Najväčšie zážitky z Ázie

V gigantickej Ázii dnes žije viac ľudí než na všetkých ostatných šiestich kontinentoch dohromady. Ázia je veľmi rôznorodá a každý cestovateľ si tu nájde niečo svoje. Vybral som pre vás top 10 fascinujúcich zážitkov ako tipy na cesty.

Cesta, ktorá lákala od nepamäti všetkých dobrodruhov či obchodníkov, ktorí od nej čakali závratné zbohatnutie. Hodvábna cesta je opradená legendami o skrytých pokladoch a stratených karavánach.

Začínala sa v čínskom Si-ane. Dnes je to turisticky populárne mesto, v ktorom si môžete pozrieť Terakotovu armádu prvého cisára a zjednotiteľa Číny – Čchin Š'-chuang-tiho.

Karavány obchodníkov nabalené hodvábom, porcelánom, koreninami, čajom vyrazili krížom cez celú Čínu, púšte a hory na západ. V rámci Číny pritom prechádzali cez menej známe mestá dnešnej provincie Sin-ťiang ako Turpan, Aksu či Kašgar.

Postupne sa po ceste dostanete do hôr Kirgizska a pokračujete cez bohatý Kazachstan, historický Uzbekistan s mestami ako Samarkand či Buchara, ktoré sú absolútne topky v Strednej Ázii. Hodvábna cesta však prechádza aj cez Tadžikistan ponúkajúci skvelé možnosti pre treking a tunajšie hory mi veľmi pripomenuli Vysoké Tatry.

Prekvapením na Hodvábnej ceste je pre nejedného dobrodruha autokratický Turkmenistan plný bizárov, ale aj Irán, kde nájdete najmilších ľudí na svete. Skutočne sú to všetko vzdelaní ľudia a keď si náhodou zabudnete iPhone na lavičke, tak ho tam nájdete aj zajtra a aj taxikár vie recitovať verše od Runiho.

Koniec Hodvábnej cesty bol v Palestíne či Konštantínopole. Na ceste späť sa dovážala slonovina z Afriky, kadidlo z Jemenu a otroci z Veľkej Moravy. Rovnako tak sa tu stretávali rôzne náboženstvá, kultúry a vymieňali názory. Hodvábna cesta fungovala od roku 206 pred Kristom až do dobytia Konštantínopolu Mehmedom II. v roku 1453.

Všetky spomenuté miesta som prešiel a ulovil tu nespočet zážitkov.

Tento rok som sa zúčastnil na festivale vína v Gruzínsku a išlo o top zážitok, ktorý vám odporúčam. V Gruzínsku vzniklo víno, čoho dôkazom sú vykopávky južne od Tbilisi staré 8 000 rokov. Víno je z gruzínskeho slova „gvino“ a jeho výroba je pod patronátom UNESCO. Pijete víno a zároveň sa pritom aj vzdelávate – to je jasný dôvod vyraziť na výlet do Gruzínska.

Po prvý raz som prešiel Gruzínsko v roku 2007, o rok nato krajinu napadlo Rusko, no o 15 rokov neskôr som videl ohromný pokrok. Zamierili sme do vínnej oblasti Kacheti na východe krajiny. Tu stále produkujú víno tradičnou metódou, tzv. kvevri, kde hlinenú amforu zakopú do zeme a jej otvor zakryjú kameňom. Takéto víno je totálne bio, vypijete ho tri litre a nebolí vás hlava.

Nadšený som bol z mužských polyfonických akapiel a z predslovov Tamadu, ktorý prednášal siahlodlhé prípitky.  Gruzínsko má vyše 500 autochtónnych sort vína, a tak máte čo robiť, pokiaľ chcete ochutnať zo všetkého niečo - Tsinandali, Saperavi, Aleksandrouli, Rkahsiteli... Aj znalci vína budú prekvapení a možno aj nadšení, ako som bol ja.

Gruzínsko je taktiež jednou z krajín, ktorá pomohla vzniku kresťanstva a putovanie po ortodoxných chrámoch vás chytí za srdce i dušu.

