Fez - najzachovalejšia medina a farebné koberce

Keď mi ľudia povedia, že Fez je ich najobľúbenejším marockým mestom, odpoviem, že s nimi zdieľam rovnaký názor. Prečo? Veď predsa pravé Maroko nájdeme podľa mnohých v Marakéši. Má všetko, čo chcete v Maroku zažiť.

Históriu, námestie, trhy, jedlo, zaujímavých ľudí, zhon, smrad, výhľady aj scenérie. Fez však má toto všetko a ešte niečo navyše. Svoju jedinečnú medinu. Je to najväčšia a najlepšie zachovaná medina na svete.

Celý Fez na vás pôsobí ako jedna veľká pamiatka UNESCO, v ktorej nájdete ďalšie pamiatky UNESCO. A ja sa vás v nasledujúcich riadkoch pokúsim preniesť na toto čarovné miesto.

Na začiatok si však vysvetlime, čo je to medina. Jednoducho povedané - staré mesto, ktoré sa tlačí za hradbami. Medina nie je iba vo Feze, ale vo väčšine marockých miest. Sú to historické uličky a domy, ktoré sa s postupom času a pribúdajúcim obyvateľstvom zahusťovali, keďže hranicou mesta boli hradby.

Domy sa rozširovali a ulice zužovali. Prirodzene, ak nie je miesto na stavbu vedľa existujúcich domov, treba stavať do výšky. Preto majú budovy v medine niekoľko poschodí, ktoré spájajú úzke schodiská.

Keď už som začal pojmami, vysvetlíme si aj význam slova riád. Predstavte si, že staviate dom na mieste kde nie je miesto. Navyše, v arabských krajoch sa nenosia okná do ulice. Ako teda dostať svetlo do budovy? Riešením sú takzvané riády.

Tie sa vyznačujú otvoreným priestorom v strede budovy, akýmsi átriom, okolo ktorého je postavených niekoľko poschodí izieb a iných priestorov. Dom je tak dostatočne presvetlený prirodzeným svetlom a navyše je tento prvok natoľko zaujímavý, že veľmi veľa riádov dnes funguje ako lákavé ubytovanie pre turistov.

Ak by ste sa náhodou po Feze ponevierali v malej skupine ako my na našich BUBO zájazdoch, odporúčam skontrolovať riád Dar el Rafti. Nachádza sa neďaleko modrej brány a zároveň na okraji mediny, takže sa dá neďaleko zaparkovať aj autom. Vnútri je tradične zariadený a na streche sa dá najesť na štýlovej terase.

Na Maroku je skvelé to, že v situáciách keď vás niekto osloví a chce vám niečo ukázať, treba byť, samozrejme, ostražitý, ale netreba sa toho báť. Väčšinou vás naozaj nechcú okradnúť ale ukážu vám miesto, zoznámite sa, dozviete sa niečo nové, jednoducho ulovíte zážitok. Ste turista a máte peniaze, preto vám chcú predať drahé služby, prípadne pýtajú peniaze bez služby - len tak na drzovku :)

Časom si v tom aj našinec nájde balans a naučí sa v tom chodiť. Navyše sa o tom vie, a preto ulice kontroluje turistická polícia. Tá vám kryje chrbát a ak by vás niekto naozaj otravoval, prípadne sa vás nebodaj dotýkal proti vašej vôli, policajti ho môžu zaistiť na 24 hodín. Samozrejme, lokálni guidi musia mať preukaz na viditeľnom mieste, a tak viete, že ide o profesionála.

A keď už sme pri peniazoch, je dobré mať vždy pri sebe nejaké drobné. Prepitné je tu dobrý zvyk - či už v reštaurácii alebo pre chlapíka, ktorý sa vám snaží pomôcť zaparkovať, na verejné WC alebo 50- až 100-dirhamové bankovky pre policajtov, ak vás zastavia za priestupok. Najmä za volantom. To sa môže stať veľmi ľahko, lebo kontroly sú naozaj všade a vidia skoro všetko. Niekedy dokonca aj priestupok, ktorý ste neurobili.

