Kresťanské pamiatky v Sudáne Stará Dongola so svojim dedičstvom

Sudán a kresťanstvo? Ak hovoríme o severnom Sudáne tak to vyzerá ako keby sme hovorili o kresťanskej Saudskej Arábii. Skutočnosť je však taká že my kresťania sme si Sudán nechali vziať. Bola to silná kresťanská Núbijská ríša. V čase Makúrie bolo hlavným náboženstvom kresťanské náboženstvo s patriarchom v Alexandrii. Králi boli reprezentantmi Krista tu na zemi, ale ich portréty sa nezachovali. Aj po smrti Mohameda v roku 632 a po rýchlom dobytí Egypta kresťanstvo v Sudáne vydržalo a to až do 14 storočia kedy sústavnému tlaku a odlúčeniu od Alexandrijského patriarchu podľahlo. V centre kresťanstva v Starej Dongole zmazali kríze a v stene vyhĺbili mihráb. Kostol sa zmenil na mešitu podobne ako Hagia Sofia v Istanbule. Veľa cestovateľov Starú Dongolu nenájde. Vskutku sa potrebujete vyznať. Preplavíme rieku romantickou kompou a vstúpime do datľového lesa. Nádherná "oáza" v strede púšte. Nás kuchár nám robí obed a my sa zatiaľ dobíjame do pevnosti, kostola, mešity. "Máte permit?" Toto je základná sudánska otázka. Na voľný pohyb zabudnite, všetko je monitorované. Nebyť nášho skúseného sprievodcu a šoférov tak nám cesta do Dongoly trvá trojnásobne tak dlho. Stretávame staršiu vzdelanú Nemku, ktorá posledné 3 mesiace trávi v Chartúme. Nevie sa do Dongoly dostať. Zaviezli ju do novej a jej trvalo ďalšie 3 hodiny dostať sa naspäť dole. Teraz sa nevie dostať späť a to jej pomáha celý Gotheho inštitút. Cestou späť ideme po dedine veď celá táto dedinka je na čakacej listine do UNESCO a zrazu som si nie istý kde je trajekt. Domácim ukazujeme fotografie trajektu, Nemka kričí "pontón" čo znamená trajekt. Inteligentné vyzerajúcemu pánovi na oslíkovi dám mobil nášho sprievodcu nech nám povie smer. Každý nás však posiela zle, úplne iným smerom. Nás sprievodca mi povie že ten pán rozprával núbijský a aj keď on je Núbijec už túto reč nepozná a nerozumel mu ani slovo. To nerobili naschvál iba nevedeli čo chceme. To je Sudán, turistický zapadákov. Kúpil som si galabiju a na hlave nosím šatku emma. Budím tu značnú pozornosť a každý druhý Sudánec na mňa so širokým úsmevom vykrikuje: "Ty si nás, ty si Sudánec" Jeden odvážny sa na suku priblížil a opýtal sa. "Odkiaľ si mister?" Zo Slovenska odpovedám. "Moslim?" Nie nie krútim hlavou, kresťan, " Aj tak dobre mister. Výborne" nedá sa odradiť zlou správou a pravou rukou má klepne po ľavom pleci a podáva mi pravú ruku na znak priateľstva. Sudánci sú veľmi milí moslimovia, Apropos aj teraz si prenajímame auta od Kopta. Je ich málo, ale sú najspoľahlivejší.