V plávajúcej dedine na najväčšom jazere juhovýchodnej Ázie

Kambodža je úchvatná krajina. Jej najnavštevovanejšou pamiatkou je notoricky známy Angkor Wat, no rozhodne má čo ponúknuť aj okrem neho. Človek nemusí ani ísť ďaleko od najväčších miest a dostane sa na skutočný vidiek, kde zažije krajinu taká, aká je v skutočnosti. Za týmto účelom sme navštívili dedinu Kampong Phluk, neďaleko známeho základného tábora na návštevy komplexu Angkor, Siem Reap.

Táto dedinka s asi 2000 obyvateľmi leží na brehoch najväčšieho jazera juhovýchodnej Ázie Tonle Sap. Toto jazero, zapísané v svetovom dedičstve UNESCO, je samé o sebe absolútne unikátne. Každý rok prejde cyklom dažďov a rapídneho vzdúvania a opadania. Jeho rozloha sa zmení z 2800 km štvorcových na 16 000 km štvorcových a jeho objem sa zvýši 80krát až na 80 kilometrov kubických. Tým pádom sa dramaticky zmení aj jeho hladina z jedného metra hĺbky na 8-9 metrov. Vtedy sa dediny na jeho brehoch stávajú z bežných suchozemských obcí plávajúcimi ostrovmi v tomto sladkovodnom mori. Kampong Phluk je práve jednou z týchto dedín. Je to nesmierne zaujímavé miesto a pritom zatiaľ nie veľmi turisticky navštevované. Pred pár rokmi tu neboli ešte žiadni turisti a chodili sme sem prví, dnes sa tu pomaly turizmus rozvíja, ale stále takým tempom, že tu nájdeme autentickú Kambodžu – takú akú už vo veľkých mestách ako Phnom Penh alebo Siem Reap nenájdete.

<p>Pr&iacute;stavn&aacute; br&aacute;na na jazero Tonle Sap</p>

Prístavná brána na jazero Tonle Sap

Ráno vyrážame autobusom a opúšťame hlavnú cestu zo Siem Reapu. Po polhodine sa dostávame na príjazdovú cestu k dedine. O chvíľu skončí asfalt a pokračujeme po prašnej ceste smer do záplavových zón jazera. Je november, práve po období dažďov a voda pomaly opadá a zanecháva na poliach úrodné nánosy. Zároveň opäť odniesla príjazdovú cestu a stretávame valce, ktoré utláčajú novú prašnú vozovku k miestnemu prístavu. I keď voda ustupuje, tak do dediny sa autobusom určite nedostaneme a tak sa naloďujeme na drevenú miestnu loďku a vydávame sa na plavbu smerom do dediny Kampong Phluk. Všade okolo nás sa rozprestiera voda, z ktorej trčia zaplavené kríky a stromy. Nie je tu hlboko, voda je zhruba po pás. V nej miestny rybári rozhadzujú siete a chytajú malé rybičky rovno medzi loďami. Slniečko nám svieti a na lodi je mimoriadne príjemne. Po polhodinovej plavbe sa dostávame do samotnej dediny. Domy v nej sú postavené na pylónoch aby odolali aj tej najväčšej možnej povodni. Pylóny majú asi 7 metrov a mali by domy ochrániť od každej záplavy. Raz za desať rokov ale aj tak hladina stúpne na 11 metrov a vtedy zaplaví aj ich.

<p>Hlavn&aacute; a&nbsp;jedin&aacute; ulica, ktor&aacute; nikdy nie je zaplaven&aacute;, aj preto tu su&scaron;ia krevety</p>

Hlavná a jediná ulica, ktorá nikdy nie je zaplavená, aj preto tu sušia krevety

Je to malebný pohľad. Ľudia žijú s jazerom v harmónii. Okolo nás sa premávajú miestne člny a na nich raz rybári, raz ženy s tovarom, raz deti s nejasným cieľom. Každý si ale ide svojím smerom a veselo nám máva. Parkujeme v dedine a ideme urobiť zastávku. Na kopčeku je vyvýšená ulica, ktorú nikdy nezaplavuje a ktorá je niečo ako hlavná trieda v dedine. Zároveň sa používa na sušenie kreviet, ktoré sa pestujú v okolí dediny a robia sa z nich potom krevetové krekry. Je tu aj miestna škola, tak ideme pozrieť decká pri výučbe. Deti v Kambodži sú neuveriteľne milé. V tejto dedine ich učia aj základy angličtiny a tak s nimi môžeme prehodiť niekoľko základných fráz a za odmenu im rozdávame sladkosti a džúsy. Najviac sa tešia z džúsov – aj keď v Kambodži rastie množstvo ovocia, džúsy sú pre miestnych vzácnosť a deťom sa nedostávajú takmer vôbec, tak je o nich pomaly bitka. Deti tu človeka nabijú ozaj pozitívnou energiou, i keď extrémne skromné podmienky v ktorých vyrastajú pôsobia trochu smutne. Takáto ale Kambodža je – stále jedna z najchudobnejších krajín Ázie, kde pätina ľudí nemá ani prístup k pitnej vode, takže táto dedina akokoľvek skromne pôsobí je na tom ešte v podstate dobre.