Spoznajte uličky Fezu - je ich takmer 10 000

Poďme sa však už konečne túlať po uličkách Fezu. Niektoré zdroje hovoria, že v medine je uličiek 9 600, niekto vám zase povie 9 300. Každopádne, zhodneme sa na tom, že je to dosť na to, aby tam neznalý človek zablúdil. Preto je fajn nájsť si vo Feze lokálneho guida, ktorý vás povodí po významných miestach a ukáže miestne remeslá.

Odporúčam to, lebo ide o najzaujímavejší a najnáučnejší spôsob, ako spoznať Fez. Treba však rátať s tým, že si vás tu v istom momente posadia a budú vám chcieť predať nejaký výrobok. Preto odporúčam nechať si konkrétne nákupy do Fezu práve pre túto príležitosť. Dobrý lokálny guide vás zavedie na miesta, kde sa predávajú kvalitné koberce, kanvice, lampy a vlastne čokoľvek. V BUBO je samozrejmosťou mať po ruke popri slovenskom sprievodcovi aj toho lokálneho.

Moje odporúčanie je nakúpiť radšej tu ako na ulici, no zároveň si sledovať čas a nechať si energiu na vlastné potulky. Chvíľu sa len tak motať, nesnažiť sa sledovať cestu, ale len vnímať atmosféru, vône, ľudí a dať si niečo dobré pod zub. Keď toho budete mať dosť, ktokoľvek, koho sa opýtate, prípadne aj Google, už vás navedie k miestu, ktoré je tu hlavným orientačným bodom - Bab Boujloud.

Bab Boujloud

Dnes je práve Bab Boujloud hlavným vstupom do mediny Fezu. Nebolo tomu však vždy tak. Modrú bránu postavili Francúzi v roku 1913, pretože sa im žiadal veľkolepejší vstup ako ten pôvodný. Pôvodná brána je hneď vedľa - naľavo v rohu od tej novej.

Oproti bráne sa nachádza veľké námestie, kde je priestor aj na parkovanie. Hádajte, akej farby je Modrá brána. Avšak možným prekvapením pre vás bude, že je modrá len z jednej strany. Táto farba symbolizuje v moslimskom svete spiritualitu, múdrosť a nebo, prípadne hĺbku vesmíru a sveta.

Ak sa však na bránu pozriete z druhej strany, zvnútra mediny, uvidíte zelenú. To je farba, ktorú si najviac spájajú s prírodou a zároveň s posvätnosťou. Určite si všimnete, že zelená farba sa používa aj na strechy mešít. Je to hlavná farba islamu.

Modrá brána je symbolom Fezu, preto sa často zvykne objavovať na fotografiách mesta. Je tvorená tvorená dlaždicami, ktoré sú typické pre marockú architektúru. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o zaujímavých marockých dlaždiciach, prečítajte si náš blog Tradičné remeslá Maroka.

Rue Talaa Kebira

Prvá ulička smerom doľava, hneď ako prejdete cez Modrú bránu, vás navedie na hlavnú tepnu mediny - Talaa Kebira. Ocitnete sa na rázcestí ulice, kde sa predávajú potraviny. Pri zabočení doľava na vás vybehne zelenina a korenie. Tu ma najviac baví vôňa čerstvého koriandru.

Cesta do útrob mesta však vedie doprava. Budete prechádzať mäsiarskou časťou, kde si môžete dať čerstvý street food v podobe mäsa na špajdli, mleté hovädzie sa volá „kefta". V stánkoch si môžete kúpiť naozaj čerstvé kura, klobásky, prípadne hlavu ťavy.

Nasledovať potom už budú rôzne obchodíky so všetkým možným a malé milé reštaurácie, ktoré majú aj mini posedenie priamo na ulici. Jedna z nich je aj La Tarbouche. Je tam príjemná atmosféra a nápaditejšie jedlá ako vo väčšine reštaurácií. Napríklad tajine zo sardiniek.

Rue Talaa Kebira vás navedie najprv k Madrasa Bou Inania, ktorá je relatívne blízko k Modrej bráne. Madrasy v moslimskom svete označujú vzdelávacie inštitúcie, kde sa vyučovalo nielen náboženstvo, ale aj iné vedy. Prvé madrasy pochádzajú z Iránu z 11. storočia.

