Veľký piatok na Golgote

Vo štvrtok volal celý Jeruzalem Hosana a Ježiš kráčal na horu Sion. My kráčame po tých istých stopách. Prichádzame do budovy, kde je dole pomyselná hrobka kráľa Dávida (toho, čo zabil Filištínca Goliáša) a o poschodie vyššie je miestnosť, ktorá zodpovedá miestu, kde Ježiš jedol poslednú večeru. Bol som v refektáriu Santa Maria delle Grazie v Miláne a videl nádhernú 8.8m širokú fresku Leonarda da Vinci a naozaj to tu takto vyzerá proporčne rovnako. Tu jedol Ježiš so svojimi priateľmi večeru, ktorá sa je iba raz v roku a to na začiatku Pessahu, bola to sederova večera so všetkými atribútmi – my vieme akými. Potom prechádzame Getsemanskou záhradou na úpätí Olivovej hory, kde sa ešte vo štvrtok Ježiš potil krvou a pozeráme sa na obrovský obraz v kostole Utrpenia, ktorý to ukazuje a dotýkame sa skaly, na ktorej sedel. Prastaré olivovníky sú vraj z doby Ježišovej. Nie je to Pravda, hovorí Peter Rea, ktorý je najlepším sprievodcom na Blízky Východ akého si viem predstaviť. S Peťom sme tu na Olivovej hore boli v roku 1995 a odvtedy sem Peter chodí každoročne niekoľkokrát – ďalšia skupina nám ide v máji. Tu pod olivovníkmi Judáš Ježiša pobozkal a takto na neho upozornil rímskych vojakov. Potom prechádzame po stopách, kadiaľ Ježiša viedli… cez hlboké údolie Cedronu (Josafat) cez Leviu bránu, krížom cez starý Jeruzalem.. Všetko je nám a našim deťom teraz jasnejšie. Je Veľký piatok a my sa dostávame do katolíckej procesie a prechádzame si jednotlivé zastavenia krížovej cesty na Via Dolorosa, medzi hradbami starého Jeruzalema. Je to úžasné, som v čele tej procesie a mám super fotografie. Potom s touto procesiou vchádzame do chrámu Božieho hrobu, zatiaľ čo všetci ostatní čakajú za zátarasami. Je Veľký piatok a ja stojím priamo na Golgote, dostávam sa ako jediný človek, okolo mňa sú pri katolíckej procesii zátarasy a som v mieste, kde stál kríž s Ježišom, skláňam sa a bozkávam to miesto. Predo mnou išla koptská procesia a pred ňou etiópska a tak toto je asi desaťtisíci bozk, také očkovanie živou vakcínou.. No je to nádherný pocit, ten chrám je nádherný, všade horia sviečky, v chráme sú tisíce veriacich, prichádzajú Gruzínci, potom Arméni, Rusy, je to zmeska ľudí z celého sveta, ktorí merali dlhočiznú cestu sem do svätej zeme. Potom z Golgoty prechádzame kúsok k hrobu Ježiša, ktorý teraz v marci otvorili po dlhej rekonštrukcii. Pochovali ho hneď v piatok ešte kým nezačal šabat = šábes. No o tom v ďalšom príspevku… Ortodoxní veriaci plačú a večer na tomto mieste tancujú, oni tento chrám volajú chrám Vzkriesenia. Ten pocit byť priamo na Veľký piatok na Kalvárii, dotýkať sa svätého miesta a okolo Vás tisíce veriacich s plameňmi v očiach, lícami červenými od plameňov sviečok, hladní, lebo dnes držia celý deň pôst, prichádzajúci zďaleka vo svojich krojoch, so šatkami na hlavách, s pútnickými palicami, s piesňami, gospelmi, úsmevom a nádejou, túžbou po očiste a vykúpení, zmazaní hriechov, omdlievajúc pod tou ťarchou ohromnej mystiky. Toto miesto je vždy veľmi silné, ale dnes je to neuveriteľné. Fotografia je spred vynoveného Božieho hrobu na Veľký piatok 14. apríla 2017. Boh s vami, priatelia!