Gruzínsko je veľkou exotikou a pritom je stále veľmi blízko. V Tbilisi sa dokonca budete cítiť ako doma, keďže sa tu nachádzajp Liptovská a Bešeňová ulica. V Gruzínsku sú Slováci vítaní.

Ďalší ohromný zážitok. Pokiaľ ho vyskúšate, bude niečím úplne iným, než všetko, čo ste videli a zažili doteraz. Ide o zážitok v Mongolsku, ktoré je najväčšou krajinou sveta bez mora. Nezaslúžene obchádzaná krajina Ázie, ktorej ríša kedysi zaberala prakticky polovicu Eurázie.

Už príchod sem, do hlavného mesta Ulanbátar (najchladnejšia metropola sveta), je zážitok a pristávate na letisku pomenovanom po Džingischánovi. A začína sa cesta po stopách muža, ktorý zaviedol zastupiteľskú demokraciu a vytvoril najväčšiu ríšu v dejinách ľudstva.

Pristávate v Ulánbátare, ktorý je najchladnejším hlavným metom sveta a prakticky ihneď putujete po stopách Džingischána veď aj letisko pomenovali po ňom. Možno by ste čakali zaostalé mesto, no už tu si na vás počká luxusný hotel Kempinski, ktorý sa tu volá Chánov palác a tu si viete pozrieť pamiatky Ulanbátaru.

Ak však zamierite za orlími lovcami, čaká vás cesta do úplne iného sveta – na ďaleký severozápad Mongolska a mesta Ölgii v regióne Bayan-Ölgii. Sem sa dostanete jednou z najhorších ciest, po akých môžete jazdiť a cestou uvidíte ako púšť Gobi (kde hľadáte vajcia a kostry dinosaurov), tak aj zasnežené vrchy pohoria Altaj. Tieto cesty brázdite na nezničiteľných UAZ-och, koňoch a bývate v jurtách u ostrakizovanej menšiny Kazachov. Tí si zachovali neuveriteľné zvyky lovenia s orlami.

Orlí lovci sú málo známym, no o to unikátnejším zážitkom Ázie. Musíte sem vyraziť presne v dni, kedy sa konajú festivaly venované práve orlím lovcom a orlím lovkyniam – Golden Eagle festival počas prvého októbrového víkendu.

Stretnutie s orlím lovcom je ako z iného tisícročia. Takýchto originálov som na našej planéte zažil málo. Necestujete totiž len v priestore, ale aj v čase. Ide o unikát, ktorý sa len ťažko predstavuje v skratke. No venoval som mu dlhý samostatný blog Orlí lovci v Mongolsku.

Som fascinovaný rôznorodosťou Indie. Niet totižto krajiny na svete, ktorá je v každom kúte taká iná a pestrá, než India. Pre mňa ide stále o úžasný zážitok, aj keď som navštívil Indiu 45 ráz a prešiel som ju prakticky celú.

India pozostáva z 28 štátov a EU má 27 a je to ako prejsť z Polárneho kruhu vo Švédsku po Sicíliu. Indovia hovoria „Kashmir to Kanyakumari“. Ja som začal v Kašmíre v najkrajších Himalájach sveta a perzský básnik hovoril: „Ak je niekde na Zemi raj, tak je tu - v Kašmíre“ a trvalo mi 30 rokov cestovania, kým som sa precestoval až na najjužnejší bod – do spomenutej Kanyakumari. Tu rozprášili popol Mahátmá Gándhího a žije tu viac kresťanov než hinduistov.

India je extrémne chudobná, ale svoje najlepšie hotely vysoko presahujúce hodnotenie klasických 5 hviezdičiek som taktiež zažil práve tu.

Kastový systém, aj keď ho Mahátmá Gándhí zakázal, stále v spoločnosti funguje. Dnes rozoznávame štyri kasty a tunajšie svadby fungujú na princípe, aký poznáme aj z filmov. Podrobnejšie som sa rozpísal v blogu India - čo ste netušili.