Bou Inania vznikla počas dynastie Marinidovcov v 14. storočí. Jej prehliadka sa oplatí najmä pre jednu nádhernú architektúru spájajúcu mozaiky, sadrové plastiky a drevené strechy. Táto madrasa ako jedna z mála slúži dodnes na piatkové modlitby a bola na to aj patrične uspôsobená.

Neopraviteľné hodiny

Keď budete prechádzať okolo Bou Inanie, nezabudnite zdvihnúť hlavu. Oproti cez ulicu uvidíte 12 okien vedľa seba. Sú to tzv. vodné hodiny - Dar al-Magana (Hodinový dom). Pochádzajú taktiež zo 14. storočia a čas už, žiaľ, neukazujú.

Mechanizmus je veľmi zložitý a nezachovali sa žiadne informácie o presnom fungovaní technológie. Vraj tam behala mosadzná gulička a pri každom okienku bola miska, kam gulička padla a svojou váhou ju rozpohybovala.

Najstaršia univerzita sveta

Asi tak 20 minút chôdze po Talaa Kebira sa dostanete do centra mediny. Tam ulica končí a nájdete tam ďalšiu madrasu. Tentokrát však ide o najstaršiu univerzitu na svete s názvom Al Karaouine založenú v 9. storočí Fatimou al-Fifri. Štatút univerzity získala Al-Karaouine až v roku 1963, čo však nemení nič na tom, že je to najstaršia inštitúcia vyššieho vzdelávania na svete.

Myslí si to UNESCO a je zapísaná aj v Guinnessovej knihe rekordov. Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že inštitúciu založila žena, ju do roku 1940 navštevovali iba muži. Dnu sa síce nedostanete, dá sa však nahliadnuť cez jedny zo 14 dverí.

V 9. storočí bol Fez hlavným mestom dynastie Idrisidov, považovaných za prvý marocký islamský štát.  Podľa jedného z hlavných raných zdrojov o tomto období, knihy Rawd al-Qirtas, Al Kairaouine založila ako mešitu v roku 857 alebo 859 Fatima al-Fihri, dcéra bohatého obchodníka menom Mohammed al- Fihri.

Rodina al-Fihri sa presťahovala z Kairouanu (odtiaľ pochádza názov mešity) v Tunise do Fezu začiatkom 9. Storočia. Tu sa pripojili ku komunite ďalších migrantov z Kairouanu, ktorí sa usadili v západnej štvrti mesta.

Fatima a jej sestra Mariam (obe boli veľmi vzdelané) zdedili po svojom otcovi veľké množstvo peňazí. Fatima prisľúbila, že celé svoje dedičstvo vynaloží na výstavbu mešity vhodnej pre jej komunitu. Podobne sa o jej sestre Mariam tiež hovorí, že založila mešitu al-Andalusiyyin v tom istom roku.

Vypočujte si BUBO podcast o Maroku:

Seffarine a ako sa dostať ku garbiarňam?

Hneď vedľa univerzity je malé námestie Seffarine, kde sa sústredia remeselníci obrábajúci kovy. Priamo na ulici uvidíte, ako sa vyrábajú nástroje a obrovské hrnce, ktoré sa používajú na varenie kuskusu pri komunitných a rodinných oslavách. Rodiny tieto nádoby nevlastnia, ale prenajímajú si ich.

Kúsok od Place Seffarine severovýchodne sa nachádzajú slávne garbiarne, ktoré nájdete veľmi jednoducho. Domáci vám sami ukážu cestu, keďže spracovanie koží je tu najväčšia atrakcia a 90 % turistov sa chce dostať práve na jednu zo štyroch striech, odkiaľ je výhľad na kade plné farbív, vápna a holubích výkalov.

Tá posledná zložka vám tiež pomôže nájsť správny smer. Stačí nasledovať zápach amoniaku. V Google to nájdete pod označením Chaouwara tanneries. Vo Feze sú garbiarne tri, no Chaouwara sú najväčšie, najstaršie a taktiež sú to tie, ktoré vidíte na všetkých promo fotkách. Viete, z čoho sa robí červené farbivo? A čo žltá alebo zelená? Tu sa naučíte, odkaľ sa berú všetky prírodné farbivá.

