Nowruz, Nový rok v Iráne

Koľko ľudí poznáte, ktorí zažili perzský nový rok Nowruz? Piknik v Teheráne. Teherán, hlavné mesto obávaného Iránu. Aké je ale naozaj? Je to predovšetkým obrovské a živé miesto a my sme ho dnes zastihli v jednom z jeho najživších momentov. Dnes je totiž posledný, trinásty, deň osláv perzského nového roku Nowruz, zvaný Sizdah Be-Dar – deň prírody. Je to jeden deň v roku, keď každý Iránec má vyjsť spolu s rodinou a priateľmi niekam do prírody, či už do parku alebo do lesa, a urobiť si piknik. My sme sa samozrejme rozhodli, že takúto lokálnu zvyklosť si nemôžeme nechať ujsť a pridali sme sa k miestnym. Prichádzajúc do parku hneď vidíme, že deň prírody Iránci berú vážne. Jeden z najväčších parkov v meste, park Ohňa a Vody, praská vo švíkoch. My sa ale nebojíme a púšťame sa medzi davy Iráncov. Na základe informácii, ktoré u nás človek dostáva z televízie by ste čakali, že na Európanov zazerajú, alebo dokonca si ich v krajine neprajú. Opak je ale pravdou a naša prítomnosť rýchlo vzbudzuje živý záujem a na tvárach okoloidúcich prevládajú milé úsmevy. Prakticky hneď sa začínajú objavovať prvé otázky, odkiaľ sa vzala zahraničná delegácia? Po niekoľkých minútach spolu s naším miestnym sprievodcom Arom oslovujeme rodinku, ktorá má rozložený stan a pred ním natiahnutú veľkú prázdnu plachtu. Naším zámerom je sa k ním pridať a posedieť družne v kruhu priateľov, ako tisíce Iráncov okolo nás. Predstavte si tú situáciu – sedíte v parku na Slovensku a zrazu ku Vám príde skupina Iráncov, či si nemôžu sadnúť na vašu deku. Prvá reakcia je, samozrejme, prekvapenie, ale Iránci neváhali ani sekundu a hneď nás prizvali k sebe. Ara vyťahuje sušené figy a ďatle a začína sa Iránsko-Slovenský piknik, ako sa patrí. Na lavičku tiež prestierame aj symbolické slávnostné prestieranie, ktoré nesmie chýbať na nový rok v žiadnej domácnosti – jablko pre krásu, lotosové oriešky a mince pre prosperitu, sadeničky pšenice pre partnerský život, ocot pre čistotu, cesnak pre zdravie a nakoniec korenie sumac, ktoré symbolizuje úsvit. Vysvetľujeme si pôvod týchto siedmych novoročných želaní a pridávame s Arom aj pár veršov od jedného z najznámejších perzských básnikov Háfeza. Naša malá zmiešaná skupinka od prvej chvíle vzbudzuje veľký záujem miestnych. Za pár minút sa okolo nás nazbieral dav asi 100 Iráncov, ktorí napäto počúvajú slovenský výklad a tí odvážnejší zisťujú kto sa to pridáva k ich oslavám. Všetci sú neuveriteľne milí a vítajú nás v Iráne. Tí najodvážnejší sa pridávajú ku nám, alebo sa pristavia, aby sa s nami vyfotili. Po intenzívnej hodinke s miestnymi je pomaly čas ísť. Iránci ďalej pokračujú v oslavách a my v prehliadke. Tento zážitok je ale jedným z mnohých dôkazov, že Irán nie je krajinou, do ktorej by sa človek mal obávať ísť, ba práve naopak – je to jedna z úžasne zaujímavých a živých krajín, ktorá je zatiaľ relatívne málo turistická. Kto ho ale navštívi, tak si bude želať vrátiť sa.