Nosorožce Nepálu

Nepál je fascinujúca krajina po každej stránke. Na severe dominujú Himaláje a niekedy zatieňujú iné úžasné veci, ktoré sa v tejto juhoázijskej krajine nachádzajú. Čo mám na mysli? V Nepále nájdeme svojbytnú kultúru, fotogenické mestá, divé rieky a aj subtropické lesy. A práve týmto lesom by som sa chcel venovať. Je to totižto jedno z mála miest na svete kde aj v 21. storočí nájdeme vo voľnej prírode nosorožce.

Prvý zážitok má človek keď sa snaží do Chitwanu vôbec dostať. Národný park je len 260 kilometrov od Kathmandu, ale cesta trvá 6-8 hodín. Historicky trvala dva týždne, takže je to vlastne posun k lepšiemu. Keď ale človek sedí v aute alebo autobuse na úzkej rozbitej prašnej ceste, naľavo ho tlačí bralo a napravo je spád pod ktorým tečie rieka, tak mu nie je všetko jedno. Hlavne keď vidí, že v protismere predbieha kamión ktorý nejde 25 km/h ako všetci ostatní, ale 30... Zvodidlá neexistujú a cestou minieme pár kamiónov čo sa prevrátili. V jednom momente čakáme 10 minút lebo z auta pred nami vypadol lodný kontajner a miestni ho nakladajú späť bagrom.

Po dvoch dobrodružných hodinách prechádzame 40 kilometrový rozbitý úsek a pomaly sa blížime k Chitwanu. Za sebou sme zanechali predhoria Himalájí a pred nami sa rozprestiera nepálska rovina – terai. Naše ubytovanie je na hranici národného parku. Priamo v džungli sa dá prespávať len za prehnané sumy v betónových búdach. Ale aj na hranici parku to nie je žiadna nuda. Náš miestny kolega Nabin nás varuje pred divokým slonom, ktorý sa pohybuje okolo dediny. Zároveň nás informuje, že ak náhodou večer stretneme nosorožca na ceste nech sa mu vyhneme. Aby podporil svoje slová hneď nám ukazuje aj video ako jedného stretol pred týždňom. „Ale netreba sa obávať“ dodáva „je to starý samec a nie je agresívny“. Táto informácia nás všetkých navonok upokojuje i keď v duchu si každý hovorí, že potme a sám nikam nejde. A s týmto tichým predsavzatím vyrážame spoločne na podvečernú prechádzku po okolí. Možno predsa nájdeme nejaké zviera pred zotmením.

Hneď na prvý pokus nám vychádza prvý úlovok. Pri prechádzke mestečkom prišlo echo, že v neďalekom lesíku práve videli samca nosorožca. Vediem tam rýchlo skupinu. Sme ticho ako partizáni a necelých 20 minút pešo od ubytovania nachádzame prvého nosorožca. Pokojne sa pasie pri rieke a vôbec si nevšíma skupinku zvedavcov za kríkmi. Odvážili sme sa na 50 metrov, ale nosorožec sa potom pomaly pustil do riečky, prebrodil sa na druhú stranu a zmizol v podraste. Safari nám začalo veľmi dobre.

Ráno nás čakala ďalšia fáza sledovania zvierat. Tento raz ozaj exoticky – z chrbta slona. Rozdeľujeme sa do štvoríc a vyrážame do lesa. Vyhlasujem všeobecné ticho, aby sme neplašili zver. Nosorožce sa nám ale dnes skrývajú. Medzi stromami sa niečo mihne, sú to malé srnce. Na čistinke prebehne pár šakalov a stádo divých sviní. Kde sú všetky nosorožce? Hľadáme ďalej pozdĺž toku rieky. Tu sa nám naskytá pohľad na pár krokodílov. Nevšímajú si nás vyhrievajú sa na slniečku. Po hodine a pol už začínajú byť nervózni aj vodiči slonov (mahouti). Krátkymi výkrikmi sa dorozumievajú medzi sebou a systematicky prečesávajú les. Nakoniec nám to vychádza a v kroví nenájdeme len jedného skrytého nosorožca ale hneď dvoch. Sú to mladíci a vyzerá to, že sa spojili aby sa uchránili pred dominantným samcom. Pokojne odpočívajú v húštine a na slonoch sa k nim dostávame takmer na dotyk. Mahouti nám slona pootáčajú všetkými smermi aby mal každý dobrý záber a všetci fotíme ako o závod. Takto blízko sa k divému zvieraťu len tak človek nedostane. Nadšení sa vydávame pomaly na cestu z lesa. Na rozlúčku stretávame ešte niekoľko opičích rodín a pávy, a pomaly je čas dať si trocha pauzu. Dve a pol hodiny na slonovi nám dalo zabrať a ideme do lodgu na hodinku si vydýchnuť. Tí, ktorým slonov nestačilo ideme ešte pozrieť na umývanie slonov do neďalekej rieky.

