Zaujímavosti z Filipín Novinky z Filipín a témy na doštudovanie

“Naše ženy sú špeciálne, sú absolútne výnimočné.” Hovoriť s takým nadšením o svojich ženách som počul iba Slovákov. Väčšine sa páčia cudzie… “ Sú výborné matky a starajú sa o rodinu ako nikto iný.” No, to je Pravda, poznám prípady krásnych Filipínok, ktoré všetky peniaze, čo manžel –beloch zarobí, posielajú domov rodine. “Vonku” robí okolo 7 miliónov Filipíncov. Stretávam ich na zaoceánskych lodiach, v ohromných počtoch v západných predmestiach Melbourne, v Kalifornii a na Havaji, či v Dubaji. V Singapure sú krásne filipínske babysiterky cenené aj preto, že sú kresťanky. V tom islamskom obkrúžení (moslimská Malajzia, moslimská Indonézia a drahé Singapurčanky) je mať kresťanku, ktorá zdieľa obdobné hodnoty vzácnosťou. Filipínci sú veľmi dobrí pracovníci. “Máte veľký problém s Mindanao, už 20 rokov, čo sem chodím vidím, že moslimskí separatisti sa chcú odtrhnúť. Máte problém s moslimami aj tu v Manile?”, načínam ďalší horúci problém. No každý koho sa pýtam odpovedá, že najväčšie problémy sú iba s tými čo predstierajú, že sú moslimovia. “Vieš, normálny moslim je dobrý tak ako kresťan, oni majú rovnaké hodnoty ako my”, vysvetľujú mi to, čo ja dávno viem; “IS v Mindanao, to sú zločinci. No práve teraz prezident sľúbil, že Marawi vyčistí. Celý svet o tom bude čochvíľa počuť. Voda v jazere Lanao bude červená.” Keď som sa pred mesiacom opýtal na Ukrajine, či je ich dnešný prezident dobrý, na 90% som sa dozvedel, že sa o politiku nezaujímajú, Ukrajinci mi pripadali zlomení, ako keby nevedeli, čomu veriť. Ako keby mali už dosť západnej aj ruskej propagandy a neverili, že Porošenko je zrazu menej skorumpovaný ako Janukovič. Tu na Filipínach je to presný opak, ak sa spýtam na prezidenta, či na čokoľvek ohľadne politiky, je to ako keď hodím Bubline –môjmu francúzskemu buldočkovi – čokoľvek na jedlo. Vždy sa chytí a vždy sa chytili aj Filipínci. Jedni na Roberta Duterteho nadávali, ďalší ho chválili, no vždy sa do debaty zapojili. Demokracia a viera v slobodu mi pripadá na Filipínach silná. “Terajší prezident sa odkláňa od USA, aj keď stále je s USA- poslednou koloniálnou mocnosťou- kamarát, no viac sa prikláňa k Číne a Rusku.” Rodrigo Duterte je prezident o ktorom sa hovorí. Rozhodol sa bojovať proti drogovým kartelom. Richard (ričard), ktorého dlhšie poznám a teraz som ho prehovoril, aby ma zobral do najhoršieho slumu, o ňom hovorí ako o Donovi Quijoteovi. “Zničiť drogové gangy? To sa nikdy nikde nikomu nepodarilo. Teraz v slume, kam ideme sa predáva Amfetamín. Vieš, Lubo aký je to biznis? Iba na Filipínach je ročný obrat z tejto jedinej drogy 10 miliárd amerických dolárov. Mal by to zlegalizovať a všetky dlhy Filipín by boli vyriešené. Amfetamín hydrochlorid nás naučili užívať Číňania z Taiwanu, „tam je to ešte väčší biznis”, Richard súhlasil, že ma zoberie do slumu keď nebudem fotiť a nebudem vystrkovať hlavu z okienka auta, musím byť vo vnútri a nefotiť. No, čo som mu mal povedať, veď ja tam idem fotiť. Odchádzame z Makati, kde Richard býva v dome svojho strýka za záhradami Ayala. Strýkove 3 deti žijú v Kanade, emigrovali, no strýko ostal, lebo sa mu páčia filipínske ženy. Richardova mama (je najstaršia zo všetkých súrodencov) povedala aby sa teraz o strýka (druhorodený) staral. A Richard robí to čo