Indonézia je najväčšou ostrovnou krajinou sveta, veď ju tvorí vyše 17 000 ostrovov. A málokto vie, že Indonézia je najväčšou moslimskou krajinou sveta a ľudia sú tu skutočne veľmi milí.

A hoci v rámci Indonézie viacerí vyhľadávajú relax na Bali, ja by som chcel upriamiť pozornosť na úplne iný zážitok - unikátne zvieratá a jedinečné safari. Ak si pod týmto pojmom predstavíte svätý opičí les na Bali v meste Ubud, mýlite sa.

Začneme na Sumatre, kde máte 100 % šancu vidieť orangutany. Ide o primáty a kým za pozorovanie goríl v Rwande zaplatíte tisíce eur, kdežto pozorovanie orangutanov je zadarmo - zatiaľ. V BUBO však platíme ekologický poplatok a platíme ho radi.

Keď pred 25 rokmi orangutanie centrum v Bukit Lawang zaplavilo, prispeli sme v rámci charity, ktorú každoročne realizujeme na jeho opätovnú výstavbu a otvorenie.

Je to vskutku úžasný zážitok trekovať presne na rovníku a dostať sa k orangutanom doslova na dotyk. V tejto oblasti sa nachádza aj najväčší kvet na svete – Raflézia, ktorý má v priemere viac než meter, a tak tu okrem orangutanov vidíte aj unikátnu flóru.

V rámci Indonézie viete prejsť takto nielen ostrovy Sumatra, Jáva a Bali, ale tiež dostať sa až na ostrovy Flores a Komodo za ďalším unikátnym safari – pozorovanie „komdoského draka“, a teda varana komodského.

Ide o najväčšieho jaštera na našej planéte žijúceho na zemi, ktorý má až 150 kg. Národný park Komodo je taktiež pod patronátom UNESCO a pozorovanie varanov je tu síce drahé, no stojí za to a podporujete aj ekológiu.

Veľkým zážitkom Ázie je jedlo ako také, no ja chcem poukázať na totálnu špecialitu. Klasické michelinské reštaurácie, kde za jedlo pre dvoch s vínkom zaplatíte 500 eur, nie sú úplne pre každého. V rámci Ázie však viete ako ulovený zážitok navštíviť najlacnejšie michelinky sveta, kde zaplatíte toľko, čo za jedlo v McDonalde na Slovensku.

Ide o reštaurácie, ktoré som navštívil v mestách, kde žije predominantne čínska komunita - Hongkong, Singapur, Taiwan. Najprv som ochutnal knedličky Dim sum v Hong Kongu v reštaurácii Tim Ho Wan. Túto reštauráciu založili v roku 2009 šéfkuchár Mak Kwai Pui a jeho kolega, šéfkuchár Leung Fai Keung. V danej dobe išlo o najlacnejšiu michelinku, kde som zaplatil za výborné jedlo asi 10 eur.

Následne sme objavili reštauráciu v najkrajšom meste sveta v Singapure – nachádza sa v čínskej štvrti. Za jedlo pre dvoch tu v Hawker Chan zaplatíte 9 eur. To jedlo – kura v sójovej omáčke s ryžou – hoci to možno znie obyčajne, je geniálne aj podľa znalcov z Michelina.

Tohto roku som sa zastavil opäť na Taiwane a skočil som do centra Taipeia. Je tam známy nočný trh Shilin. Každý, kto bol v Taipei, ho pozná. No a v centre trhoviska je chrám, ktorý taktiež každý pozná a pred ním je stánok, ktorý má hviezdu Michelin.

Dostanete pikantnú slížovú polievku s ustricami a keď som platil dve eurá za porciu tak som neveril vlastným očiam. V polievke som mal desať ustríc. Je pravda, že luxusné prostredie týmto reštauráciám chýba, no kvalita jedla je vynikajúca. Určite ide o TOP ázijský zážitok.

