiaľ ide o…

Zuzana Hábeková 10 min. čítania
Modrá lagúna – jedinečné kúpele, vytvorené vulkánom Prémiový blog

Prémiový blog Modrá lagúna – jedinečné kúpele, vytvorené vulkánom

Krajina ohňa a ľadu - magický Island vábi svojou prírodou a atrakciami každoročne už viac ako dva milióny návštevníkov. Jedným z jeho najväčších…

Robert Taraba 8 min. čítania
Reykjavík - najsevernejšia metropola sveta Reykjavik

Reykjavik Reykjavík - najsevernejšia metropola sveta

Mesto, ktoré vás očarí viacerými tvárami. Tou tradičnejšou, vpečatenou ešte vikingskými predkami, v ktorej stále prevláda idylický rybársky ráz…

Robert Taraba 16 min. čítania
Islandský Diamantový okruh Blog

Blog Islandský Diamantový okruh

Hádam každý, kto navštívil Island, sa stretol s názvom Zlatý okruh. Jedna z najpopulárnejších atrakcií Islandu v sebe ukrýva národný park…

Robert Taraba 12 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Európa  

Škandinávia, Nórsko, Island


náročnosť

13 dní

Trvanie

4784
K

Európa  

Škandinávia, Švédsko, Lotyšsko, Fínsko, Estónsko, Dánsko


náročnosť

8 dní

Trvanie

3611
K

Ázia   Európa  

Sibír, Mongolsko, Rusko

01.06. → 08.06.

náročnosť

8 dní

Trvanie

9999
K

Ázia   Európa  

Mongolsko, Rusko, Čína

01.06. → 14.06.

náročnosť

14 dní

Trvanie

9999

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.