mama povie. Keď Richardova žena počuje kam sa chytáme, začne kričať. “Doňa María, Ricardo..”, prechádza do španielčiny. “Ricardo ma volá, keď je na mňa nahnevaná.” Prechádzame okolo hypermarketu SM a potom okolo hotelov SM. Toto je Henry Sy. Začal 28. októbra v roku 1958 s jedným obchodíkom na topánky.. “ako si to môžeš pamätať?” “sir, som dobrý v histórii, ten obchodík bol v Quiapo “odpovedá Richard a dokončuje story “a teraz je Henry Sy najbohatším mužom Filipín, má majetok okolo 20 miliárd dolárov. Je to Tai-Pan sir”. A jasné, je to opäť Číňan. Tu v Manile som zažil pred 20 rokmi pogrom na Číňanov, to isté som zažil aj napríklad na Sumatre. Teraz už pogromy nehrozia, Číňania sú jednoznačnými lídrami tejto oblasti sveta. Keď som v slume a začne sa to zahusťovať vidím, že som dobre. Hneď vystúpim a poviem Richardovi nech to otočí, no on je už vo vnútri slumu a nevie to otočiť a musí prejsť krížom, je tu jediné auto, inak iba trojkolky, rikše Jeepney ten nádherný filipínsky dopravný prostriedok sa dovnútra slumu nedostane a stoja iba pri vstupe. Pomaľované, vybíjané s úžasnými nápismi šoférov ako Ladys Paradise atď.. Stratí reč, no keď vidí, že si vonku dávam s každým “give me 5” a ľudia sa chcú fotiť a všetko je super, tak robí to, čo hovorím. Ja prechádzam slumom ako Mojžiš cez Červené more. Slum Roque si žije vlastným životom, vlastnými pravidlami. Slumy navštevujem vždy, keď sa to dá. Často je to lepšie než si myslíte a vo veľkej konkurencii sem-tam vyrastie génius. Soweto juhozápadne od Johannesburgu je slumom, kde nájdete jedinú ulicu na svete kde bývali dvaja laureáti Nobelovej ceny (Mandela, Desmon Tutu), slumy v Nairobi sú pohodička, horšie to bolo v Lagose a najhoršie poblíž Recife v Brazílii. No aj tu mi Ricardo potom hovorí, že na mňa ktosi kričal, že komu idem nahlásiť dané fotografie, že či to ide na protidrogové či tak nejako..no ja som si nič nevšimol. “Vieš Lubo, vtedy keď som to počul som sa o teba bál. Či si to zle nevysvetlia, vieš, tohto som sa bál, bol si tam jediný biely.” Z mojej strany musím povedať, že som sa už dlho nestretol s takými milými ľuďmi, čo sa doslova chcú fotiť. Bolo vidieť, že takto ďaleko na perifériu Manily mnoho turistov nezavíta. “Milí, to neviem, ale my Filipínci máme srdce. Zaujímame sa o iných.” „Vieš o tom, že Duarte chce zlegalizovať marihuanu? Jeho syn má astmu a je to jediná vec, čo mu pomáha,” vysvetľuje mi laický doktor ako seba Richard nazýva, lebo pozerá Dr House od prvého dielu. Ja viem, že marihuana je už skoro legálna, hovorili mi to na ulici, chceli mi ju predať a “Péčko” k tomu, ale ja som na začiatku dal jasne vedieť, že mám záujem o čosi iné, o zachytenie okamihu. Ochutnal som atau (pečeň) na paličke a lengua (nakrájaný jazyk) a fotil do zbláznenia. Slnko zapadá a to sú také jemné, trošku rozmazané, ale pokojné fotografie. Tá drsná atmosféra s tým pokojom, robí kontrast, ktorý mám veľmi rád. Ja fotím tak riskantne že nikdy neviem ako to vyjde, ale keď to vyjde, tak práve tieto fotografie majú dušu a vy cítite, že ste tam, akoby ste Filipíny poznali. Snažím sa do tých fotografií dostať tú energiu. A tá je najlepšia v slumoch. Foto: v pozadí mrakodrapy Manily, v popredí ryžové polia a slumy v blízkosti oceánu. A práve tieto som nafotil. Fotografia bude v mojej ďalšej knihe 100 krajín Lovca zážitkov.