Niekomu by možno prírody aj stačilo, ale my pokračujeme poobednou plavbou po riečke Dhumari. Je to maličká rieka v lese a my sa plavíme na kanoe vydlabaných z kmeňa stromu. Spoločnosť nám robia desiatky druhov vtákov od rybárikov až po tukany a my sa snažíme nájsť krokodíly. Žijú tu až dva druhy. Jeden je mäsožravý so širokou papuľou, ktorý dorastá to 4,5 metra. Miestni ho volajú mugger a ľudia si ho často mýlia s aligátorom. Druhý druh je takzvaný gavial. Je ešte väčší, môže mať aj šesť metrov, a živý sa výlučne rybami. Je charakteristický dlhou papuľou a citlivosťou na kvalitu vody. Práve preto sú gaviály veľmi vzácne. Na celom indickom subkontinente ich je vraj len niekoľko stoviek kusov. Opäť sa nám to ale podarilo. Gaviálov sme našli a hneď dvoch. Keď videli našu loďku tak jeden sa pustil do vody a bol si nás obzrieť zblízka. Aj keď to možno znie nebezpečne tak krokodíl na vás takto nezaútočí, skôr ho vyplašíte a odíde preč. Tak aj bolo a gaviály po pár sekundách odplávali. V istom momente sme od nich boli asi meter! Zážitok ako sa patrí.

Po hodinke plavby sme zbadali ďalšieho nosorožca. Rozhodujeme sme sa, že urobíme výsadok na súš a späť sa vrátime pešo aby sme si ho mohli dobre odfotiť a prípadne nájsť ďalšie zvieratá. Opäť to je dospelý samec, ktorý sa veľmi pokojne pasie a doslova pózuje pre naše fotoaparáty. Späť do civilizácie nám to trvá asi hodinu. Pomaly sa blíži západ slnka. Rozhodujem sa ešte chvíľu zostať na hranici lesa a sledovať západ slnka nad riečkou Dhumari. Kto je unavený ide na ubytovanie ale niektorý sa usádzame oproti prírodnému napájadlu a čakáme či nás nepríde z lesa odprevadiť ešte nejaké zviera. Dobre sme urobili. Po chvíľke čakania nastáva medzi miestnymi rozruch. „Prichádza veľký samec“ vraví Nabin „všetci ticho a prikrčte sa“. A naozaj, o niekoľko minút prichádza k napájadlu najväčší nosorožec akého sme videli. Asi 20 ročný samec začne piť vodu z riečky a lízať soľ zo zeme. Najprv si nás nevšíma, ale keď sa obráti vietor tak na nás výhražne zafuní a zadupe prednými nohami. Pár ľudí od ľaku stratilo rovnováhu, ale my ostatní so zatajeným dychom pozorujeme ďalej. A takto romanticky sa s nami lúči srdce džungle, národný park Chitwan.

Západ slnka nad nosorožcom človek vidí väčšinou len raz za život a je to zážitok aj pre nás, sprievodcov, čo sme na podobné výjavy zvyknutý. Nosorožcovi dávame zbohom a vraciame sa na náš lodge. Všetci unavení, ale nadšení porovnávajú fotografie. Ráno nás čaká cesta do Indie, ale žijeme okamihom a blízkym kontaktom so zvieratami do ktorého sme sa dostali počas nepálskeho safari.

Možno je Nepál krajinou, ktorú spájame s horami a turistikou, ale nemali by sme zabúdať aj na jeho nížinaté časti a na subtropické lesy, kde človek nájde zážitky ako ich popisujem v tomto článku. Srdce džungle nesklamalo a na nosorožce Nepálu budú mnohí spomínať do konca života.

Barma , +3 viac
14 dní
2 720 €
Juhoafrická republika , +1 viac
13 dní
99 000 €