Moja obľúbená komodita a dovolím si tvrdiť, že to platí pri väčšine turistov, vrátane BUBO klientov. Nechajte sa zaviesť na miesto, kde vám urobia prezentáciu berberských kobercov. Dozviete sa, ako sa vyrábajú a aj to, prečo kobercom vďačíme za zachovanie berberskej kultúry. Tiež sa naučíte rozoznať mužskú prácu od ženskej.

Koberce sa tkajú v oblasti Atlasu, kam naspäť putuje výťažok z ich predaja. Koberce sa v Maroku dedia po generácie, inak ako kvalitne ich snáď robiť ani nevedia. Tu mi zrazu ani nevadí sedieť a pozerať sa na prezentáciu produktov. Je to ako v galérii a každý kúsok má meno autora. Ak si chcete priniesť domov kúsok Maroka, toto je snáď najlepší suvenír.

S obchodníkmi sa ľahko dohodnete na cene, v ktorej budú zarátané aj náklady za prepravu koberca. Stále budú ceny lacnejšie, ako keby ste si kupovali tento koberec v USA či v Európe.

Berberské koberce patria medzi drahšie, farbia sa prírodnými farbivami, sú charakteristické geometrickými vzormi. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o marockých kobercoch, prečítajte si náš blog Nakupovanie v Maroku.

Napíšte do Google slovo Fez a nájdete dve veci. Prvou je čiapka, ktorá má históriu ešte v Osmanskej ríši, ale v Maroku ju ešte stále nájdete na hlavách ľudí. Teraz sa však pozrime na tú najväčšiu atrakciu.

Chouara, najväčšia z niekoľkých garbiarní v Medine, je jednou z najznámejších pamiatok (a vôní) mesta. Táto oblasť bola v prevádzke prinajmenšom od 16. storočia a v roku 2016 bola značne zrekonštruovaná. Po tom, ako uvidíte tvrdú fyzickú prácu, ktorá sa spája s kožiarskym remeslom, budete kvalitné kožené výrobky vnímať inak ako predtým.

Pokúste sa sem dostať ráno, keď sú jamy zaplavené farebným farbivom a nie je ešte tak teplo. Na streche vás miestni naučia, ako sa jednotlivé farby získavajú a prevedú vás aj procesom výroby. Verte mi, že tu sa dá zohnať kvalita za rozumnú cenu. Stačí si ju vyjednať.

Jediný spôsob, ako vidieť garbiarne v akcii, je prejsť sa cez jeden z obchodov s kožou, z ktorých každý má terasu s iným výhľadom. Najľahšie sa dá nájsť na vlastnú päsť č. 10 na Derb Chouara (kovový nápis vyčnieva do ulice nad dverami), vnútri je však obchod takmer komickým bludiskom a lepšia z dvoch terás je smerom na sever cez miestnosť babouche (kožené papuče).

Medina vo Feze je miesto ako žiadne iné. Dýcha históriou a ľudia tu žijú viac menej rovnako ako pred 1 000 rokmi. Jednoducho to tu treba zažiť, dať si na to čas, neponáhľať sa, a ideálne navštíviť nejaký ten riád aj na noc. Zobrať si tu lokálneho guida nie je zlý nápad, kľudne to urobte. Ja však odporúčam, urobte si čas na vlastné motanie sa po uličkách.

Choďte do obchodu, kúpte si korenie, zjednávajte. Nechajte sa pozvať na čaj, rozprávajte sa s ľuďmi. Na chvíľu schovajte mapy, nesledujte čas, choďte za nosom, dýchajte, usmievajte sa, obzerajte sa, sledujte detaily, buďte milý. Nebojte sa, nechajte sa pohltiť a straťte sa.