<p>V&nbsp;miestnej &scaron;kole, rozd&aacute;vame dž&uacute;sy a&nbsp;sladkosti a&nbsp;s&nbsp;deťmi precvičujem Angličtinu. Mal&yacute; si ma chcel adoptovať.</p>

V miestnej škole, rozdávame džúsy a sladkosti a s deťmi precvičujem Angličtinu. Malý si ma chcel adoptovať.

Na druhú stranu sú tu ale úžasní ľudia. Všetci sa usmievajú a neskryte sa tešia z exotickej návštevy. Deti behajú a pani učiteľka ich musí dávať do laty. Na ulici sú úplne divoké, behajú hore, dolu, skáču do vody a hrajú sa so všetkým čo majú k dispozícii. V škole, ale musia poslúchať a aspoň tými par drobnosťami čo im dávame sa ich zároveň snažíme motivovať aby tam chodili. Aj to je jeden z problémov Kambodže, deti často skôr pracujú akoby sa učili. Pracuje tu až 39 percent detí a tak každá pomoc školstvu príde vhod, aj keď sú to v podstate skôr symbolické darčeky. Tak či onak vidieť tie deti je ozaj zážitok a ich radosť zo života rozveselí každého kto sa s nimi stretne aspoň na pár minút.

<p>V &bdquo;uliciach&ldquo; sa ľudia prem&aacute;vaj&uacute; na loďk&aacute;ch</p>

V „uliciach“ sa ľudia premávajú na loďkách

Keď sa nasýtime pohľadmi na dreveno-plechové domčeky a porozdávame, čo sme mali pre decká, tak pokračujeme ešte kúsok cez zatopený les aby sme sa pokochali pohľadom na samotné Tonle Sap. Jazero je majestátne. Na dĺžku má vyše 100 kilometrov a na šírku v týchto miestach až 30 kilometrov. Vo vode vidíme pasce na ryby a miestami rybárov ako ich vyberajú prípadne sa starajú o bambusové klietky v ktorých chovajú ryby. Zastavujeme na pontóne v miestnej plávajúce reštaurácii na pivko Angkor. Okolo nás vládne pokoj. Miestni sa nikam neponáhľajú, všetci sa usmievajú a vyžaruje z nich svojská pohoda. Takí sú Kméri – aj keď veľa nemajú, tak v prvom rade sa usmievajú. Po ťažkých časoch červených kméroch a pohnutej histórii je pre nich každý deň dôvod na úsmev. Ťažko sa nám z tohto krásneho prostredia odchádza, ale pomaly je čas na návrat a tak nasadáme na našu drevenú bárku a vydávame sa späť smerom k autobusu. Všetci sú síce unavení z tepla a slnka, ale odnášajú si pohľady a zážitky aké im nikdy nedajú veľké mestá ani majestátne chrámy – vlastnú skúsenosť so životmi ozajstných ľudí v ich prostredí a to je na nezaplatenie!

<p>Koniec zaplaven&yacute;ch lesov, pred nami už len nekonečn&eacute; Tonle Sap</p>

Koniec zaplavených lesov, pred nami už len nekonečné Tonle Sap

<p>Ryb&aacute;r sa star&aacute; o&nbsp;klietku v&nbsp;ktorej chov&aacute; ryby</p>

Rybár sa stará o klietku v ktorej chová ryby

<p>Pasce na ryby pripraven&eacute; na použitie &ndash; na jednej strane je lievikov&yacute; otvor do ktor&eacute;ho ryby vedia vpl&aacute;vať a&nbsp;pretlačiť sa dnu za n&aacute;vnadou, von sa ale už nedostan&uacute;</p>

Pasce na ryby pripravené na použitie – na jednej strane je lievikový otvor do ktorého ryby vedia vplávať a pretlačiť sa dnu za návnadou, von sa ale už nedostanú

<p>S&nbsp;motorkou v&scaron;ade kam sa d&aacute;</p>

S motorkou všade kam sa dá

<p>&Scaron;kola, ktor&aacute; je z&aacute;roveň aj miestnym ryb&aacute;rskym &uacute;radom</p>

Škola, ktorá je zároveň aj miestnym rybárskym úradom

<p>Na pyl&oacute;noch je v&scaron;etko &ndash; aj policajn&aacute; stanica</p>

Na pylónoch je všetko – aj policajná stanica

Barma , +3 viac
14 dní
2 720 €
Vietnam , +1 viac

Vietnam, Kambodža

17.10. → 01.11.2018 +19 ter.
16 dní
2 280 €