Srí Lanka je obrovským hitom dneška. Ležanie na úžasných plážach Indického oceánu s tropickým okolím je niečo úžasné. Pri Srí Lanke však treba zažiť kombináciu oddychu a poznávania ostrova.

No zážitok, ktorý tu popisujem, je z iného súdka a nejde o klasické poznávanie. Navštívte severnú stranu ostrova, ktorá je úplne, ale úplne iná od toho, čo sa bežne o Srí Lanke vie a nežijú tu prevažne Sinhálci ako na juhu, ale Tamilci.

Tí mali svojho času rôzne názory na vznik samostatného Tamilského eelamu. Ide predsa o veľkú skupinu ľudí (desiatky miliónov), ktorí nemajú vlastný štát. Jedna skupina Tamilcov bola najvýraznejšia a, žiaľ, aj najradikálnejšia – LTTE (Liberation Tigers of Tamil Eelam), teda Tamilské tigre.

Postupne začala ničiť alebo integrovať iné skupiny Tamilcov, ktorí sa snažili o riešenie sinhálsko–tamilského konfliktu. V júli 1983 dokonca vyeskaloval do vojenskéj podoby, a toto bolo začiatkom krvavej 30-ročnej občianskej vojny. Pri interakcii so súčasnými Tamilcami však nepochopíte, ako sa to mohlo stať.

Unikátny kus unikátneho ostrova, kde sa dokonca naskytá možnosť navštíviť Nainativu – ostrov uctievačov hadov a vidieť tak opäť unikát, ktorý sa premení na celoživotný zážitok.

Ide o dobrú skúsenosť najmä pre tých, ktorí si chcú vyskúšať ťažšie expedície, ale v relatívnej blízkosti, veľmi slušnom pohodlí a za super cenu. A hoci reálne tigre tu neuvidíte, stále je možnosť zbadať tu leopardov.

Angkor Wat je pre mňa i mnohých top cestovateľov najkrajšou pamiatkou sveta a len omylom sa nedostal medzi sedem divov sveta. No môže byť akýmsi neoficiálnym ôsmym. V mojom rebríčku najkrajšie UNESCO pamiatky sveta je na prvom mieste a vidieť ho na vlastné oči je absolútny zážitok, najmä pri východe slnka. No ešte lepšie je, keď za ním doputujete postupne.

Odporúčam sa vybrať ku chrámu dlhšou cestou z vietnamského Hanoja a uloviť ešte viac zážitkov. Vietnam je krajinou, kde všetci oslavujú narodeniny v jeden deň – počas festivalu Tét (vietnamský Nový rok). Výborné zdravé jedlo a vynikajúce hotely na ceste z Hanoja cez zátoku Halong a mestá Hoi An, Hue či Saigon za skutočne nízke sumy sú dôkazom, že Vietnam a Kambodža sú najlepším pomerom medzi cenou a vysokou úrovňou služieb.

Keď sa dostanete na záver veľkej cesty k Angkoru, zistíte, že je skutočne výnimočný - napriek tomu, že Ázia má tak veľa pamiatok. Angkor Wat bol však najväčším predindustriálnym mestom sveta, vo svojej dobe dvadsaťkrát väčší než Londýn. Ide o najväčší chrámový komplex na svete, ktorý sa rozprestiera na 400 km².

Angkor má ohromné fluidum nájdeme ho dokonca aj na kambodžskej vlajke. Je to jediná vlajka sveta, na ktorej nájdete existujúcu stavbu. Keď prechádzate Angkorom, cítite sa ako Mauglí z Knihy džunglí či Tomb Raider s Angelinou Jolie dokopy.

Človek tu na vlastné oči vidí víťazstvo prírody nad civilizáciou. Niekdajšie chrámy a kamenné múry dnes pretínajú mohutné korene vysokánskych stromov.

Thajsko nie je také populárne iba náhodou. Navštevujem túto krajinu už 30 rokov a za ten čas stihli aj moji sprievodcovia nájsť a spoznať tajné oblasti pokladu juhovýchodnej Ázie. Jedine Thajsko nebolo v tejto oblasti kolonizované a ostalo samým sebou.