Po túlačkách v medine mám pre vás aj zopár miest mimo zajatia hradieb. Skvelým tipom sú pozostatky Marinidovských hrobiek. Je ich vidieť na kopci na za severnou bránou. Stavby sa datujú do 14. Storočia za vlády dynastie Marinidov, ktorí v roku 1250 dobyli Fez a urobili z neho hlavné mesto svojej ríše.

Dynastia postavila mešitu a palác na kopci za hradbami neďaleko starej časti mesta. Tento kopec bol známy ako al-Qula a medzi pozostatkami sú dve budovy, ktoré boli považované za starodávnu nekropolu. Zrúcaniny sa na kopci pekne vynímajú a dýchajú históriou.

Toto miesto však odporúčam najmä pre TOP výhľad na celú medinu. Po túlačkách v uličkách si tu môžete zrekapitulovať deň, skúsiť identifikovať, kde všade ste boli a celé je to ešte krajšie pri západe slnka. Navyše sem chodia aj domáci, takže sa tu stretnete s niekým, kto sa s vami porozpráva bez toho, aby od vás chcel peniaze :)

Na kopec sa dá dostať z mesta dvomi smermi. Ja tam chodím pešo cez starý židovský cintorín, ktorý sa volá rovnako ako brána Bab Guisa. Je to príjemná prechádzka do kopca, no po celodennom chodení v medine je možné, že oceníte aj taxík. Taxíkom sa tam dostanete okolo Borj Nord Museum z juhozápadného smeru. Ak si taxík zoberiete niekde od hradieb, bude vás to stáť asi len euro.

Milovníci múzeí by mali určite zamieriť do Borj Nord Museum. Predtým, ako sa múzeum stalo múzeom, bolo pevnosťou, čo zistíte pri prvom pohľade naň. Postavili ju na príkaz saadského sultána Ahmeda El Mansoura Eddahbiho v roku 1582. Saadovcom slúžila pevnosť okrem klasickej obrany pred nepriateľom aj na obranu pred rezistenciou proti ich vláde priamo z mesta. Pevnosť bola postavená v európskom štýle a disponovala kanónmi, ktoré boli pre istotu namierené aj na Fez.

Dnes v pevnosti sídli Múzeum zbraní. Bolo založené v roku 1963 a bolo prvým múzeom v Maroku, ktoré sa špecializovalo na históriu zbraní a brnení. Jeho zbierka obsahuje až 5 000 kusov (vystavená je len časť z nich) pochádzajúcich z 35 krajín od praveku až po 20. storočie.

Múzeum kladie dôraz na zbierku marockých zbraní a predstavuje veľké množstvo zbraní vyrobených vo Feze v Makine, priemyselnej zbrojárskej továrni založenej v roku 1886 vedľa kráľovského paláca vo Feze.

Jedným z pozoruhodných vystavených artefaktov je obrovské saadské delo, ktoré bolo použité počas bitky troch kráľov v roku 1578, takmer päť metrov dlhé a vážiace okolo 12 ton.

Kráľovský palác alebo Dar al-Makhzen je marocký palác kráľa Maroka, ktorý sa taktiež pri prehliadke Fezu oplatí vidieť. Jeho pôvodné založenie sa datuje k založeniu tzv. Nového Fezu (Fes el-Jdid) a kráľovskej pevnosti dynastie Marinidov v roku 1276.

Odvtedy palác prešiel rozsiahlymi rekonštrukciami, ktoré zastrešovala už posledná dynastia Alawitov.  Rozľahlé pozemky sú domovom viacerých súkromných budov, terás a záhrad. V minulosti však v paláci sídlili aj administratívne úrady a vládne súdy. Vstup do paláca je pre verejnosť a turistov zakázaný, preto sa chodí obdivovať najmä to, kam sa dostať dá.

Dnes sú verejne najviditeľnejšie časti paláca jeho hlavné vchody v Old Mechouar (na severovýchod) a veľmi zdobené brány z 20. storočia na Place des Alaouites blízko Mellah u(na juhozápad).

Už som tu spomínal židovský cintorín cestou na „Marinidovský kopec”. Ak ste sa zamysleli, prečo majú Židia veľký cintorín v moslimskom svete, tak budete ešte prekvapenejší, že majú aj celú štvrť. Teda mali. Mellah je časť Fezu hneď pod bránami Dar al Makhzen, kde žili Židia, keď ich bolo v mesta viac.