Najlepšie unikátnosti Thajska viete zažiť na festivaloch, ktoré na našich cestách navštevujeme. Vždy sa tu niečo deje a ak o tom neviete miniete ich. Ak ste aj znalec Thajska, máte v Thajsku dom, počuli ste o festivale duchov Phi Ta Khon? Zrejme nie, avšak každý Thajčan ho pozná.

Koná sa pri rieke Mekong na hraniciach s Laosom a ide o festival masiek. Najprv si masku sami namaľujete a potom sa na festivale môžete zúčastniť. Je to neuveriteľná ľudová zábava. Polovica Ázijcov postráda enzým alkoholdehydrogenazu a nevedia piť, a tak je zábava bujará, ale Ázia je najbezpečnejším kontinentom a ľudia sú priateľskí.

V apríli tu navštevujeme Sonkgran – thajský Nový rok (pripadá na 13. či 14. apríla). Vtedy je v Thajsku (spolu s májom) najteplejšie. Striekame sa tu tri dni vodnými pištoľami či vlastne všetkým, čo strieka vodu a ide o neskutočnú zábavu, ktorú by som prirovnal ku karnevalu. O Songkrane vie napriek tomu málokto. Je to však určite top cestovateľský zážitok, počas ktorého nepôjdete domov suchí.

V BUBO brázdime Thajsko na zájazde Zadná India od Zlatého trojuholníku, kde spíme v chatrčiach domorodcov, kúpeme slony a splavujeme rieky na bambusových pltiach, cez Chiang Mai a Bangkok až po najkrajšie pláže na Krabi. Zájazd Thajsko, Malajzia, Singapur má na rok 2024 garantovaný odchod každý jeden týždeň.

Vždy je pre mňa ťažké v rámci zážitkových rebríčkov určiť prvé miesto, no teraz je to jednoznačné. Nejde o najlacnejšiu krajinu, ani o najbližšiu. Naopak, je najvzdialenejšou a vychádza tam slnko. Ide o Japonsko, ktoré si zachovalo svoju unikátnosť.

Dnes hovoríme o nádhernej historickej krajine s množstvom UNESCO pamiatok, no aj extrémne hypermodernej a mladí Japonci sa vedia baviť skutočne bláznivo. No zároveň tu domáci ako keby unisimo pracovali na dosiahnutí dokonalosti. Všetko, čoho sa chytia, premenia na šperk.

Unikátností Japonska sú aj preto stovky a už dlho mňa aj mojich sprievodcov fascinujú – ide o maximálne ulovenie zážitkov. Ktoré sú teda tie najlepšie?

Nehovoriac o tom, že keď ochutnáte sushi na rybom trhu tsukiji, už nikdy to zo Slovenska nedáte do úst. Taktiež vám bude nesmierne chutiť mača, ktorá je najlepším čajom sveta a nájdete tu aj ten najdrahší - gyokuro. Viac sa o čajoch dočítate v blogu Najlepšie čaje sveta. A rovnako tak aj najstaršiu čajovňu sveta. Kvalita Japonska je priepastná, história fascinujúca a my sem chodíme od Hokkaida po Okinawu. 

Japonsko si tiež viete poľahky spojiť s Južnou Kóreou v zájazde Japonsko – Južná Kórea či s oddychom na plážach Bali alebo exotického Palau, ba dokonca Havajských ostrovov.

Ázia je najväčším a najľudnatejším kontinentom. Ide o kontinent, ktorý sa dnes najrýchlejšie vyvíja a mení. Nájdete tu najstaršie pamiatky, ale aj najvyššie budovy sveta. Pritom je Ázia cenovo stále až nepochopiteľne lacná.

Filozof Konfucius povedal: „Čo počujem, to zabudnem, čo vidím, to si zapamätám, a čo vysúšam, tomu porozumiem.“ Cez zážitky porozumiete svetu viac a my v BUBO vám pri tom radi budeme slúžiť. Šťastné cesty!