Po vyhnaní Sefardov z Andalúzie v roku 1438 bola vo Feze založená židovská štvrť s múrmi. Dostala meno Mellah, čo v arabčine znamená „soľný močiar“. Židovská komunita bola chránená a akceptovaná do tej miery, že v roku 1465 bol Žid vymenovaný za vezíra, teda akéhosi vládneho ministra. Menovanie, žiaľ, vyvolalo vlnu protižidovských protestov a 14. mája 1465 došlo k masakru, počas ktorého zomreli takmer všetci obyvatelia Mellahu.

Keď v roku 1492 prišiel ďalší prílev vyhnancov zo Španielska, doputovala sem s nimi aj „injekcia bohatstva“, ktorá umožnila komunite prosperovať až do 16. storočia. Je smutné, že v nasledujúcich niekoľkých storočiach počet obyvateľov neustále klesal. V Maroku údajne zostalo len 2 500 Židov, vo Feze asi 150 alebo menej.

Táto pomerne pekná štvrť so svojimi uzavretými visiacimi balkónmi odhaľuje fascinujúcu históriu. Nenechajte si ujsť atmosférický cintorín, synagógu Ibn Danan zo 17. storočia (do ktorej sa dostanete, ak pekne požiadate strážcu a odmeníte ho niekoľkými dirhamami) a každodenné trhy. Nájdete tu aj najlepších zlatníkov a klenotníkov vo Feze.

Kde sa ubytovať vo Feze? Hotel Riad Arabesque je výbornou voľbou, ak by ste chceli zažiť luxus v podobe starodávneho Maroka. Síce bol hotel postavený v 19. storočí, v súčasnosti je zrekonštruovaný, no typické marocké prvky sú stále zachované. Keď vojdete do hotela, odvšadiaľ cítite marocké tradície či nostalgiu.

Okrem výhľadom na starodávny Fez ponúka aj nádherné pohľady na Zalagh Mountain. Po prehliadke mesta si tu môžete oddýchnuť vo wellness. Na BUBO zájazde Luxusné Maroko bývame práve v tomto štvorhviezdičkovom hoteli. Klienti naň naozaj nedajú dopustiť, hotel je zážitkom sám o sebe.

Perla starého Fezu - L´Amandier Palais Faraj – ponúka okrem kvalitného jedla aj  úžasný výhľad na staré mesto. Vyskúšajte tu typické marocké jedlo – tadžín, kuskus, či grilované ryby a nezabudnite si k tomu objednať aj predjedlo.

Dokonalé marocké jedlo si dokážete vychutnať aj v reštaurácii Riad al Bartal. Práve táto reštaurácia je miestom, kam viete uniknúť pred ruchom Fezu. Vychutnajte si tu tadžín s hruškami a mandľami. Nezvyčajné? Verte mi, že si to zamilujete. Ak nie ste fanúšikom tohto jedla, nemusíte sa obávať, nájdete tu aj iné marocké špeciality.

V samotnom srdci mediny sa nachádza Dar Tajine. V reštaurácii pod strechou starého domu máte možnosť ochutnať tradičnú fézsku (fassi) kuchyňu. Šéfkuchár Salah Eddin dohnal svoju reštauráciu do gastronomického neba. Dbá na kvalitné suroviny, jeho kuchyňa je bohatá na ingrediencie, rôzne chute či farby. Ak v menu niečo nenájdete, kľudne sa spýtajte, šéfkuchár je ochotný splniť akúkoľvek požiadavku, ktorá bude v jeho silách. Veď nie nadarmo sa hovorí o nej ako o najlepšej reštaurácii Fezu.

Pri Feze vám viem zaručiť jedno - jednoznačne sa vám dostane pod kožu. Svojimi vôňami, atmosférou, históriou, jedlom i ľuďmi. Ak by ste mali navštíviť len jedno jediné mesto v Maroku, odporúčam vám práve Fez. Čarovné Maroko sa však oplatí spoznať celé a radi vám v BUBO tento sen sprostredkujeme.